Volebný program SaS k marcovým voľbám 2012

Volebný program SaS k marcovým voľbám 2012

 

    Program praktickej strany pre ľudí

 

Každá politická strana hovorí o svojich cieľoch prostredníctvom svojho volebného programu. Pri všetkej úcte k ostatným politickým stranám, zvyčajne je to súbor populistických sľubov kombinovaných s ničnehovoriacimi frázami typu „podčiarkujeme dôležitosť jednoty ekonomickej, sociálnej a environmentálnej oblasti“ či „garantujeme fungovanie právneho štátu“. Brrr! Mentálny svet autorov takýchto „bútľavých“ volebných programov je ukotvený hlboko v minulosti. A to je dôvod, prečo ľudia volebné programy nečítajú. Nuda a strata času.

 

Program strany Slobody a Solidarity nepísali ideológovia a propagandisti. Tvorili ho odborníci z rôznych oblastí. Ľudia z praxe. Každý bod programu SaS má jednoduchú a prehľadnú štruktúru. Na začiatku je vždy pomenovaný súčasný stav – čím je nevyhovujúci a z akých príčin. Potom v časti „SaS navrhuje“ sú vymenované konkrétne kroky, ktoré chce strana podniknúť na jeho zlepšenie. V prípade, ak riešenie problému vyžaduje peniaze zo štátneho rozpočtu alebo rozpočtu verejnej správy, je táto suma vyčíslená. V závere každého bodu programu je uvedený prínos, ktorý plynie z našich návrhov.

 

Všetko je vecné, konkrétne, žiadne nereálne sľuby, frázy. Aj svojím volebným programom SaS dokazuje, že je stranou odborníkov.

 

Verejné financie a finančný trh

 

Súčasný spôsob spravovania verejných financií na Slovensku má zásadné systémové trhliny. Ignorovanie reálneho stavu ekonomiky opakovane spôsobuje vysoké deficity štátneho rozpočtu a dramatický nárast verejného dlhu. Namiesto zodpovednej ekonomickej politiky vlády, sledujúcej dlhodobé priority, prevažujú na Slovensku ad hoc reakcie, ako šrotovné či štátna pomoc neplatičom hypoték. Tieto však nevedú k riešeniu problémov, navyše nespravodlivo zvýhodňujú vybrané skupiny obyvateľov a v konečnom dôsledku sú kontraproduktívne, lebo deficit len ďalej zvyšujú. Sklon míňať viac peňazí, než je ekonomika schopná vyprodukovať, bol typickým znakom pre všetky ponovembrové vlády. Doterajšie spravovanie verejných financií bolo do veľkej miery závislé na plnení predvstupových požiadaviek diktovaných zvonka – či už pri vstupe do EÚ alebo neskôr do eurozóny. Dnes si musíme ako jej plnohodnotní členovia sami zadefinovať budúce ekonomické smerovanie a sami strážiť fiskálnu rovnováhu a dlhodobú financovateľnosť verejného dlhu. Príklad hodný nasledovania nám v súčasnosti nedávajú ani najvyspelejší členovia EÚ, jeden za druhým porušujúci Pakt stability a rastu.

 

Slovensku reálne hrozí pád do tzv. dlhovej pasce – situácie, kedy sa náklady na správu verejného dlhu (ktoré už dnes tvoria viac ako 8 % výdavkov štátneho rozpočtu) stanú dlhodobo nefinancovateľnými a potom jediným riešením bude zásadné zvýšenie priamych i nepriamych daní a s vysokou pravdepodobnosťou aj zavedenie nových typov daní. Čím dlhšie bude odkladaná konsolidácia verejných financií, tým negatívnejšie zasiahne do životnej úrovne ľudí, keďže konsolidácia je vždy splácaním starých dlhov na úkor súčasného rozvoja.

 

1. bod programu

 

Ekonomické cykly sú prirodzenou súčasťou trhovej ekonomiky. Zámerne sa preto vyhýbame termínu „dlhodobo udržateľný rast“ a dôraz kladieme na zdravé verejné financie a efektívne narábanie s nimi. Ekonomické prostredie je stabilné vtedy, ak aj obdobie recesie dokáže krajina zvládať s čo najnižšími nákladmi. Základom tejto stability je fiskálna rovnováha a z dlhodobého hľadiska vyrovnaný bežný účet platobnej bilancie. SaS preto odmieta akýkoľvek ekonomický rast dosahovaný fiskálnymi impulzmi, zvyšujúcimi rozpočtový deficit.

 

SaS navrhuje:

Prijať Ústavný zákon o vyrovnanom štátnom rozpočte do roku 2014, ktorý vládu zaviaže medziročne znižovať rozpočtové deficity tak, aby najneskôr pre rok 2014 mohla zostaviť po prvýkrát v novodobej histórii Slovenska vyrovnaný rozpočet. Uvedený zákon má byť ústavný preto, aby sa znížila pravdepodobnosť jeho zásadnej zmeny každou novou politickou garnitúrou.

Prijať Ústavný zákon o fiskálnom pravidle pre hrubý verejný dlh maximálne do výšky 50 % HDP. Pravidlo bude platiť len do dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu.

 

Návrh konsolidácie verejných financií (deficit rozpočtu verejných financií v % HDP):rok          2009    2010    2011    2012            2013    2014

deficit   6%       <6%    4%       2,5%    1%       0%

 

 

Zákonná povinnosť vlády dosiahnuť vyrovnaný, resp. prebytkový rozpočet povedie k uplatneniu princípu súťaživosti o verejné rozpočtové zdroje a prinúti tak správcov rozpočtových kapitol k vytváraniu konkurenčných výhod už pri predkladaní návrhov čerpania verejných zdrojov. Konsolidácia verejných financií už v strednodobom horizonte otvorí priestor pre znižovanie daní a odvodov (a zvyšovanie miery ekonomickej slobody) a uvoľní zdroje pre investície do základných služieb štátu.

 

Grafické znázornenie priebehu krízy so zásahmi štátu a bez nich:

 

 

2. bod programu

 

Po tom, čo na Slovensku prebehla decentralizácia verejnej správy, bola výrazná časť finančných zdrojov presunutá do rozpočtov miest, obcí a VÚC. Ich celkové rozpočtové príjmy len v r. 2009 predstavovali 4,7 mld. eur, resp. 142 mld. Sk (1 mld. eur tvoria priame dotácie zo ŠR, 2,4 mld. eur tvoria daňové príjmy obcí a VÚC, zvyšok nedaňové príjmy). U miest a obcí až 23 % ich celkových rozpočtových výdavkov tvoria náklady na samotnú činnosť obecných a mestských úradov. Je to viac, ako sú výdavky na úseku dopravy (vrátane mestskej verejnej dopravy), ako sú náklady na ochranu životného prostredia, alebo ako sú náklady na financovanie kultúry a zdravotníctva v pôsobnosti obcí. Použitie obrovských finančných zdrojov ostáva de facto bez verejnej kontroly. Verejná diskusia často vôbec neprebehne a stav plnenia nebýva priebežne zverejňovaný.

 

SaS navrhuje:

Zaviesť povinnosť pre VÚC, mestá a obce zverejňovať návrhy rozpočtov na internete a povinnosť každý štvrťrok zverejňovať plnenie príjmovej a výdajovej strany rozpočtu a súčasne pri každej rozpočtovej položke uvádzať medziročné porovnanie (uplynulý rok, bežný rok a predpoklad na budúci rok). Je to obzvlášť dôležité ak zohľadníme skutočnosť, že hlavne v obcach a menších mestách o použití značných finančných zdrojov rozhoduje rádovo 10 až 20 poslancov miestneho, resp. mestského zastupiteľstva, často úzko prepojených s miestnou úrovňou lobistických skupín.

Zaviesť vzájomné porovnávanie (benchmarking) samospráv i jednotlivých orgánov centrálnej verejnej a štátnej správy podľa záväznej skupiny vybraných ukazovateľov hodnotiacich efektívnosť a hospodárnosť nakladania s verejnými zdrojmi, ale i účinnosť presadzovaných opatrení podľa stanovených priorít. Benchmarky vytvorí Ministerstvo financií a dáta následne zosumarizuje.

Pre VÚC, mestá a obce zaviesť limity na náklady na obsluhu dlhu najviac do výšky 25% ich priemerných ročných príjmov z posledných troch rokov a na hrubý dlh najviac do výšky 50% ich aktív. Tomu by predchádzala povinnosť oceniť svoje aktíva štandardnými oceňovacími metódami, čím by sa vytvorili „otváracie bilancie“ miest, obcí a VÚC a nielen samotné subjekty verejnej správy, ale aj občania by získali reálny prehľad o finančnej pozícii svojho mesta, obce alebo VÚC.

 

Umožníme tým kontrolu tvorby a použitia rozpočtových zdrojov a kontrolu zadlžovania na úrovni VÚC, miest a obcí priamo zo strany občanov. Zmenšíme priestor pre korupciu na regionálnej úrovni. Zavedieme tiež kvalitatívne hodnotenie využívania verejných prostriedkov a odhalíme nehospodárne nakladanie s nimi. Zároveň umožníme zviditeľnenie tých, ktorí sú v danom ukazovateli najlepší (pozitívna motivácia).

 

3. bod programu

 

Dnešná kríza nie je krízou voľného trhu, ako sa niektorí mylne domnievajú. Trh má nad sebou kontrolné mechanizmy, ktorými sú ponuka, dopyt a rovnovážna cena. Dnešnú krízu spôsobilo zlyhanie štátnej regulácie trhu a zlyhanie monetárnych politík. Zatiaľ čo princípy regulácie finančných trhov sú prijímané a diskutované na úrovniach, kde sa vplyv Slovenska blíži k nule, samotný výkon integrovaného dohľadu nad finančným trhom naďalej zostáva na úrovni národného regulátora. Trh potrebuje radšej menej, ale účinnejšej regulácie.

 

SaS navrhuje:

 

Zmeniť legislatívu, definujúcu činnosť integrovaného dohľadu nad finančným trhom tak, aby zohľadňovala:

Acyklické pravidlá obozretného podnikania bánk. To znamená, že banky budú musieť v časoch rastu ekonomiky vytvárať vyššie rezervy pre efektívnejšie zvládnutie prípadnej krízy.

Princíp tesnej väzby medzi zlým rozhodnutím (resp. nekonaním) zodpovedného jednotlivca na strane jednej a negatívnym dopadom do jeho majetkovej situácie na strane druhej.

 

Povinnosť bánk v dobrých časoch vytvárať väčšie rezervy alebo opravné položky k svojim aktívam, im umožní efektívnejšie zvládať zlé časy bez toho, aby museli úplne zmraziť akúkoľvek alokáciu úverových zdrojov do reálnej ekonomiky. Priama finančná zodpovednosť vedúcich predstaviteľov integrovaného dohľadu zvýši ich snahu o zodpovedný a nezávislý výkon dohľadu nad finančným trhom.

