Z tzv. cigánskej otázky sa po rokoch neúspešnej štátnej politiky zvýhodňovania Cigánov stal cigánsky výkričník, uviedol na tlačovej besede SNS jej podpredseda Rafael Rafaj. SNS poukázala na nevyhnutnosť akútne riešiť tento problém. Prinášame obsiahlejšiu časť vystúpenia.
Podľa neho to potvrdzujú stále častejšie kauzy, krízy v spolunažívaní a protesty slušnej majority. Podľa SNS prišiel čas na revidovanie politiky štátu v prístupe k cigánskej menšine, najmä jej neprispôsobivej osadníckej časti. Jediná legitímna otázka v tejto veci je, prečo slušná, zákon dodržiavajúca, dane platiaca a pracujúca väčšina musí žiť pod tlakom agresívnej, neprispôsobivej a nadpriemerne zákon porušujúcej neprispôsobivej menšiny.
Alarmujúce príklady rastú ako huby po daždi, a nielen na Slovensku, kde máme kauzy Malacky (rod. Dobrovodských), Letanovský Mlyn, Rožňava, Gelnica, Sereď, Plavecký Štvrtok, Dobšiná, Hurbanovo, Spišské Podhradie a mnoho ďalších. Napätie a neudržateľnosť nerovnomerného spolunažívania a najmä neschopnosť štátnych orgánov zabezpečiť poriadok a dodržovanie práva všetkými občanmi štátu bez výnimky v sobotu (30.6.) musel vyústiť v Spišskom Podhradí do otvoreného občianskeho protestu, kde približne 200 obyvateľov protestovalo proti rómskemu násiliu.
Aktuálne otvorený list dvoch učiteliek ZŠ z východného Slovenska ministrovi školstva o problémoch s cigánskymi deťmi z osád na školách potvrdzuje, že systém zvýhodňovania a žitia na detských prídavkoch a sociálnych dávkach totálne zlyháva už pri maloletých deťoch tejto komunity, ktoré negatívne zvádza na rovnakú cestu necivilizované správanie ich rodičov a osadníkov. Vinu za tento stav nepochybne nesie neomarxistická politika multikulturalizmu, zvýhodňovania menšín, scestné predstavy a zásahy európskych byrokratov a pseudoriešenia pseudohumanistov z tretieho sektora. Keď Smer-SD v Európe sondoval, aké reakcie by vyvolalo prijatie “neštandardných” opatrení na riešenie rómskeho problému, R.Fico uviedol: “Povedali nám – urobte to ako malá krajina a v tom okamžiku ste na čiernej listine krajín v EÚ, ktoré porušujú ľudské práva.” Takže porušovanie práva je možné len Cigánmi, štát nesmie na elimináciu negatívneho javu použiť primerané, ale účinné riešenia… Ďakujeme pekne, Európska únia. Keď sa však nejakí neprispôsobiví usadia na Západe, nás poučujúce štáty okamžite siahnu k „neštandardným riešeniam“. Francúzsko v roku 2010 takto vyhostilo tisíce bulharských a rumunských Cigánov.
Najväčšiu zodpovednosť v nerovnosti pred zákonom a sankciami však nesie štát, ktorý sa napríklad ticho pozerá ako osadníci obmedzujú ústavné práva vlastníkov pôdy, ich užívateľské práva, ako sa dlhodobo nerešpektuje stavebný zákon v prípade „čiernych“ stavieb v osadách, či ako agresivita neprispôsobivých terorizuje susedov a verejná správa nie je schopná zabezpečiť slušných Slovákom verejný poriadok v ich susedstve. Štátne orgány a médiá ovplyvňujúce spoločenské vedomie sú zodpovedné aj za iné nerovnosti pred zákonom. Doteraz sa mylne kalkulovalo, že neprispôsobivej menšine sa musí ustupovať, že sa musí tolerovať nezákonnosť, dokonca trestná zodpovednosť, či nemorálne a asociálne správanie, lebo by táto prevažne nepracujúca etnická menšina mohlo vyvolať sociálne nepokoje. Ale doba sa mení a v čase krízy aj nálady a postoje doteraz trpezlivej pracujúcej a zákon dodržiavajúcej väčšiny a mohlo by to byť aj naopak.
Nomen est omen – meno je znamením, hovorili v starom Ríme. Ukazuje sa, že krivenie systému začína aj v prípade cigánskeho výkričníka pri názvosloví. Skupina ideológov s modlou zvýhodňovania menšín všetkého druhu vnucuje nepomenovávať negatívne javy ani ich nositeľov v ich podstate. Európski ideológovia najmä z podhubia neomarxistickej frankfurtskej školy vnucujú verejnosti zavádzať umelé a podstatu nevystihujúce pojmy ako „marginalizované“ alebo „sociálne znevýhodnené skupiny“ – pretože ich ideológia obviňuje slušnú a pracujúcu kresťanskú a európsku majoritu z údajného predpojatého stavu, keďže marginalizovať sa mali údajne nie kvôli svojmu spôsobu života, ale kvôli zlej, nechápavej a údajne rasistickej majoritnej väčšine.
