Žiadosti slovenského národa
Pred Jeho cisársko-kráľovskú Jasnosť, pred krajinský uhorský snem, pred Jeho Výsosť uhorského palatína, kráľovského námestníka, pred Ministerstvo uhorské a pred všetkých priateľov človečenstva a národnosti.
1. Slovenský národ v uhorskej vlasti preciťuje po deväťstoročnom sne, ako pranárod krajiny tejto, osvedomujúc sa, že svätá zem táto a matka krajina, súc pôvodisko a kolíska povestí o starodávnej sláve jeho predkov a divadlo, na ktorom otcovia jeho a hrdinovia za uhorskú korunu krv vylievali, bola donedávna len macochou jeho, a zachodiacou s ním nemilosrdne a držiacou jeho reč a národnosť na reťaziach potupy a zhanobenia. Ale v okamžení tomuto prebudenia svojho chce národ slovenský zabudnúť na stoletia ukrivdenosti a zhanobenosti svojej, odpúšťa sebe aj svojim ujarmiteľom a nič inšie nehýbe jeho rozradovaným srdcom ako svätý zápal lásky a horúca túžba po ubezpečení slobody, národnosti a krajiny svojej. Zato, ako pranárod a niekdajší jediný majiteľ svätej tejto zeme, prevoláva pod zástavou tohto veku rovnosti všetky národy uhorské ku rovnosti a bratinstvu a osvedčuje sa zo svojej strany, že nechce žiadnu národnosť v Uhorskej ukrivdiť, uraziť, zmenšiť, tým menej vykoreniť, - ale aj žiada od uhorských národov, aby aj oni z ich strany takým uhorským vlastenectvom naplnení boli a uctením slovenskej národnosti, národu slovenskému priateľstva a lásky hodnými sa stali. Lebo národ slovenský, ako z jednej strany nechce utláčať iné národy, tak z druhej strany nedovolí seba do starého jarma zapriahnuť a osvedčuje sa teraz i napotom, že slávne meno uhorského vlastenca neprisúdi tomu, ktorý nešetrí práva národnosti druhého, pod korunou uhorskou bývajúceho národa. Následkom toho žiadame:
2. Aby sa zriadil na základe rovnosti uhorských národov jeden všeobecný snem bratských národov, pod korunou uhorskou žijúcich, na ktorom bude každý národ ako národ zastúpený – a každý zástupca národný zviazaný bude svojou národnou rečou národ svoj zastupovať a reči národov, na sneme zákonne zastúpených, znať. Mimo tohto krajinského všeobecného snemu národov žiadame:
3. Národné osobitné snemy, na ktorých sa povedú rady národné, a to síce ako národného tak všeobecne krajinského dobra sa týkajúce, ktorým cieľom sa majú vyznačiť medze národopisné, aby každý národ ku svojmu národnému striedku mocne sa priťahovať mohol a smel a nebola prinútená menšina Maďarov väčšine slovenskej a menšina slovenská väčšine Maďarov slúžiť a sa poddávať, a práve pre toto prísne chránenie slobôd a práv národných žiadame po:
4. Aby vyslanci všetkých národov uhorských zaviazaní boli prísahou v zmysle návodov, sebe od svojich vysielateľov vydaných, na sneme krajinskom hovoriť a v páde nevernosti a zrady národnej, aby pokutám, od vysielateľov ustanoviť sa majúcim, poddaní boli. Menovite národ slovenský, najviac zradcov národnosti svojej počítajúci, má dostatočné príčiny žiadosť túto vysloviť a všemožne podporovať.
5. Žiadame, aby zákon ten, podľa ktorého už teraz v tomto počiatočnom preporodzovaní sa krajiny pri rokovaniach stoličných a výborových maďarská reč sa za reč rokovania predpisuje a tým samým národ náš zrovna ku bezzákonnosti zákonom sa donucuje – žiadame, aby zákon ten hneď teraz tak premenený bol, žeby sa do obecného verejného rokovania reč materinská uviedla. Lebo sväté slovo slobody je potupené v tom páde, keď sa národ slovenský, nerozumejúc po maďarsky, pri rokovaniach v reči nezrozumiteľnej k nemote odsudzuje. Hrešil by národ náš proti sebe a krajine, keby či prisviedčal, či odporoval uzavretiam takým, ktorým nerozumie. A k takejto nezákonnosti nesmie a nemôže rozumným spôsobom žiaden slobodný národ druhý národ priviazať. Tí ale úradníci a tie právomoci, čo doteraz násilnému zákonu tomuto zadosť urobiť nemohli a rokovania mestské a vidiecke aj v národných rečiach dopustili, aby sa za tento skutok prirodzenej spravodlivosti zodpovedať nemuseli.
6. Žiadam dokonalé zriadenie škôl národných, a to ako počiatočných (elementárnych), tak aj reálnych, meštianskych, ústavov dievčenských, ústavov pre vychovávanie učiteľov a kňazov, potom ústavov literárnych vyšších, menovite: gymnázií, lýceí, akadémie, ústavu polytechnického a jednej univerzity. Všetky tieto ústavy majú byť založené na základe slobodného vynaučovania: a reč výnaučovania pre synov a dcéry národa slovenského nemá byť inakšia ako slovenská, aby na základe tomuto národ slovenský si mohol vychovávať jemu a krajine verných.
7. Žiadame aby maďarské stolice na svojich školách a vyšších i nižších ústavoch literárnych katedry reči slovenskej pre Maďarov a stolice slovenské katedry reči maďarskej pre Slovákov pozakladali, aby sa tak národy tieto jeden ku druhému priblížili, menovite aby Slováci Maďarov na sneme po maďarský a Maďari Slovákov hovoriacich po slovensky rozumieť mohli.