 

4. bod programu

 

Napriek tomu, že NBS po zavedení eura stratila mnohé zo svojich dovtedajších úloh, nedošlo v nej k podstatnej redukcii administratívneho aparátu. Dánsko je krajina s porovnateľným počtom obyvateľov a jeho centrálna banka navyše stále spravuje vlastnú menu, no zamestnáva iba približne polovicu z počtu pracovníkov NBS. Banková rada Banky Slovenije (centrálna banka Slovinska) bola v roku 1991 zložená z jedenástich členov. Po vstupe Slovinska do EÚ sa ich počet zredukoval na deväť a po prijatí eura klesol len na päť. Počet členov Bankovej rady NBS paradoxne práve v roku 2009 stúpol z 10 na 11.

 

SaS preto navrhuje:

Znížiť počet pracovníkov NBS na polovicu. Tým by sme sa v počte pracovníkov centrálnej banky na 100.000 obyvateľov dostali na súčasnú úroveň Dánska a Holandska. Počet členov Bankovej rady znížiť z jedenásť na päť (súčasná úroveň Slovinska).

Znížiť počet pracovníkov MF SR a MF SR presunúť do budovy NBS.

 

Zefektívnenie činnosti NBS a integrácia spolu s MF SR do jednej budovy prinesie značné úspory prevádzkových výdavkov oboch inštitúcií.

 

5. bod programu

 

Popri vyrovnanom rozpočte SaS považuje za rovnako dôležitý cieľ premeniť neefektívne vládne štruktúry na efektívne. Tie by (podobne ako na korporátnej úrovni) s čo najnižšími nákladmi poskytovali kvalitné verejné služby. Už nestačí len škrtať ministerstvám výdavky, je potrebné redukovať počet ministerstiev.

 

SaS navrhuje:

 

Znížiť počet členov vládneho kabinetu zrušením kresla podpredsedu vlády bez ministerstva a znížením počtu ministerstiev:

Začleniť Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií pod Ministerstvo hospodárstva.

Po presune odvodovej agendy na Ministerstvo financií zlúčiť Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a Ministerstvo zdravotníctva.

Zlúčiť Ministerstvo kultúry a Ministerstvo školstva do Ministerstva školstva, vedy, kultúry a športu.

 

Výrazne tým ušetríme kapitálové i prevádzkové vládne výdavky a zoštíhlime vládnu administratívu.

 

Tím líder

 

Ing. Jozef Kollár PhD.

 

Jozef Kollár je vlastníkom spoločnosti JK Advisory v Bratislave, ktorá sa zaoberá finančným poradenstvom. V rokoch 2000-2006 pôsobil ako predseda predstavenstva Volksbank Slovensko, ktorú v roku 1991 spoluzakladal. Je spoluautorom Zákona o Národnej banke Slovenska. Viedol rokovania v Medzinárodnom menovom fonde spojené so vznikom Slovenskej republiky. Bol členom poradného tímu ministra financií pre rozdelenie federálnej meny. Študoval na Ekonomickej univerzite v Bratislave, titul PhD získal na Ekonomickom ústave SAV a absolvoval aj postgraduálne štúdium bankovníctva v USA a v Japonsku. Ovláda anglický a nemecký jazyk.

 

 

Dane a odvody

 

Zmeny v daniach, odvodoch a sociálnych dávkach sú rozdelené do dvoch etáp. Prvou je zavedenie zmien, ktoré je potrebné, alebo možné urobiť v súčasnom daňovom a odvodovom systéme. Druhou etapou potom bude zásadná reforma odvodového systému a systému sociálnych dávok, spočívajúca v zavedení Odvodového bonusu.

Prvá etapa

6. bod programu

 

Nedostatok času na dôslednú prípravu zákonov, ignorácia riadneho pripomienkového obdobia a zneužívanie skráteného legislatívneho konania spôsobujú chaos v legislatíve obzvlášť týkajúcej sa daní a odvodov a strpčujú život dotknutým subjektom. Časté zmeny a novelizácie robia situáciu neprehľadnou a zneisťujú občanov.

 

SaS navrhuje:

Uskutočňovať všetky zmeny v daňových a odvodových zákonoch s účinnosťou od 1. januára nasledujúceho roku.

Uskutočnovať zmeny v zákonoch len jedenkrát ročne. Na schválenie ďalšej zmeny zákona do jedného roka od poslednej zmeny bude potrebných 90 hlasov.

 

Zvýšime tým právnu istotu obyvateľov a podnikovej sféry a zabezpečíme viac času na prípravu a pripomienkovanie daňovej a odvodovej legislatívy.

 

7. bod programu

 

Rekordné deficity verejných financií v súčasnosti nie sú len dôsledkom svetovej krízy, ale aj nezodpovedného hospodárenia politikov. Tí miesto šetrenia v štátne správe míňajú peniaze zo štátneho rozpočtu a následne zadlžujú štát. Svoje nezodpovedný prístup k správe štátu potom nahrádzajú zvyšovaním daní.

 

SaS navrhuje:

Nezavádzať žiadne nové dane, ak to pre Slovensko nebude vyplývať z medzinárodných záväzkov voči Európskej únii a nebude možné ich vetovať.

Nezvyšovať sadzby dnes existujúcich daní.

 

Dáme ľuďom a podnikateľom istotu, že štát nebude riešiť svoje problémy na úkor produktívnych zložiek obyvateľstva.

 

8. bod programu

 

Zavedením rovnej dane sa daňový systém výrazne zjednodušil a zefektívnil, no stále v ňom existuje veľký priestor na zlepšenie. Veľmi dobrým príkladom je rastúci počet výnimiek, ktoré vybraným skupinám obyvateľstva umožňujú platiť nižšie dane na úkor iných.

 

SaS navrhuje:

Zrušiť viac ako 40 výnimiek v zákone o daniach z príjmov a v tomto rozsahu znížiť sadzbu tak, aby nedošlo k výpadkom v rozpočte.

 

Zvýšime tým spravodlivosť výberu dane z príjmu a dosiahneme jeho ďalšie zjednodušenie a sprehľadnenie.

 

9. bod programu

 

Zámerom reformy v roku 2004 bolo zbaviť daňový systém nerovností a výnimiek a nastavením jednotných sadzieb daní umožniť zníženie celkového daňového zaťaženia. Bola nastavená napríklad jednotná sadzba DPH na 19 %. Neskoršie zavedenie druhej sadzby 10 % na knihy a medicínske pomôcky sa neodrazilo v znížení cien týchto tovarov, no spôsobilo nižší výnos. Navyše, zníženie sadzby DPH na lieky prinieslo zisk len zdravotným poisťovniam, zatiaľ čo prínos pre ľudí sa blíži k nule.

 

SaS navrhuje:

Zlúčiť dve sadzby DPH na úroveň 18 %.

 

Vyrovnáme tým podmienky pre podnikanie v oblastiach s rôznymi sadzbami pri rôznych tovaroch a eliminujeme snahy lobistov o zaradenie ďalších tovarov do skupiny so zníženou sadzbou DPH. Zvýšime tiež spravodlivosť v nepriamom zdanení.

Vyrovnáme tým podmienky pre podnikanie v oblastiach s rôznymi sadzbami pri rôznych tovaroch

a eliminujeme snahy lobistov o zaradenie ďalších tovarov do skupiny so zníženou sadzbou DPH.

Zvýšime tiež spravodlivosť v nepriamom zdanení.

 

10. bod programu

 

Súčasný systém odvodov vytvára odlišné podmienky pre zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby. To je jednak nespravodlivé a jednak to otvára priestor pre špekulácie a úniky. Dôsledkom je napríklad aj vznik proforma živností, čo zvyšuje deficit Sociálnej poisťovne.

 

SaS navrhuje:

Zjednotiť vymeriavacie základy a definície platiteľov na sociálne a zdravotné poistenie a základ dane z príjmov fyzických osôb. Znamená to zrušenie existujúcich výnimiek – príjmov zo závislej činnosti alebo z podnikania, z ktorých sa odvody neplatia. Do vymeriavacieho základu sa započítajú všetky príjmy zamestnanca a všetky príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti.

Naviazať existujúce maximálne vymeriavacie základy na sumu životného minima.

 

Zvýšime tým príjmy systému sociálneho a zdravotného poistenia, čo vytvorí predpoklad následného plošného zníženia sadzieb odvodov. Tým, že odvodové zaťaženie bude pre všetkých rovnaké, bude systém zároveň spravodlivejším.

 

11. bod programu

 

Dnešný systém, v ktorom niektoré odvody zamestnávatelia odvádzajú jednej inštitúcii a dane zase inej, je zbytočne komplikovaný.

 

SaS navrhuje:

Preniesť platby odvodov na zamestnancov s tým, že zamestnávatelia budú zo zákona povinní jednorazovo navýšiť ich hrubé mzdy o výšku doterajších odvodov okrem garančného a úrazového poistenia, teda o 34,15 %.

 

Zvýšime tým povedomie verejnosti o skutočnej výške odvodového zaťaženia a vytvoríme predpoklad pre následné zavedenie Odvodového bonusu.

 

12. bod programu

 

Dane, sociálne odvody a odvody do zdravotného poistenia sú v súčasnosti platené rôznym subjektom, čo zbytočne predražuje a komplikuje ich administráciu.

 

SaS navrhuje:

Zaviesť jednotné miesto na výber daní a odvodov, ktorými budú reformované súčasné daňové úrady. Tie sa zmenia na inštitúcie zabezpečujúce výber daní a odvodov, ich správu a kontrolu a registráciu jednotlivých subjektov.

Zaviesť spoločné ročné zúčtovanie dane z príjmu a odvodov.

 

Sprehľadníme a zjednodušíme tým administratívu spojenú s platením daní a odvodov.

 

13. bod programu

 

Daňový a odvodový systém by mal byť spravodlivý a občania by mali teda platiť dane a odvody len z príjmov, ktoré v danom období naozaj dosiahli. Povinný minimálny vymeriavací základ pre SZČO však núti živnostníkov platiť odvody aj z príjmov, ktoré nenadobudli.

 

SaS navrhuje:

Zrušiť povinný minimálny vymeriavací základ pre SZČO.

 

Zabezpečíme tým vyššiu spravodlivosť v odvodovom systéme a nebudeme brániť vzniku drobných živností.

 

14. bod programu

 

V čase, kedy spoločnosť stále viac trpí vlastnou prestarnutosťou a rastie spoločenská objednávka na zvýšenie pôrodnosti, je zarážajúce, že práve matky s deťmi, ktoré túto objednávku plnia, výchovou detí zároveň znižujú svoje budúce dôchodky.

 

SaS navrhuje:

Zmeniť výšku základu pre výpočet odvodov štátu na matky s deťmi do troch rokov zo 60 % na 100 % priemernej mzdy do oboch pilierov.

 

Zabezpečíme tým primerané dôchodky pre ženy, ktoré sú prostredníctvom výchovy budúcej generácie prínosom pre celú spoločnosť, no čas strávený s deťmi im spôsobuje výpadky príjmov.

 

15. bod programu

 

Zavedením druhého piliera do dôchodkového systému sa vytvoril dôležitý predpoklad pre budúce vyrovnanie sa s prestarnutosťou nášho obyvateľstva. Napriek tomu je stabilita druhého piliera posledné roky dlhodobo podkopávaná a jeho neustálym otváraním sa znižuje dôvera občanov v schopnosť štátu zabezpečiť ich na staré kolená.