Ako príklad tohto scestného uhla pohľadu poslúži implementácia Dohovoru o právach dieťaťa v koncepcii istého štátneho dokumentu (2008): „…je úlohou orgánov štátnej správy a samosprávy vytvárať podmienky pre rovnaké možnosti detí v prístupe ku vzdelávaniu so zvláštnym dôrazom na tie skupiny, ktoré sú z dôvodu sociálnych a kultúrnych špecifík jestvujúcim vzdelávacím systémom znevýhodňované“! Inak povedané, náš vzdelávací systém údajne znevýhodňuje cigánske deti… Ak je niekto znevýhodňovaný, tak len opäť slušná a zákon dodržujúca majorita, ktorá si vzorne plní povinnú školskú dochádzku, za ktorú rodičom cigánskych detí štát vypláca 17 eur mesačne!
Podstatu protestu slušných ľudí v Spišskom Podhradí, kde o.i. zaznamenali aj pokus o znásilnenie ženy neplnoletým Cigánom vystihol starosta. Podľa neho zákon opakovane porušujúci Cigáni dostali veľmi mierne tresty. Takže tu máme negatívny spoločenský paradox: namiesto, aby sa zákona báli Cigáni, zjavne sa boja sudcovia a príslušné správne orgány udeľovať adekvátne tresty agresívnym, asociálnym a neprispôsobivým spoluobčanom.
Otázka znie prečo? Lebo existuje nejaké tajné nariadenie? Možno v dôsledku tlaku tretieho sektora, eurobyrokratov, pokrivenej politiky integrácie Cigánov? Keď bulharský minister vnútra Cvetan Cvetanov poukázal na kriminalitu rómskeho etnika počas bruselskej diskusie o problémoch tejto menšiny eurobyrokrati z Európskej komisie ihneď alibisticky vyjadrili nesúhlas s jeho vyjadreniami. Cvetanov však pre bulharský denník ďalej otvorene povedal, že rómsky problém si žiada “vážnu analýzu, keďže táto komunita je inkubátorom, kde sa produkuje zločin”. Poukázal tiež na to, že za posledných 20 rokov nenastal “žiadny” pokrok, a to aj napriek množstvu investovaných peňazí.
Slovenským príkladom zametania problému pod koberec je postoj europoslankyne M.Beňovej, ktorá navrhuje „pre zníženie napätia“ vypustiť spomínanie rómskej otázky! Lenže toto je ako z komunistickej propagandy. Ľudia chcú riešenia, nechcú tutlanie, jalové konferencie a neúčinné tézy a dlhodobý problém neriešiace pseudoprogramy s množstvom financií bez viditeľného výsledku. Akútnu otázku však spoločnosť musí riešiť a najmä politici nájsť aj účinné odpovede: Ako razantne a účinne sa problém s neprispôsobivými občanmi bude spoločnosť riešiť, aké účinné legitímne nápravné a vynucovacie prostriedky bude spoločnosť využívať na eliminovanie negatívneho agresívneho, asociálneho a reprodukčného správania sa neprispôsobivých Cigánov a osadníkov tak, aby nebola terorizovaná slušná väčšina a zneužívaný sociálny systém..
Pseudoriešenia ako je parlamentný poslanecký prieskum v obci Letanovský Mlyn, kde obci výstavbou domov na kľúč pre 800 osadníkov chýba ešte 400 000 eur na cestu a prípojky a hrozí jej nútená správa sú smutným obrazom pokrivenej reality. Ľudia, ktorí platia dane chcú vidieť výsledky nalievania obrovských zdrojov na riešenie cigánskeho výkričníka.
Na podporu zamestnanosti a sociálneho začlenenia tejto komunity bolo pre Slovensko z EÚ vyčlenených na roky 2007 až 2013 okolo 200 miliónov eur. Okrem toho Európsky parlament vyčlenil päť miliónov eur na pilotné projekty v oblasti sociálneho „začlenenia“. V slovenskom rozpočte na rok 2012 je len na niektoré podporné aktivity v školstve a kultúre vyčlenených viac ako 35 mil eur. Celkovo štát na skutočnosť, že osadníci nie sú integrovaní do spoločnosti dopláca ročne 7-11 percentami HDP. To sú obrovskú sumy, ktoré budú chýbajú inde a iným, znižujú výkonnosť slovenskej ekonomiky, neúmerne zaťažujú sociálny systém. Keďže v tomto etniku 100 tisíc ľudí nikdy nepracovalo, problém bude gradovať a presúva sa aj do záťaže dôchodkového systému. Ďalej bude priamoúmerne narastať s populačnou explóziou v tomto etniku, kde bežne už deti rodia deti. A ak sa presadia ďalšie úlety preudodemokratov ako návrh M.Beňovej, aby deti z komunít neprispôsobivých mali svojho asistenta, ekonomická záťaž môže byť ešte väčšia. A to v čase krízy bankového sektora Západu, na ktorého liečbu chudobní Slováci štedro prispejú v rámci princípu solidarity do trvalého (!) eurovalu.. Preto namiesto otázok je potrebné nielen hovoriť, ale najmä zhoršujúcu sa situáciu razantne riešiť. Ale s veľkým výkričníkom!
Autor : Rafael Rafaj
Zdroj : wikipedia