8. Rovnosti národnej duchom vedení žiadame, aby s všetko panovanie jedných národov a národnosti nad druhými národnosťami uhorskými z koreňa vyvrátilo a tak žiaden národ ani v najmenšom od svojho vlastného ustupovať prinútený nebol: a z toho ohľadu žiadame, aby slovenský národ svoju národnosť svojimi farbami a zástavami označovať smel bez prekážky. Zástavy červeno-biele máme za slovenské, červeno-bielo-zelené za maďarské, zástavy červeno-bielo-zelené s címerom (erbom) uhorským za krajinské. A tak chceme aj vodcov gardy národnej slovenskej len Slovákov a komando (velenie) pre ňu slovenské.
9. Žiadame, aby právo národného voliteľstva nebolo určované rádom a stavom, ale duchom a právom rovnosti, a preto chceme, aby každý rodu svojmu verný, zločinstvom a výstupkami nezašpinený občan a obyvateľ uhorský, dvadsať rokov majúci, voliť a štyriadvadsť rokov majúci, volený byť mohol. Odrodilí zradcovia národa, ktorí svoju materinskú reč potupujú a či tajne, či zjavne proti právu, cti a slobode národa skutočné úklady stroja, úrady verejné zastávať nemajú. Menovite žiadame aby od týchto čias žiaden zradca slovenského národa medzi Slovákmi úradovať nemohol. Zabúdajúc na doterajšie viny odrodilstva, chceme sa ubezpečiť na budúcnosť s tým osvedčením, že zradu krvi, reči a národnosti slovenskej nielen za zradu nášho národa, ale celej vlasti uhorskej považovať budeme.
10. Žiadame slobodu tlače bez zákona tlače, slobodu vydávania novín a časopisov bez kaucií, zakladanie tlačiarní a kameňopisárni takže bez kaucií; ďalej slobodu úplnú schádzania a spolčovania sa k poradám verejným o veciach obecných; neinačej i osobnú bezpečnosť pri cestovaní po krajine: lebo s bolesťou sa žalovať musíme, že nadobudnutá teraz ústavná sloboda skrze rozširujúci sa po krajoch našich slovenských terorizmus a neprestajné strašenie, vyhrážanie natoľko sa potlačuje, že i verejné pod holým nebom rečnenie k národu sa za buričstvo pokladá.
11. Žiadame, aby sa pre uspokojenie spoluobčanov našich po dedinách, mestečkách a kopaniciach bývajúcich a od dávnych rokov na rozličné spôsoby od rozličných ľudí utláčaných, klamaných, o hory a pasienky, o role, obecné živnosti, kopanice, výrobiská a iné ich majetky pripravovaných, aby sa teda pre uspokojenie týchto ukrivdených občanov odrazu také poriadky porobili, že by oni ku svojim predošlým nepohnutým majetkom, teda ku svojim dávnym kopaniciam, pasienkom, horám, výrobiskám atď. prísť a týmto imaním neobmedzene oni i ich potomci podľa práva vládnuť mohli. Žiadame ďalej, aby sa v tomto zmysle a tou cestou, ktorou sa urbárski poddaní od povinností urbárskych oslobodili, aj alodiálni (ktorí sa na iných miestach majiteľmi slobodných živností, kurialistami, taxalistami, kaštieľnikmi, komorníkmi, majerníkmi menujú) od poddanskej práce a povinovatosi zbavili, hlavne tí, ktorí tridsaťšesť rokov robotizeň panskú zbývali. Takže aby sa i regalia benefícia (úžitkové práva panovníka) k dobru obcí obrátili.
12. Ponevač slovenský básnik a spisovateľ Ján Kráľ i so svojím priateľom Rotaridesom, učiteľom v Pribelciach, do ťažkého väzenia v Šahách zatvorení sú preto, že ľud slovenskí v Pribelciach pred verejne oznámeným zákonom ku hájeniu jeho slobôd povzbudzovali – z tej príčiny žiadame, aby títo len preto nevinní väzni a zástupcovia i rozširovatelia občianskej slobody čím skôr na slobodu vypustení boli.
13. Vediac to, že v susednom kraji Halíči (Galícii), takže pod berlou rakúskou s nami súcom, bratimského rodu Poliaci slobody, ktoré my požívame, ešte nedosiahli – pretože im veľké prekážky nešťastná byrokracia v cestu klásť neprestáva – žiadame, aby všetky národy, ktoré sú pod uhorskou korunou, úradnými svojimi cestami mocný spolucitnost kresťanskej a ľudskej hlas vyniesli a u Jeho Jasnosti nášho kráľa a pána vo Viedni o to prosebne nástojili, aby už konečne nešťastnému národu tomuto spravodlivosť a milosť sa stala.
14. Slovenský národ kladie výmienku šťastia a ubezpečenia svojej národnosti na vyplnenie týchto spravodlivých žiadostí; vyslovujúc predom svoju úctu, vďaku a dôveru slávnemu Ministerstvu, tak aj všetkým občanom uhorským, ktorí tieto žiadosti podporovať budú: naproti tomu v odkladaní a obchádzaní týchto našich žiadostí vidieť budeme odsudzovanie národa nášho k bývalej slepote a slúžobnosti.
Dané z národného v L. Sv. Mikuláši dňa 10. mája 1848 vydržiavaného zhromaždenia menom slovenského národa: Michal Miloslav Hodža v.r., predseda národného zhromaždenia.
Zdroj : www.magistrahistoria.yw.sk
Foto : wikipedia