 

SaS navrhuje:

Zaviesť povinný vstup do druhého piliera pre občanov od 35 rokov. V prípade, že majetok sporiteľa v druhom pilieri bude dostačujúci na výplatu dôchodku vo výške najmenej 0,6-násobku životného minima, bude ďalšia účasť občana v druhom pilieri nepovinná. Mladí ľudia do 35 rokov prioritne investujú do bývania a výchovy detí. Preto je vhodné zaťažiť ich povinnosťou sporiť si na dôchodok neskôr.

 

Zabezpečíme tým väčšiu pripravenosť na nárast počtu dôchodcov na Slovensku, dáme ľuďom možnosť viac ovplyvňovať výšku svojho dôchodku a stabilizujeme dôchodkový systém.

Druhá etapa

 

16. bod programu

 

Odvodový bonus predstavuje úplnú a zásadnú zmenu spôsobu výmeny peňazí medzi občanmi a štátom. Nahrádza dnešný systém platenia odvodov, vyplácania dôchodkov aj sociálnych dávok. Dnešný systém je dlhodobo neudržateľný a napraviť jeho nedostatky už nie je možné len čiastkovými zmenami. Nemotivuje pracovať, je administratívne náročný, nie je v súlade s daňovým systémom a nedáva dostatočnú podporu rodinám s deťmi.

 

SaS navrhuje:

Nahradiť nezdaniteľnú časť na daňovníka a na manželku základnou štátnou dávkou.

Nahradiť dnešné odvody jedným solidárnym vo výške 9 % a jedným zdravotným vo výške 9 %.

Stanoviť maximálny vymeriavací základ na 10-násobok životného minima.

Nahradiť súčasný systém dávok zo sociálneho poistenia základnou štátnou dávkou a mimoriadnymi štátnymi dávkami rodičom na materskej dovolenke, osamelým matkám, pestúnom a invalidom.

Garantovať občanom, poberajúcim starobný dôchodok pred zavedením základnej štátnej dávky, dôchodok podľa doterajšieho zákona.

 

Zavedením Odvodového bonusu do praxe 13 rôznych odvodov nahradíme dvoma, 70 sociálnych platieb nahradíme šiestimi, 291 parametrov nahradíme devätnástimi. Zjednotíme základ dane, základ pre výpočet odvodov a základ pre výpočet sociálnych dávok. Zjednotíme miesto výberu a 23 príslušných právnych noriem nahradíme ôsmimi. Ľudia nebudú mať motiváciu nepracovať, systém bude solidárny a spravodlivý zároveň. Pojmy „dôchodkový vek“ či „minimálna mzda“ sa stanú bezpredmetnými, keďže nárok na pokrytie životného minima bude mať každý občan a do dôchodku bude môcť odísť kedy sám uzná za vhodné. Dôchodok mu bude vyplácaný z jeho vlastných úspor v druhom pilieri.

 

Tím líder

 

RNDr. Jozef Mihál

 

kontakt: jozefmihal@gmail.com

 

 je majiteľom spoločnosti RELIA, ktorá sa zameriava na vzdelávanie a ekonomické poradenstvo. Ako lektor publikuje a prednáša na témy pracovného práva, sociálneho zabezpečenia a dane z príjmu. V roku 2005-2006 pôsobil ako externý poradca ministra zdravotníctva v oblasti zdravotného poistenia. Je spoluautor internetového poradenského portálu www.drak.porada.sk. Študoval na Matematicko-Fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského. Medzi jeho záľuby patrí futbal, je členom výkonného výboru futbalového klubu Inter Bratislava, ktorý sa mu spolu s ďalšími nadšencami podarilo zachrániť zatiaľ v podobe mládežníckeho klubu.

 

 

Sociálna politika

 

V oblasti detských domovov by malo byť deťom umožnené nevyrastať v inštitúciách socialistického typu, ktoré na Slovensku fungujú aj 20 rokov po páde komunizmu. Podporovať je potrebné také formy náhradnej starostlivosti o dieťa, ktoré dokážu vytvoriť prostredie podobné rodinnému, zabezpečiť optimálny vývoj dieťaťa, uplatnenie jeho práv a napĺňanie jeho potrieb, pričom postupne by rodinné formy náhradnej starostlivosti mali úplne nahradiť detský domov.

 

17. bod programu

 

Podľa platnej legislatívy by deti do 3 rokov nemali byť umiestnené v detských domovoch, ale v profesionálnych rodinách. Napriek tomu trojročné a mladšie deti v domovoch stále sú. Postavenie profesionálnych rodičov je nejasne vymedzené a riaditelia domovov nemajú záujem meniť zabehnutý systém.

 

SaS navrhuje:

Zmeniť legislatívne postavenie profesionálnych rodičov – profesionálni rodičia budú zamestnancami ÚPSVaR a nie detského domova, ako tomu bolo doposiaľ.

Sprísniť legislatívu tak, aby deti do 6 rokov boli umiestňované výlučne do profesionálnej rodiny, pestúnskej starostlivosti alebo inej formy náhradnej rodiny.

Podporovať pestúnsku starostlivosť, ktorá sa v praxi spomedzi typov náhradnej starostlivosti o dieťa najviac osvedčila, predovšetkým podporiť tzv. špecializované pestúnstvo, t.j. pestúnov, starajúcich sa o znevýhodnené deti alebo deti so špeciálnymi potrebami.

 

Týmto dáme deťom z detských domovov šancu žiť v prostredí blízkom klasickej rodine, čo zvýši kvalitu ich života a následné uplatnenie sa v živote. Pre všetkých profesionálnych rodičov tak začnú platiť jasne stanovené a jednotné podmienky.

 

18. bod programu

 

Mnohým rodinám sú odoberané deti z dôvodov, že rodičia - či už z vlastného pričinenia alebo vplyvom vonkajších okolností - nie sú schopní sa o ne postarať. Kvôli nedostatočnej sieti terénnych sociálnych pracovníkov špecializovaných na „rodičovskú zručnosť“ s takýmito rodičmi nik nepracuje, čo predlžuje pobyt detí v detských domovoch a odoberá rodičom motiváciu zmeniť nevyhovujúce podmienky na ich výchovu. Pri správne nasmerovanej pomoci by sa viac ako polovica detí z detských domovov mohlo vrátiť do biologickej rodiny.

 

SaS navrhuje:

Rozšíriť sieť špecializovaných terénnych pracovníkov pre prácu s rodičmi, ktorým deti neboli odobraté z dôvodov sexuálneho zneužívania, psychického alebo fyzického týrania dieťaťa.

Presmerovať prostriedky z Európskeho sociálneho fondu vo väčšej miere do dobudovania siete terénnych pracovníkov a upraviť legislatívu tak, aby aktívna práca s biologickou rodinou dieťaťa a jeho príbuznými bola skutočnou alternatívou k hľadaniu ideálnej náhradnej starostlivosti.

 

Znížime tak počet detí v detských domovoch a zlepšíme kvalitu života ich rodičov a rodiny ako celku.

 

19. bod programu

 

Zmeny v Zákone o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, navrhnuté vládou v rokoch 2002- 2006, mali viesť ku spružneniu a urýchleniu procesu medzištátnej adopcie v mantineloch Haagskeho dohovoru. Avšak niektoré z nich, napríklad akreditácia mimovládnych organizácií, ktoré mali vyhľadávať deťom z našich detských domovov adoptívnych rodičov v zahraničí, nenašli uplatnenie v praxi.

 

SaS navrhuje:

Presadzovať také opatrenia, ktoré povedú ku skutočnému urýchľovaniu medzištátnej adopcie v prospech detí.

 

Dáme tak šancu na adopciu aj deťom, pre ktoré sa na Slovensku adoptívni rodičia nenájdu.

 

20. bod programu

 

V oblasti reedukačných domovov nie sú do dnešného dňa jasne vymedzené kompetencie. Časť agendy patrí pod Ministerstvo školstva a časť pod Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. To spôsobuje nekoordinovanú a nekoncepčnú činnosť. Ústavná starostlivosť podľa Zákona o rodine ani ochranná výchova podľa Trestného zákona nie sú rozlišované a zriaďovatelia domovov na vnútorné rozlišovanie nemajú prostriedky a pre vonkajšie im chýba legislatívny rámec.

 

SaS navrhuje:

Zjednotiť agendu reedukačných domovov ako súčasti náhradnej rodinnej starostlivosti jej presunutím pod rezort Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

Zaviesť povinnú vnútornú i vonkajšiu diferenciáciu reedukačných zariadení a vytvoriť ich jednotlivé typy.

 

Zlepšíme tým podmienky ústavnej a ochrannej starostlivosti o deti a mladistvých.

 

21. bod programu

 

Približne 500 tisíc zdravotne postihnutých ľudí, z toho cca 65 tisíc ťažko postihnutých, sa dennodenne stretáva s architektonickými bariérami. Je im tak sťažený prístup k základnej občianskej vybavenosti.

 

SaS navrhuje:

Posilniť legislatívu o bezbariérovej výstavbe budov verejného určenia tak, aby bola záväzná pre všetky budovy využívané verejnosťou.

 

Zvýšime tým mieru integrácie zdravotne postihnutých ľudí do spoločnosti a zjednodušíme ich každodenné fungovanie v nej.

 

22. bod programu

 

Rada vlády pre riešenie problematiky seniorov a občanov so zdravotným postihnutím zasadla len trikrát za celé volebné obdobie a z týchto zasadaní nevzišli žiadne praktické riešenia. Určovanie percentuálnych mier v dvoch rôznych zákonoch spôsobuje často zmätok. Posudzovanie len jedným posudkovým lekárom zvyšuje pravdepodobnosť korupcie.

 

SaS navrhuje:

Zaviesť nový koeficient funkčnej poruchy, nespôsobilosti a zdravia (ďalej len koeficient), ktorý nahradí dnešné percentuálne miery.

Zlúčiť dve posudkové konania do jedného a nahradiť posudkového lekára trojčlennou komisiou v zastúpení jedného posudkového lekára, jedného špecialistu na príslušnú oblasť a jedného sociálneho pracovníka. Výsledkom práce komisie bude stanovenie koeficientu.

 

Zavedením jednotného koeficientu urobíme systém prehľadnejším a spravodlivejším. Trojčlenná komisia zabezpečí objektívne posúdenie stavu postihnutého.

 

23. bod programu

 

Systém sociálnej pomoci je nespravodlivo nastavený. Nie je zavedené lineárne znižovanie dávok viazaných na príjem, resp. aj mierne navýšenie príjmu človeka so zdravotným postihnutím môže byť príčinou odňatia celého príspevku. Súčasné znenie Zákona o sociálnych službách znemožňuje slobodný výber poskytovateľov sociálnych služieb a vytvára monopol obcí a vyšších územných celkov na vykonávanie sociálnych služieb. Občania si tak nemôžu slobodne vybrať napríklad domov dôchodcov, či zariadenie sociálnej starostlivosti. Štát tak sťažuje prácu a dokonca i nepriamo likviduje zariadenia zriadené neziskovými organizáciami či súkromným sektorom. Nejde len o nespravodlivý prístup, ale v čase zhoršujúcej sa demografickej situácie aj o nezodpovedné riešenie.

 

SaS navrhuje:

Nahradiť súčasný systém tvorený invalidným dôchodkom a príspevkami mimoriadnou štátnou dávkou. Mimoriadna štátna dávka bude rovná súčinu životného minima a koeficientu. Budú na ňu mať nárok všetci, bez ohľadu na miesto, kde sociálne služby prijímajú.

