Rezort financií zverejnil návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Pri porovnaní návrhu s rozpočtom tohto roka vychádza, že príjmy zostanú na rovnakej úrovni, a výdavky sa nepatrne znížia. Tento je jediný pozitívny signál návrhu.
Sústreďme sa na protirečenia návrhu rozpočtu. Štátny tajomník rezortu financií sa vyjadril: úsporné opatrenia sa nebudú dotýkať najzraniteľnejšej vrstvy občanov. Zároveň rezort sociálnych vecí potvrdil, že vláda v budúcom roku nezvýši sociálne dávky, ani o mieru inflácie. V období, keď sa ceny potravín vplyvom extrémneho počasia a pre slabú úrodu citeľne zvýšia.
Na jednej strane chce vláda minimalizovať dôsledky konsolidácie verejných financií na hospodársky rast, na strane druhej zásadne zvýši daň z príjmu pre spoločnosti, obmedzí paušálne výdavky živnostníkom a rozšíri daňovú a odvodovú povinnosť.
Niektorým rezortom znížia budúcoročný rozpočet, bude pritom potrebná ďalšia konsolidácia vo výške 630 miliónov € (zvýšením a rozšírením daňovej a odvodovej povinnosti), aby schodok verejných financií poklesol pod 3 percentá HDP. Napriek tomu, že zásadným krátením odvodov do II. piliera dôchodkového zabezpečenia získala vláda do rozpočtu verejných financií 700 miliónov €.
Vláda si zároveň vytvorí železnú rezervu neznámej výšky tým, že určité percento z poldruha milióna občanov po oklieštení II. piliera sa zriekne šetrenia na svoj dôchodok a vráti sa do prvého, priebežného piliera dôchodkového poistenia. 700 miliónový balík sa totiž vytvorí iba zásadným znížením odvodu do II. piliera, nie je tam zohľadnený úbytok poistencov v II. pilieri a príbytok poistencov, ktorí budú prispievať iba do Sociálnej poisťovne.
Aké sú riziká štátneho rozpočtu na budúci rok? Hospodársky rast na Slovensku má klesajúcu tendenciu, na rozhodujúcich zahraničných trhoch klope na dvere recesia. Preto navrhnúť štátny rozpočet na základe hospodárskeho rastu 2,6 percent je veľmi ambiciózne, ba riskantné. Nie je pritom známe, v akej výške bude Slovensko v rámci Európskeho stabilizačného mechanizmu, resp. v rámci prvého eurovalu dotovať ozdravenie verejných financií štátov eurozóny v úpadku. Táto suma môže v budúcom roku nečakane narásť. V dôsledku vývoja hospodárstva na Slovensku iba so značnou dávkou optimizmu mohol rezort financií navrhnúť rozpočet s poklesom miery nezamestnanosti. Dôsledkom očakávaného nárastu nezamestnanosti bude nárast výdavkov na sociálne zabezpečenie.
Strana maďarskej koalície s nevôľou sleduje opätovnú snahu vlády konsolidovať verejné financie nie zásadným škrtaním výdavkov na štátnu správu a zefektívnením verejného obstarávania, ale s dôrazom na zvýšenie, resp. rozšírenie daňového a odvodového zaťaženia. Popritom, ako sa zdá, budúcoročný štátny rozpočet bude zostavený na nereálnych základoch. Veď schodok verejných financií už v máji tohto roku dosiahol 70 % plánovaného celoročného schodku. Prečo by sa to malo zmeniť o rok, keď nebadať náznaky zvýšenia príjmov rozpočtu? Každopádne dosiahnutie hlavného cieľa, zníženia schodku verejných financií v budúcom roku pod 3 % HDP bude možné len tvrdými, možno drastickými opatreniami. V opačnom prípade sa Slovensko ocitne v skupine hriešnych krajín únie.
Ing. Iván Farkas
podpredseda SMK-MKP pre ekonomiku a regionálny rozvoj
Zdroj : mkp.sk