Dáť právo rozhodovať o výbere poskytovateľa služby aj o službe samotnej do rúk jej prijímateľovi.

 

Presmerovaním finančných prostriedkov na prijímateľa, ktorý si bude môcť spomedzi organizácií spĺňajúcich požiadavky slobodne zvoliť pre neho vhodnú inštitúciu, zvýšime tlak na kvalitu a konkurenciu a rozšírime možnosti pre občanov s nárokom na sociálnu službu.

 

24. bod programu

 

Oblasť rodinnej politiky by sa mala zmeniť tak, aby bola v praxi dodržiavaná rodová rovnosť, najmä v súvislosti s rozvodovým konaním pred súdom a následným rozhodnutím súdov o starostlivosti o dieťa. Na rozdiel od Českej republiky slovenské právo nedáva možnosť zveriť dieťa po rozvode do striedavej starostlivosti, resp. výchovy oboch rodičov. Naopak, množstvo otcov je pred súdmi diskriminovaných, lebo vďaka zažitým rodovým stereotypom v drvivej väčšine prípadov súdy automaticky zverujú deti matkám. Aj keď otec de jure zostáva otcom aj po rozvode, de facto otcom nie je, lebo netrávi s dieťaťom dostatok plnohodnotného času.

 

SaS navrhuje:

Zmeniť Zákon o rodine tak, aby súdy v prípadoch, kedy obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a majú o výchovu záujem, mohli zveriť dieťa do spoločnej, resp. striedavej výchovy oboch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a jeho potrieb.

 

Docielime tým zosúladenie legislatívy s princípmi rodovej rovnosti, najmä v rozhodovaní súdov o zverení dieťaťa do starostlivosti rodičov po rozvodom konaní a zmiernime automatické uprednostňovanie matiek nie na základe reálneho záujmu dieťaťa, ale na základe rodových stereotypov.

 

Tím líder

 

 Lucia Nicholsonová

 

kontakt: lucia.nicholson@imaginecommunications.sk

 

je konateľkou spoločnosti Imaginecommunications, ktorá sa zaoberá hlavne mediálnym poradenstvom, krízovou komunikáciou a tvorbou dokumentárnych filmov z prostredia rómskych osád a z Afriky. Počas svojej bohatej reportérskej praxe sa zameriavala hlavne na politické a sociálne témy, spracúvala reportáže o rómskych komunitách, utečencoch a deťoch z reedukačných zariadení a z detských domovov. V Kanade spolupracovala s indiánskymi komunitami a organizáciami. Aktívne ovláda anglický jazyk.

 

Sociálne odkázané spoločenstvá (SOS)

 

Počet Rómov žijúcich na Slovensku je podľa odborných demografických odhadov asi 320 - 380 tisíc. V rámci sčítania ľudu, domov a bytov v roku 2001 sa k rómskej národnosti na Slovensku prihlásilo 89 920 obyvateľov, zvyšok Rómov sa hlási k slovenskej alebo k maďarskej národnosti. Približne 60 percent Rómov žije integrovane v rozptyle medzi majoritnou populáciou. Zvyšných približne 40 percent žije v mestských alebo obecných koncentráciách, osídleniach lokalizovaných na okraji obce/mesta alebo osídleniach, ktoré sú od obce či mesta priestorovo vzdialené, prípadne oddelené prírodnou alebo umelou bariérou (potok, železnica, cesta...).

 

V SR bolo k 31.12.2000 evidovaných 620 rómskych osád, pričom na území niektorých obcí sa nachádza aj viac osád. Na Slovensku neexistuje tzv. rómsky problém, ale problém sociálne odkázaných spoločenstiev (SOS), ktoré žijú v osadách a izolovaných komunitách. SOS je taká komunita, ktorá spĺňa minimálne tri z nasledujúcich podmienok:

viac ako 75 % obyvateľov žije v sociálnom pásme chudoby až biedy, dlhodobo žijú v stave hmotnej núdze a sú odkázaní na pomoc štátu

minimálne 50 % obyvateľov nemá ukončené základné vzdelanie

bývanie viac ako 50 % obyvateľov nedosahuje ani základný štandard (plocha prislúchajúca počtu obyvateľov jedného príbytku, elektrina, kúrenie, voda) a v ktorých obyvatelia domov nemajú vlastnícky vzťah k pozemkom, alebo ich príbytky nie sú majetkovo vysporiadané

vysoký výskyt kriminality vrátane priestupkov a deliktov a kriminality medzi deťmi a mladistvými

 

25. bod programu

 

Do bezvýchodiskovej situácie sa obyvatelia SOS dostali vďaka zle nastavenému systému a aj vďaka opatreniam tzv. pozitívnej diskriminácie. Počas celých desaťročí im štát dával bez toho, aby za to od nich niečo očakával. To na skupinu SOS pôsobilo demotivujúco.

 

SaS navrhuje:

Uzákoniť samostatnú legislatívnu normu o SOS komunitách, ktorá by definovala SOS komunity a stanovila priority v riešení ich problémov.

 

Zadefinovaním kategórie SOS umožníme lepšie a ucelené riešenie problémov SOS, tvorbu štatistiky kriminality, počtu detí vo vzdelávacom procese a pod. Tak bude možné sledovať vplyvy a dôsledky navrhovaných riešení v praxi na komunitu SOS a ich následné vyhodnocovanie.

 

26. bod programu

 

Podľa odhadov asi 60 % detí v špeciálnych základných školách (ďalej ŠZŠ) je rómskeho pôvodu. Nie všetky tieto deti sú však mentálne retardované. Nesprávnym zaradením výrazne klesajú ich možnosti uplatnenia sa v ďalšom živote. Špeciálne školy sú pridrahé, hoci kvalita aj úroveň vzdelania na nich je nižšia. Štát však nesprávnymi pravidlami prerozdeľovania financí podporuje práve začleňovanie detí z SOS do špeciálnych škôl, keďže normatív na žiaka v špeciálnej škole je tronásobne vyšší ako v klasickej škole bez ohľadu na typ jeho postihnutia či potrieb. Rodičia detí dostávajú tzv. sociálne štipendiá, častokrát viazané len na dochádzku. Mnohí z rodičov detí z SOS odrástli na špeciálnych školách, preto ich dobrovoľne volia ako ľahšiu cestu pre svoje deti. Nie sú vyjasnené kompetencie medzi špeciálno-pedagogickými poradňami a psychologicko-pedagogickými poradňami.

 

SaS navrhuje:

Zjednotiť normatív na žiaka ŠZŠ, integrovaného žiaka a žiaka z SOS podľa zásady, že výška normatívu pre žiaka so špeciálnymi potrebami bude závislá od miery postihnutia a od druhu jeho potrieb. Nie od zariadenia, v ktorom je vzdelávaný.

Navýšiť normatív na integrovaného žiaka a žiaka z SOS tak, aby škola dokázala vytvoriť podmienky pre jeho vzdelávanie.

Presunúť odborný personál pedagogicko-psychologických poradní do prostredia štandardných základných škôl. Odborníci z poradní budú na štandardných školách pôsobiť vo funkciách špeciálnych pedagógov, školských psychológov, výchovných poradcov, ktorí budú mať v spolupráci s asistentmi učiteľov za úlohu individuálne podporovať začlenenie detí ŠZŠ a detí SOS do štandardných škôl.

 

Znížime tým segregáciu detí z SOS, dáme im šancu nadobudnúť štandardné vzdelanie v prostredí, ktoré bude pripravené pre prácu s ďeťmi so špeciálnymi potrebami. Presunom poradní do prostredia štandardných škôl sa vytvorí rovnováha so špeciálno-pedagogickými poradňami vytvorenými pri špeciálnych školách, ktorá bude slúžiť ako kontrolný mechanizmus pri diagnostikovaní a následnom zaraďovaní žiakov.

 

27. bod programu

 

Na štandardných základných školách so žiakmi z SOS je nedostatok tzv. rómskych asistentov učiteľov, ktorí môžu zmierniť nepripravenosť detí z SOS na štúdium a neschopnosť škôl prispôsobiť učebnú látku odlišnej kultúre, tradíciám a jazyku Rómov. V súčasnosti školy podľa potreby žiadajú finančné prostriedky na asistentov od krajského školského úradu, ktorý môže prideliť alebo neprideliť tieto prostriedky. Asistenti sa nachádzajú v neistej situácii a riaditelia škôl dostávajú na nich prostriedky len na jeden rok.

 

SaS navrhuje:

Navýšiť normatív na žiakov so špeciálnymi potrebami tak, aby boli školy schopné stabilne zamestnávať asistentov učiteľov. Asistenti učiteľa pre SOS musia ovládať rómsky jazyk a mať ukončené stredoškolské vzdelanie. Ak škola zamestná rómskeho asistenta s ukončeným základným vzdelaním, musí vytvoriť podmienky na jeho ďalšie vzdelávanie.

Rozvíjať projekt nultých ročníkov základných škôl, ktorý sa osvedčil už v minulosti.

 

Zlepšíme tak situáciu detí z SOS na základných školách. Asistenti učiteľa pre SOS im pomôžu prekonať hlavne počiatočné problémy pri zaradení sa do vzdelávacieho procesu a budú nositeľmi rómskej kultúry aj pre deti z majoritnej spoločnosti.

 

28. bod programu

 

Mnohé deti z SOS systematicky zanedbávajú školskú dochádzku a rodičia ich v tom podporujú. Súčasné reštriktívne opatrenia sú neúčinné a nemotivujú k náprave.

 

SaS navrhuje:

Naviazať prídavky na dieťa povinne na školskú dochádzku žiaka.

 

Zvýšime tak školskú dochádzku detí z SOS.

 

29. bod programu

 

Deti prichádzajúce do škôl z SOS často nemajú základné sociálne a hygienické návyky, chýba u nich rozvoj jemnej motoriky a neovládajú slovenský jazyk.

 

SaS navrhuje:

Uzákoniť dvojročnú povinnú predškolskú dochádzku pre deti z SOS tam, kde sa nachádza komunitné centrum alebo tam, kde sú pre realizáciu povinnej predškolskej výchovy vytvorené iné podmienky. Predškolskú výchovu budú realizovať komunitní pracovníci a pedagógovia v komunitných centrách v lokalitách s SOS.

Viazať prídavky na dieťa na jeho dochádzku do predškolského zariadenia v prípade, že také existuje.

 

Vytvoríme tak podmienky pre lepší prechod detí z prostredia osád do škôl a vyrovnáme rozdiely v pripravenosti na školu.

 

30. bod programu

 

Obyvatelia SOS žijú v podmienkach porovnateľných s krajinami tretieho sveta. Vo vlastných domoch neplatia účty a zápasia s úžerou. Na druhej strane, v mnohých komunitách nie je dobudovaný vodovod a nie je v nich zavedený elektrický prúd.

 

SaS navrhuje:

Zriadiť komunitné centrá, pričom o ich zriadenie bude môcť požiadať obec alebo akákoľvek iná entita - mimovládna organizácia, súkromník, firma a pod. Centrá budú financované z grantov Európskeho sociálneho fondu, príjmov z prevádzkovania materskej školy, voľnočasových aktivít a krúžkov.

Upraviť vzťah k pozemkom, na ktorých stoja osady SOS, odkúpením od ich majiteľov štátom, resp. ich výmenou za iné v obdobnej hodnote.

Zaviesť pravidlo, že nárok na byty v rámci výstavby v SOS komunitách zo štátneho rozpočtu, resp. eurofondov vznikne len tomu obyvateľovi SOS, ktorý sa úspešne zapojí do integračných programov (vzdelávacích, komunitných a pod.), pričom na výstavbe sa budú výrazne podieľať tí obyvatelia SOS, pre ktorých sú byty určené.

 

Komunitnými centrami stúpne kvalita života ľudí v SOS. Dáme im tiež možnosť zlegalizovať bývanie a spolupodieľať sa na zlepšovaní podmienok bývania.

 

31. bod programu

 

Obyvatelia SOS majú vážne nedostatky v hospodárení s peniazmi. Žijú prítomnosťou, nemyslia na budúcnosť a tak častokrát minú všetky dávky naraz. V osadách sa darí úžere. Systém osobitného príjemcu, zavedený v roku 2004, sa ukázal ako nedostatočné riešenie problémov zlého hospodárenia, neplatičstva a úžery v SOS komunitách.

 

SaS navrhuje:

Zaviesť systém E-pay kariet pre každého poberateľa dávky v hmotnej núdzi.

 

Zmenšíme tak priestor pre úžeru, dáme ľuďom z SOS možnosť vybudovať si aspoň základné návyky pri hospodárení s peniazmi a znížiť ich dlhy voči dodávateľom vody a elektriny.

 

32. bod programu

 

Obyvatelia SOS majú problém rešpektovať zákony a to aj preto, že ich vedomosť o zákonoch je veľmi selektívna. Vymožiteľnosť práva v SOS komunitách je problematická, nedostatočne sa využívajú zákonmi stanovené sankcie, lebo kompetentní aj tak vedia, že obyvatelia komunít nemajú z čoho zaplatiť. V komunitách nie sú zavedené preventívne opatrenia a polícia rieši až dôsledok.

 

SaS navrhuje:

Zaviesť štatistiky kriminality podľa príslušnosti k SOS.

Využívať verejnoprospešné práce ako formu trestu. Akúkoľvek finančnú sankciu by mal páchateľ odpracovať.

Zriadiť funkciu tzv. pochôdzkárov SOS.

 

Štatistikami napomôžeme odstráneniu démonizácie rómskej kriminality a navrhnutými opatreniami prispejeme k jej zníženiu.

 

33. bod programu

 

Riešenie problémov SOS komunít zasahuje do mnohých rezortov, ale v praxi táto problematika nie je riešená účinne. Je to sčasti spôsobené tým, že úrad splnomocnenca v skutočnosti nemá žiadne právomoci.

 

SaS navrhuje:

Nahradiť Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity tretím štátnym tajomníkom rezortu sociálnych vecí (štátnym tajomníkom pre SOS), s reálnymi politickými a výkonnými právomocami, ktorý bude riadiť už existujúce pobočky splnomocnenca.

 

Vytvoríme tak podmienky pre rýchlejšiu a efektívnejšiu koordináciu jednotlivých aktivít pri riešení problémov ľudí z SOS.

 

Tím líder

 

 Lucia Nicholsonová

 

kontakt: lucia.nicholson@imaginecommunications.sk

 

je konateľkou spoločnosti Imaginecommunications, ktorá sa zaoberá hlavne mediálnym poradenstvom, krízovou komunikáciou a tvorbou dokumentárnych filmov z prostredia rómskych osád a z Afriky. Počas svojej bohatej reportérskej praxe sa zameriavala hlavne na politické a sociálne témy, spracúvala reportáže o rómskych komunitách, utečencoch a deťoch z reedukačných zariadení a z detských domovov. V Kanade spolupracovala s indiánskymi komunitami a organizáciami. Aktívne ovláda anglický jazyk.

 

 

Zdravotníctvo

 

Vyjadrením základnej miery solidarity s občanmi Slovenska je článok 40 Ústavy Slovenskej republiky. Zdravotná starostlivosť má však svoju cenu a vždy je niekým uhrádzaná. Náklady na liečbu sú často veľmi vysoké a málokto si všetky výdavky spojené so zdravotnou starostlivosťou uvedomuje. Koncept, že zdravotníctvo je zadarmo, nesmie byť chápaný doslovne.

 

34. bod programu

 

Na slovenskom trhu dnes pôsobí málo poisťovní, čo v konečnom dôsledku znižuje kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti a obmedzuje pacientov vo výbere. Je potrebné v systéme vykonať také zmeny, aby podnikaniu na trhu zdravotného poistenia nestáli v ceste zbytočné prekážky.

 

SaS navrhuje:

Znížiť bariéry pre vstup nových subjektov na trh poskytovateľov zdravotného poistenia, napríklad znížením minimálneho základného imania na 1 milión eur. Zdravotné poisťovne nebudú musieť mať celoštátnu pôsobnosť, bude možné vytvoriť aj lokálne a špecializované poisťovne, alebo napríklad poisťovne vytvorené zamestnávateľmi.

Zrušiť ustanovenia o zákaze zisku zdravotných poisťovní. Jeho vyplatenie však bude možné len ak neexistujú záväzky po lehote splatnosti.

Zvýšiť percento poistného, ktoré nebude predmetom prerozdeľovania z aktuálnych 5 % na 15 %.

Všetky poisťovne (vrátane štátnej), budú musieť hospodáriť podľa štandardných pravidiel pre akciové spoločnosti.

 

Zabezpečíme tým ľahší vstup do podnikania v tejto oblasti a tým väčšiu konkurenciu medzi jednotlivými poisťovňami. Poistenci budú mať viac možností na výber, čo zvýši kvalitu poskytovaných služieb.

 

35. bod programu

 

V súčasnosti temer nikto, komu je zdravotná starostlivosť poskytovaná netuší, koľko zaňho zdravotná poisťovňa platí. Existuje veľká skupina poistencov, ktorí sú solidárnymi prispievateľmi v určitom období svojho života, teda platia zdravotné poistenie, no vôbec zdravotnú starostlivosť nečerpajú.

 

SaS navrhuje:

Administratívne uľahčiť zmenu zdravotnej poisťovne. Aktuálne je potrebné podať prihlášku na zmenu zdravotnej poisťovne do 30.9. príslušného roka, navrhujeme úpravu na štandardný čas – prihlášku na zmenu bude možné podať do 6 týždňov pred koncom kalendárneho roka.

Zaviesť bonus pri platbách na zdravotné poistenie pre všetkých dospelých obyvateľov. Pokiaľ poistenec vyčerpal na zdravotnú starostlivosť sumu v hodnote menšej ako polovica mesačného životného minima za celý rok a absolvoval predpísané preventívne prehliadky, bude mu vrátená polovica priemerného mesačného odvodu, minimálne však 30 eur.

Zaviesť povinné informovanie o cene poskytnutej zdravotnej starostlivosti, priamo ako súčasť informovaného súhlasu. Pri poskytovaní starostlivosti tak vznikne základná predstava o reálnych cenách. Poisťovňa nepreplatí žiadny úkon, pokiaľ v dokumentácii nebude uvedená cena podpísaná pacientom.

Zaviesť výpisy vyčerpanej zdravotnej starostlivosti. Zdravotná poisťovňa povinne zašle každému poistencovi, ktorému bola poskytnutá zdravotná starostlivosť, 1x ročne výpis úhrad za vyčerpanú starostlivosť.

 

Zabezpečíme tak vyššiu transparentnosť v zložitom systéme uhrádzania platieb za poskytovanie zdravotnej starostlivosti, obmedzíme možnosti falošného vykazovania a poskytneme občanom reálnu predstavu o skutočne zaplatenej cene. Dáme ľuďom motiváciu nezneužívať poskytovanie zdravotnej starostlivosti a vrátime solidárnym prispievateľom časť prostriedkov, ktoré do jej poskytovania investovali. Zároveň podporíme záujem o zdravotnú prevenciu.PODMIENKA       ŠTÁTNA ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA           SÚKROMNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA

Majiteľ Štát      Súkromné subjekty

Zisk     Smie tvoriť, no musí ho použiť na zdravotnú starostlivosť        Smie tvoriť, vyplatenie je možné až po splnení určitých podmienok

 Strata  Vykryje štát    Vykryje majiteľ alebo poisťovňa skrachuje

 Zmluvy s poskytovateľmi        Nemusí uzatvoriť s každým, musí zabezpečiť plošnú zdravotnú starostlivosť    Nemusí uzatvoriť s každým, musí zabezpečiť plošnú zdravotnú starostlivosť

Limity pre zdravotné zariadenia            Možné *         Nesmú limitovať

 Zmluvy s poistencami  Musí uzatvoriť s každým a nesmie ju rozviazať Nemusí uzatvoriť s každým. Ak ju raz uzatvorí, nesmie ju rozviazať.

 

 

* za podmienky prepočítania výšky limitu na poistenca a jeho zverejnenia na internete. Celkový limit bez ohľadu na poskytovateľa: limit = počet poistencov x limit/osobu. Limity sa musia prepočítavať vždy na žiadosť poskytovateľa, max 1x kvartálne

 

36. bod programu

 

Výmenné lístky potrebné k návšteve špecialistov sú zbytočnou šikanou, oberajúcou lekárov i pacientov o čas. Voľný trh zdravotníckych služieb je stále nedostatočne rozvinutý.

 

SaS navrhuje:

Zrušiť povinnosť vystavovania výmenných lístkov k špecialistom.

Dáme tým občanom možnosť slobodnejšie rozhodovať o výbere svojich lekárov a šetriť svoj čas.

 

37. bod programu

 

Na základe súčasného stavu v dohľade nad starostlivosťou je možný politický vplyv na rozhodnutia Úradu pre dohľad. Ďalej je možné donekonečna a ľubovoľne podávať sťažnosti na zdravotnú starostlivosť bez reálnej zodpovednosti za takéto konanie.

 

SaS navrhuje:

Vrátiť nezávislosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Zaviesť poplatok za podanie sťažnosti, ktorý bude vrátený v prípade, že sťažovateľovi bolo dané za pravdu.

 

Znížime tým náklady na administráciu zbytočných sťažností, zatiaľ čo možnosť podania opodstatnenej sťažnosti ostane zachovaná.

 

38. bod programu

 

Rôzne právne formy nemocníc (poskytovateľov lôžkovej starostlivosti) umožňujú rozličné dezinterpretácie a často nežiaduce vládne zásahy.

 

SaS navrhuje:

Dať všetkým nemocniciam právnu formu kapitálových spoločností bez ohľadu na majiteľa. Štát nesmie povoliť neštandardné ochranné opatrenia pre zdravotnícke zariadenia.

Fakultné nemocnice v Bratislave, Košiciach a Martine budú akciovými spoločnosťami, no vzhľadom na ich úlohy by mali mať špeciálne postavenie. Medzi tieto úlohy patrí aj výchova budúcich lekárov a iného medicínskeho personálu. Tieto náklady uhradí príslušná vysoká škola.

 

Zjednotíme tým podmienky pre správu zdravotníckych zariadení na Slovensku a vytvoríme priestor pre väčšiu flexibilitu trhu poskytovania zdravotnej starostlivosti.

 

39. bod programu

 

Stanice RZP a RLP sú dnes bez spoplatnenia vo výberovom konaní rozdeľované jej prevádzkovateľom. Tí majú potom napríklad možnosť predať licencie tretím osobám. Ďalej existujú podozrenia z nejasných kritérií výberu s preferenciou štátnych firiem.

 

SaS navrhuje:

Vyhlasovať na prevádzku RZP a RLP v osemročných intervaloch verejné obstarávanie.

Rozdeliť výberové konania na štyri časti, tak, aby nedochádzalo k súčasnému výberu všetkých poskytovateľov. Prakticky by sa vždy štvrtina staníc obsadzovala každý druhý rok.

 

Zabezpečíme tým kontinuitu vo výberových konaniach. Súčasne nebude možné vybrať všetkých poskytovateľov naraz.

 

40. bod programu

 

Súčasný systém povinných očkovaní vyvoláva obavy niektorých rodičov z prípadných nežiaducich reakcií dieťaťa na očkovanie.

 

SaS navrhuje:

 

Dať rodičom možnosť nedať očkovať deti proti nasledovným ochoreniam:

Žltačka typu B (vírusová hepatitída B),

Hemofilové invazívne infekcie,

Pneumokokové invazívne ochorenia,

Mumps,

Rubeola (ružienka).

 

Tieto očkovania sa dostanú do odporúčaných s plnou úhradou zdravotnej poisťovne, bez akéhokoľvek postihu v prípade neočkovania. Ostatné očkovania, ktoré sa nachádzajú v aktuálnej schéme považujeme za natoľko zásadné, že nie je možné pripustiť neočkovanie akejkoľvek časti populácie, nakoľko by prípadná epidémia mohla spôsobiť príliš rozsiahle škody.

 

Možnosťou upustiť od niektorých druhov očkovaní zvýšime zodpovednosť rodičov za zdravotný stav svojich detí, so zachovaním možnosti slobodne sa rozhodnúť o plnej očkovacej ochrane.

 

Tím líder

 

 MUDr. Peter Kalist MPH

 

kontakt: peter.kalist@gmail.com

 

pôsobí v súčasnosti ako riaditeľ polikliniky ProCare ProSanus Karlova Ves a zároveň aktívne vykonáva lekársku prax ako kardiológ v sieti polikliník ProCare. Vyštudoval Lekársku fakultu Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, kde potom viac rokov pôsobil ako vysokoškolský pedagóg. Neskôr vyštudoval Fakultu verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Manažérske zručnosti získal aj ako vedúci Samostatného odboru krízového riadenia zdravotníctva v Košickom kraji. Aktívne ovláda anglický jazyk a dohovorí sa aj po maďarsky a rusky.

 

Vzťahy s Európskou úniou

41. bod programu

 

Prijatie Lisabonskej zmluvy dáva európskej byrokracii možnosť výrazne rozšíriť svoju moc a vplyv. Rada EÚ bude môcť jednohlasným súhlasom zástupcov členských štátov zásadným spôsobom meniť systém fungovania EÚ a bez nutnosti dodatočnej ratifikácie svojich rozhodnutí odoberať kompetencie vládam členských štátov. Na Slovensku sú mnohé z takýchto zmien uskutočniteľné len zmenou ústavy a potrebujú trojpätinovú väčšinu hlasov v parlamente.

 

SaS navrhuje:

Prijať ústavný zákon vyžadujúci pri každom rozšírení kompetencií Európskej únie podľa článku 352 Lisabonskej zmluvy schválenie Národnou radou Slovenskej republiky ústavnou väčšinou. Zástupca Slovenska v Rade EÚ nebude môcť v mene Slovenskej republiky súhlasiť s legislatívnym návrhom Európskej komisie bez mandátu minimálne troch pätín poslancov NR SR.

 

Zabránime tak prevzatiu kompetencií Európskou úniou napr. v oblasti daní či trestného práva bez náležitého súhlasu volených zástupcov slovenských občanov.

 

42. bod programu

 

Preberanie smerníc EÚ je nutnou súčasťou našej legislatívy, no často je aj zneužívané ako výhovorka pre zavádzanie predpisov a noriem, ktoré by inak v slovenskom prostredí boli neobhájiteľné.

 

SaS navrhuje:

Preberať z európskej legislatívy, ktorá je zaťažujúca alebo obmedzujúca, len nevyhnutné minimum. Dať každému predkladateľovi zákona, zahŕňajúceho zapracovanie európskej legislatívy, povinnosť k návrhu pripojiť presné porovnanie textov európskej a slovenskej normy a v prípade potreby dokázať nevyhnutnosť ich rozšírenia.

 

Dosiahneme tým transparentnejší proces tvorby slovenskej legislatívy. Zamedzíme prijímaniu zákonov, ktoré vysoko presahujú požiadavky EÚ a bez odvolávky na nevyhnutnosť ich plnenia by len ťažko hľadali opodstatnenie.

 

43. bod programu

 

Vysoká miera byrokracie v procese prijímania, posudzovania i kontroly čerpania európskych fondov je jednou z hlavných príčin toho, že ku koncu roka 2009 Slovensko z možných dotácií čerpalo necelých 5 %. Pravidlá prerozdeľovania eurofondov patria na Slovensku k najnáročnejším a najbyrokratickejším v celej únii. Pri realizácii niekoľkostupňovej administratívnej kontroly je pre mnohých žiadateľov takmer nemožné splniť všetky byrokratické požiadavky. Obzvlášť pri projektoch financovaných z fondov Európskeho sociálneho fondu, ktorý je kľúčovým pre riešenie mnohých sociálnych otázok, je tento problém zjavný. Pre malých podnikateľov, samosprávy a neziskové organizácie je zase často priam likvidačná nedisciplinovanosť štátneho aparátu pri preplácaní oprávnených výdavkov.

 

SaS navrhuje:

Zvýšiť trestnoprávnu zodpovednosť žiadateľov o Eurofondy a previesť zodpovednosť za správnosť údajov na stranu žiadateľa. Zjednodušiť kontrolu pred realizáciou projektov, urýchliť vyplatenie prostriedkov a rozbeh projektov.

Posilniť priebežnú a následnú kontrolu projektov, ktorá sa vykonáva po vyplatení výdavkov, takže nespomaľuje proces čerpania fondov.

Obmedziť administráciu príloh k žiadostiam o platbu na minimum.

Posilniť inštitút zálohových platieb a umožniť tak vyplácanie splátok vopred a ich postupné vyúčtovávanie.

Nastaviť kritériá kontroly projektov podľa výšky kontrolovaných výdavkov, aby proces kontroly malých, paušálnych výdavkov zbytočne nespomaľoval celý systém.

 

Vytvoríme tak podmienky pre efektívnejšie využívanie eurofondov, zmenšíme priestor pre ich zneužívanie a sprehľadníme a zjednodušíme celý systém ich vyplácania aj následnej kontroly.

 

44. bod programu

 

Národný strategický referenčný rámec pre čerpanie európskych fondov v rokoch 2007 – 2013 prerozdeľuje prostriedky pre Slovensko neefektívne, netransparentne a jeho priority nie sú pre slovenské špecifiká vhodné. Najvypuklejším príkladom sú PPP projekty na úkor invesícií do budovania infraštruktúry. Súkromné projekty financované z prostriedkov EÚ narúšajú fungovanie trhového mechanizmu. Európske peniaze nemajú byť určené pre súkromné firmy, ktoré lobujú a uplácajú za to, aby získali podporený projekt z EÚ fondov, ale na budovanie všeobecne prospešnej infraštruktúry v oblasti dopravy, školstva, zdravia či životného prostredia, z ktorej budú mať prospech všetci občania a firmy.

 

SaS navrhuje:

Revidovať jednotlivé operačné programy v rámci Národného strategického referenčného rámca. Namiesto podpory súkromných firiem je potrebné presmerovať prostriedky do takých typov projektov financovaných z európskych fondov, ktoré sa zameriavajú na budovanie infraštruktúry neposkytovanej súkromným sektorom (napr. cesty, diaľnice, čističky odpadových vôd).

 

Znížime tým súčasné deformácie trhu, podporíme výstavbu infraštruktúry a vytvoríme podmienky na vhodnejšie usmernenie európskych fondov na Slovensku.

 

Tím Líder

 

 Ing. Martin Chren

 

kontakt: martin.chren@hayek.sk

 

je známy a často citovaný slovenský ekonóm. Už štyri roky aktívne presadzuje záujmy občianskej spoločnosti v Európskej únii. Je členom Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru v Bruseli. Do októbra 2009 bol riaditeľom Nadácie F. A. Hayeka a dodnes pôsobí v jej správnej rade. Stál pri vzniku Združenia daňových poplatníkov Slovenska a inicioval vznik kampane „Deň daňovej slobody“. Študoval financie a bankovníctvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Ako člen odborného tímu na prípravu dôchodkovej reformy spolupracoval na vzniku druhého piliera dôchodkového sporenia. Hovorí plynule anglicky a čiastočne nemecky.

 

Podnikateľské slobody

45. bod programu

 

Zásadným predpokladom úspešného podnikania je čo najväčšia miera slobody a stability jeho podmienok. Súčasný Zákonník práce najmä zmluvnú slobodu medzi zamestnávateľmi a ich zamestnancami narúša radom zbytočných pravidiel. Odborom dáva nenáležité právomoci, vďaka ktorým môžu v niektorých prípadoch úplne ochromiť fungovanie jednotlivých spoločností. Zákonník práce reguluje vzťahy medzi dvoma súkromnými subjektmi, preto by jeho zásahy mali byť minimálne.

 

SaS navrhuje:

Presunúť čo najviac kompetencií zo Zákonníka práce na kolektívne vyjednávanie medzi zamestnávateľmi a odbormi.

Obmedziť postavenie a právomoci odborov v prípadoch, ktoré spadajú do priameho hospodárskeho riadenia firmy (napr. určovanie začiatkov a koncov pracovnej smeny) a zrušiť povinnosti zamestnávateľov poskytovať im služby a priestory.

Umožniť uzatvárať dobrovoľné vzájomné dohody medzi zamestnávateľmi a zamestnancami na riešenie operatívnych zmien pracovných podmienok, napr. úprava pracovného času, dočasné zvýšenie nadčasov, čerpanie voľna zamestnanca pri prekážke na strane zamestnávateľa.

 

Sprehľadníme tak pracovnú legislatívu, ktorá sa stane zrozumiteľnejšou a jasnejšou pre všetkých účastníkov pracovnoprávnych vzťahov. Najmä v oblasti porušenia pracovnej disciplíny odstránime problém mnohých súdnych sporov s častými protichodnými rozhodnutiami súdov. Nový prístup povedie k vyváženému postaveniu zamestnávateľov, zamestnancov a ich zástupcov. Vyššia flexibilita umožní rýchlejšie sa prispôsobovanie trhu práce podmienkam celého hospodárstva.

 

46. bod programu

 

Odborové organizácie si vďaka svojmu súčasnému vplyvu vydobili okrem iného aj právo nedobrovoľného rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa i v ostatných organizáciách daného odvetvia. Dodržiavanie týchto zmlúv podnikmi, ktorých zástupcovia ani nemali možnosť zasiahnuť do ich tvorby, je zásadným porušením práva na slobodné podnikanie a ochranu vlastníctva.

 

SaS navrhuje:

Zrušiť automatické nedobrovoľné rozšírenie platnosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na Slovensku.

 

Zvýšime tak slobodu podnikateľov dojednať so svojimi zamestnancami obojstranne výhodné podmienky, zohľadňujúce regionálne rozdiely a podmienky v danom podniku.

 

47. bod programu

 

Príkladom regulácie s rozsiahlymi ekonomickými a spoločenskými dôsledkami je určovanie minimálnej mzdy. V čase nastupujúcej hospodárskej krízy, medzi januárom 2008 a januárom 2009, bola zvýšená z 8100 Sk na 295,50 €, čo pri zohľadnení aktuálneho kurzového rozdielu predstavovalo nárast o vyše 22 %. Za minimálnu mzdu na Slovensku pracuje len asi 2 % pracujúcich. Minimálna mzda v konečnom dôsledku nivelizuje príjmy a neprimerane ohýba trh práce. Navyše znižuje možnosť zamestnania pre skupiny ľudí s nízkou, alebo žiadnou kvalifikáciou.

 

SaS navrhuje:

Zrušiť plošnú minimálnu mzdu a ponechať vyjednávanie o mzdách výlučne na dohodu zamestnanca a zamestnávateľa, resp. na kolektívne vyjednávanie.

 

Zrušením minimálnej mzdy ako zákonom stanovenej veličiny posilníme hodnotu dohôd najmä na podnikovej úrovni. V súčinnosti so zavedením odvodového bonusu vytvoríme priestor na vznik mnohých nových pracovných miest na kratší úväzok, či pre menej kvalifikovaných zamestnancov. Trh práce urobíme flexibilnejším a odstránime nezmyselnú reguláciu.

 

48. bod programu

 

Zdravotná pracovná služba v dnešnej podobe nemá na podnikateľskej scéne žiadne opodstatnenie. V mnohých podnikoch je prakticky nerealizovateľná a vo všeobecnosti len zbytočne administratívne a finančne zaťažuje zamestnávateľov.

 

SaS navrhuje:

Zrušiť zdravotnú pracovnú službu a ponechať určenie podmienok zabezpečenia zdravotnej starostlivosti o zamestnancov na individuálnych dohodách.

 

Vytvoríme tým priestor pre také dohody medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, ktoré budú viac vyhovovať potrebám oboch.

 

49. bod programu

 

Povinné členstvo v profesijných komorách je zbytočné. V mnohých prípadoch neprináša podnikateľom žiadny osoh, obmedzuje vstup nových subjektov na trh, zvyšuje náklady o poplatky a „vydiera“ podnikateľov potrebami rôznych školení, skúšok, poistení a licencií.

 

SaS navrhuje:

Zrušiť povinné členstvo v profesijných komorách.

 

Uľahčíme tým vstup do podnikania v oblastiach dnes monopolizovaných rôznymi komorami, čo povedie k vyššej konkurencii a k zlacneniu služieb pre spotrebiteľov.

 

50. bod programu

 

Existencia Živnostenského úradu prakticky predstavuje zbytočnú paralelnú činnosť k fungovaniu obchodných registrov a daňových úradov. Kontrolná činnosť, ktorú vykonáva, nemá žiadny praktický zmysel a podnikateľské subjekty majú voči nemu zbytočnú ohlasovaciu povinnosť. Pri licencovaných činnostiach musia mať podnikatelia potrebné vzdelanie alebo dĺžku praxe a predpísané povinné skúšky skladajú inde ako na Živnostenskom úrade. Každý podnikateľský subjekt je jednoznačne definovaný cez DIČ, čo je z hľadiska potrieb štátu voči nemu dostačujúce.

 

SaS navrhuje:

Zrušiť Živnostenský úrad. Pred jeho zrušením prepojiť s informačným systémom Obchodného registra.

Nahradiť potrebu ohlasovania voľných živností oznamom o začatí podnikania na Daňovom úrade a dať možnosť doplnenia podnikateľskej činnosti len formou jednoduchého zápisu do Obchodného registra.

 

Znížime tým administratívnu záťaž podnikateľov a zredukujeme výdavky na verejnú správu.

 

51. bod programu

 

Neschopnosť fungovať na klientskom princípe a nedostatok snahy zjednodušovať život občanom podnikateľom, sú spoločným menovateľom mnohých inštitúcií na Slovensku. Príkladom zbytočnej komplikovanosti sú kolky, ktorých predaj súčasná vláda presunula výlučne na poštu v snahe posilniť jej monopol, no sťažila tým život všetkým občanom i podnikateľom.

 

SaS navrhuje:

Zrušiť kolky a zaviesť povinnosť každého úradu, aby prijímal platby v hotovosti, platobnými kartami alebo formou bankového prevodu.

 

Odstránime tak zbytočnú byrokraciu pri podávaní žiadostí či podnetov a zvýšime dostupnosť verejných služieb.

52. bod programu

 

Prostredníctvom zákonov, nariadení, vyhlášok a iných predpisov si verejná správa vynucuje poskytovanie najrôznejších štatistických výkazov, často s duplicitnými hláseniami.

 

SaS navrhuje:

Obmedziť výkazníctvo na poskytovanie len údajov súvisiacich s daňovými, odvodovými a licenčnými podmienkami podnikania a odstrániť duplicity. Štátna správa bude povinná si potrebné údaje získať sama, prípadne si ich zakúpiť.

 

Odbremeníme podnikateľov od výkazníctva, z ktorého nemajú žiadny priamy prínos.

 

53. bod programu

 

Právnické osoby majú povinnosť viesť účtovníctvo, pravidelne podávať daňové priznania a vo väčšine prípadov robiť audit. To sú postačujúce opatrenia na preukázanie pôvodu ich majetku.

 

SaS navrhuje:

Neprijať alebo zrušiť zákon o preukazovaní pôvodu majetku pre právnické osoby.

 

Zabránime tým zhoršeniu podmienok pre podnikanie na Slovensku a nevytvoríme priestor na zneužívanie legislatívy voči nepohodlným podnikateľom.

 

Tím líder

 

Ing. Ľudovít Jurčík

 

kontakt: ljurcik@koruna.sk

ljurcik@koruna.sk

 

pôsobí na pozícii riaditeľa developerských projektov v spoločnosti Koruna Invest v Bratislave, ktorá sa zaoberá developingom a finančníctvom. Vyštudoval Ekonomiku a riadenie výrobných podnikov na Strojníckej fakulte SVŠT a Inštitút zahraničného obchodu. V roku 1991 bol spoluzakladateľom počítačovej spoločnosti. V rokoch 1996-2005 bol riaditeľom viacerých výrobných podnikov a pôsobil v riadiacich orgánoch ďalších firiem. Venuje sa poradenským činnostiam pri reštrukturalizácii výrobných podnikov. Ovláda nemecký a anglický jazyk.

 

 

Hospodárstvo

 

Energetika je v dôsledku desaťročia trvajúceho vplyvu štátu stále jedným z odvetví vyžadujúcich dôslednejšiu liberalizáciu trhu. Na strane ponuky funguje niekoľko dominantných subjektov (napr. Slovenský plynárenský priemysel v plyne) a možnosť odberateľov zmeniť dodávateľa je zatiaľ skôr formálna, keďže na trhu ešte nepôsobí dostatočný počet alternatívnych dodávateľov energie. Štátne vlastníctvo energetických podnikov vytvorilo v minulosti na trhu mnoho zásadných rozporov a deformácií. Štát ako vlastník mal presadzovať rozvoj energetických podnikov, no ako regulátor robil úplný opak. Politicky motivované držanie cien energií na umelo nízkej úrovni, bolo v druhej polovici 90-tych rokov hlavnou príčinou vážnych finančných problémov, do ktorých sa energetické podniky dostali. Najevidentnejším príkladom boli Slovenské elektrárne (SE), ktoré sa na objednávku štátu na jednej strane významne zadĺžili, aby mohli financovať dostavbu jadrovej elektrárne v Mochovciach, na strane druhej bola cena elektriny regulovaná, čoho výsledkom bola narastajúca strata SE.

 

54. bod programu

 

Čiastočná privatizácia energetických podnikov a vytvorenie nezávislého Úradu pre reguláciu sieťových odvetví situáciu výrazne zlepšili, no od roku 2006 sa opätovne zvyšuje vplyv štátu na fungovanie energetických podnikov a Úrad je tlačený do politických rozhodnutí.

 

SaS navrhuje:

zrušiť väčšinu legislatívnych zmien neprimerane zasahujúcich do hospodárenia energetických podnikov a dôsledne pokračovať v liberalizácii energetického trhu.

 

Zabránime tak ďalším deformáciám slovenského energetického trhu a zvýšime šancu na jeho konkurencieschopnosť v európskom priestore.

 

55. bod programu

 

Slovensko má v porovnaní s Rakúskom, Nemeckom alebo Francúzskom trojnásobnú spotrebu tepla na vykurovaný objem, čo svedčí okrem iného o obrovských stratách v distribučnej sieti. Dnešný stav je zlý aj v tom, že zisk teplární je rátaný ako určité percento nákladov, čo znamená, že v záujme teplární je, aby náklady boli čím vyššie.

 

SaS navrhuje:

Stanoviť prípustné straty v rozvodoch.

Cenu za teplo stanoviť len na základe spotreby u spotrebiteľa. Fakturačné meradlá budú čo najbližšie k miestu spotreby a bude povinné merať teplo na vstupe do objektu.

Stanoviť spôsob odvolania sa spotrebiteľa v prípade nesúhlasu s vyúčtovaním vrátane maximálnej doby potrebnej na rozhodnutie a sankcií v prípade, že dodávateľ porušil zásady zúčtovania.

 

Vytvoríme motiváciu teplární šetriť a v konečnom dôsledku znížime pre odberateľa cenu tepla.

 

56. bod programu

 

Investičné stimuly sú nespravodlivé. Čo je horšie, podnikatelia sú štátom nútení z vlastných daní dotovať prichádzajúcu konkurenciu. Tí však majú tendenciu po vyčerpaní výhod presúvať výrobu na trhy s lacnejšou pracovnou silou. Súčasný systém vyberania vyvolených podporuje korupčné správanie a nespravodlivo deformuje trh. V prípade zrušenia investičných stimulov sa bude môcť SARIO venovať svojim ostatných aktivitám, ku ktorým patrí aj podpora cestovného ruchu.

 

SaS navrhuje:

Zrušiť investičné stimuly bez náhrady. Ušetrené prostriedky vytvoria priestor pre zníženie deficitu verejných financií alebo daní.

Zlúčiť agentúru pre rozvoj investícií SARIO a agentúru pre podporu cestovného ruchu SACR do jednej, aby tieto podporné činnosti boli koordinované z jedného miesta.

 

Nastavíme pre všetky subjekty rovnaké pravidlá, čo výrazne zvýši spravodlivosť v podnikaní a odstráni korupciu pri prideľovaní dotácií. Ušetrené prostriedky budú použité na zníženie daňového a odvodového zaťaženia.

 

57. bod programu

 

Záujmy investorov končia tam, kde končí diaľnica. Diaľničnú a rýchlocestnú sieť je nutné budovať kontinuálne a nie nárazovo, s cieľom ohurovať voličov pred voľbami. Odhadujeme, že udržateľné tempo výstavby diaľníc je 60 km ročne. Náklady predstavujú približne 2 % HDP.

 

SaS navrhuje:

Stavať približne 60 km diaľníc a rýchlociest ročne. Do roku 2014 najvyššiu prioritu venovať dokončeniu výstavby úseku Bratislava – Košice (126 km). Následne a čiastočne súbežne investovať do výstavby úsekov Košice - Michalovce (46 km) a diaľnice D4 (tzv. nultý obchvat Bratislavy, úsek Bratislava Jarovce – Ivanka pri Dunaji, 22 km). V rámci zvyšnej kapacity investovať prioritne do rýchlostnej komunikácie R2.

Zrušiť všetky aktivity štátu súvisiace s výstavbou širokorozchodnej železnice na Slovensku.

 

Zabezpečíme tak plánovateľný rozvoj diaľníc a rýchlociest. Nič nepomáha rozvoju regiónov viac, ako diaľnice a rýchlocesty. Investori budú schopní svoje budúce investície prispôsobiť výstavbe diaľničnej siete. Nepostavenie širokorozchodnej železnice udrží stovky pracovných miest na existujúcich prekladiskách na východnej hranici.

 

58. bod programu

 

Realita na Slovensku dlhodobo svedčí o tom, že štát nie je dobrým hospodárom. Štátne podniky hospodária neefektívne a uprednostňujú politické záujmy pred ekonomickými. Dosadzovanie neschopných politických nominantov a korupcia nie sú zriedkavé javy.

 

SaS navrhuje:

Sprivatizovať štátne podniky, napr. Železničnú spoločnosť Cargo Slovakia, a. s.

Zrušiť Fond národného majetku a nevyhnutné zostávajúce aktivity začleniť pod agendu Ministerstva hospodárstva.

 

Prestanú sa mrhať peniaze daňových poplatníkov na dotovanie strát spôsobených neefektívnym riadením spoločností vo vlastníctve štátu. Odbúrame vplyvy politikov a politické objednávky.

 

59. bod programu

 

Politici a štátni úradníci, ktorí vo väčšine prípadov nikdy v živote nepodnikali si myslia, že vedia ako funguje hospodárstvo. Čo je ešte horšie, myslia si, že svojimi zásahmi vedia jeho fungovanie zlepšiť. Ich zásahy sú v lepšom prípade neúčinné, častokrát sú vyslovene škodlivé. O biednom vyhotovení príslušných zákonov nehovoriac.

 

SaS navrhuje:

 

Zrušiť tie právne normy, ktoré majú snahu regulovať trhové prostredie a ovplyvňovať výsledok dobrovoľných dohôd. Napríklad navrhujeme urýchlené zrušenie:

zákona o obchodných reťazcoch č. 358/2003 Z. z.

zákona o cenách č. 18/1996 Z. z.

zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spoločností č. 493/2009 Z. z. ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré sú nad rámec príslušných záväzných právnych noriem EÚ.

ustanovení zákona 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a súvisiacich zákonov a vykonávacích predpisov, ktoré sú nad rámec príslušných smerníc EÚ.

 

Zrušením nezmyselných zákonov a opatrení zjednodušíme podnikateľské prostredie a zvýšime jeho stabilitu. V mnohých prípadoch zamedzíme zbytočnej kriminalizácii podnikateľov.

 

60. bod programu

 

Slovensko je rozlohou malá krajina a tankovanie nafty v zahraničí je pre autodopravcov reálnou možnosťou. Štát tým prichádza o značné výnosy na dani z nafty a domáci dopravcovia sú znevýhodňovaní. Navyše, daň z motorových vozidiel je trojnásobná oproti minimu požadovanému Európskou úniou.

 

SaS navrhuje:

Znížiť daň z nafty na minimum požadované Európskou úniou, t.j. 330 Eur/1000 litrov. Výpadok vo výnosoch z dane, spôsobený nižšou sadzbou, bude vykrytý vyšším objemom predaja nafty.

Znížiť daň z motorových vozidiel na minimum požadované Európskou úniou. Výpadky vo výnosoch vykryjú príjmy z mýta.

Nezaviesť mýto pre osobné autá a ponechať pre ne diaľničné známky.

 

Zvýšime tak konkurencieschopnosť domácich autodopravcov a zmiernime dopady vysokého mýtneho. Vodičom osobných áut nezvýšime náklady na dopravu.

 

Tím líder

 

Ľubor Benkovič

 

kontakt: lubor.benkovic@centrum.sk

 

má dlhoročné skúsenosti s riadením výrobných podnikov. V rokoch 1992 až 2005 bol spoluzakladateľom úspešných výrobných spoločností DELIS a ROZIS. V spoločnosti DELIS pôsobil ako riaditeľ a konateľ až do roku 2005, kedy obe spoločnosti odkúpil zahraničný investor. Od roku 2006 do konca roku 2007 bol riaditeľom a konateľom slovenského závodu nadnárodnej spoločnosti Georgia Pacific. V súčastnosti sa venuje investičnému financovaniu.

 

 

Poľnohospodárstvo

 

Slovensko sa vstupom do Európskej únie začlenilo do systému jej spoločnej poľnohospodárskej politiky, avšak bez rozumnej definície národných priorít. Štát by pritom mal prostredníctvom dotácii prispievať k ich naplneniu. Tomu zodpovedá nezvládnutie konkurenčného prostredia na spoločnom európskom trhu a to nielen z dôvodu nižších dotácií pre nové členské krajíny EÚ.

 

61. bod programu

 

Na Slovensku pôsobí priveľa kontrolných organizácií, ktoré často vykonávajú rovnaké alebo obdobné činnosti napríklad v oblasti krmív, výživy, vinárstva, životného prostredia či geneticky modifikovaných organizmov.

 

SaS navrhuje:

Zlúčiť súčasné štyri kontrolné orgány pod jednu rozpočtovú organizáciu s následným zlúčením činností, ktoré boli doteraz vykonávané viacerými kontrolnými orgánmi súčasne.

 

Výsledkom bude štíhlejší administratívny aparát, menej rušivých administratívnych zásahov do činnosti kontrolovaných subjektov a efektívnejšia širokospektrálna kontrola.

 

62. bod programu

 

V roku 2008 vyprodukovalo 761 pracovníkov výskumných ústavov (ďalej VÚ) v rezorte poľnohospodárstva iba 82 karentovaných publikácií pri čerpaní takmer 12 mil. EUR. Okrem VÚ potravinárskeho sa ani jeden z nich nepribližuje európskym štandardom a ich výsledky nezvyšujú konkurencieschopnosť slovenského agrosektora.

 

SaS navrhuje:

Presunúť VÚ potravinársky do pôsobnosti Slovenskej akadémie vied.

Začleniť Centrum výskumu rastlinnej výroby a Centrum výskumu živočíšnej výroby pod Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre.

Zmeniť VÚ pôdoznalectva a ochrany pôdy na výlučne expertízne akreditované pracovisko.

Zrušiť VÚ ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva.

 

Kvalita práce prvých troch menovaných VÚ sa zvýši vďaka nárokom, ktoré na ne budú klásť akreditačné komisie v štandardnom akademickom prostredí.

 

63. bod programu

 

Pravidlá pre poľnohospodársku produkciu často zbytočne sprísňujú podmienky, ktoré na Slovensko kladie Európska únia. Kontroly potravín zahraničného pôvodu nie sú zďaleka tak prísne ako kontroly domácich produktov. Ďalším príkladom sú pravidlá pre plemenitbu, ktoré nezohľadňujú, že mnohí chovatelia vlastnia plemenné zvieratá len pre reprodukciu v rámci vlastného chovu, bez úmyslu ďalšieho chovu a predaja plemenných zvierat.

 

SaS navrhuje:

Zrušiť tie požiadavky kladené na slovenských poľnohospodárov a potravinárov, ktoré sú nad rámec legislatívy EÚ, ako napríklad maximalistické požiadavky na prevádzkárne či požiadavky na plemenitbu pre nešľachtiteľské chovy.

Vyrovnanie rozsahu kontroly dovážaných potravín s rozsahom kontroly domácich výrobkov.

 

Dosiahneme tak zníženie nákladov farmárov a potravinárov a férové podmienky na našom tu. Zároveň zvýšime slobodu ich podnikania.

 

64. bod programu

 

Legislatívny rámec pre priamy predaj farmárskych výrobkov nezodpovedá európskym štandardom, lebo nerieši predaj mäsových a mliečnych výrobkov. Práve tie majú vysokú pridanú hodnotu v porovnaní s mäsom a mliekom, ktorého priamy predaj je z dôvodu ich rýchleho kazenia príliš náročný na hygienické požiadavky. Farmári väčšinou nemajú šancu ich splniť, vďaka čomu často nie sú schopní legálnou cestou predať nadbytok svojich produktov a prispieť tak k rozvoju odvetvia.

 

SaS navrhuje:

Prispôsobiť danú legislatívu podmienkam v iných členských štátoch EÚ rozšírením o všetky druhy farmárskych výrobkov a zmiernením kritérií na ich výrobu a priamy predaj pri súčasnom zachovaní ich zdravotnej nezávadnosti.

 

Vytvoríme tým podmienky pre malé a stredné podnikanie v oblasti poľnohospodárstva, ktoré obzvlášť v odľahlých regiónoch pomôže zlepšiť situáciu malovýrobcov a prispeje aj k riešeniu nezamestnanosti daného regiónu.

 

65. bod programu

 

Napriek tomu, že dotácie do poľnohospodárstva sa v období rokov 2003 - 2006 viac ako strojnásobili zo 4,5 na 15,5 miliardy Sk, rentabilita slovenského agrosektora sa nezvýšila a stále sa pohybuje blízko nuly. Vačšina farmárov si už navykla na pasívne čakanie na pomoc od štátu a nie sú motivovaní k podnikateľskému správaniu.

 

SaS navrhuje:

Podporovať prednostne projekty zamerané na tvorbu pridanej hodnoty vyššou mierou spracovania prvotných surovín.

Upraviť bodový systém hodnotenia projektov tak, aby boli preferované malé a stredné podniky využívajúce naše konkurenčné výhody, ako sú dostatok pracovnej sily na vidieku, dostatok vodných zdrojov a kvalitnej pôdy.

Znížiť vysoké stropy pre dotácie na podnik s cieľom dať priestor čo najväčšiemu počtu žiadateľov.

Zvýšiť mieru dotácií pre ekologické poľnohospodárstvo v chránených oblastiach.

 

Zvýšime tým šancu malých podnikov na získanie dotácií a vzrastie produkcia konkurencieschopných poľnohospodárskych produktov s vysokou pridanou hodnotou. Zvýšime počet príjemcov dotácií.

 

66. bod programu

 

Lesy pokrývajú vyše 40% nášho územia a sú významným zdrojom krajiny z pohľadu verejného prospechu aj z hľadiska ekonomickej prosperity Slovenska. Z tohto dôvodu musí byť správa Lesov SR v prvom rade vecou odbornou s minimalizáciou politického vplyvu.

 

SaS navrhuje:

využívať metódu verejnej súťaže a aukcií pri obchodnej činnosti podniku Lesy SR s cieľom dosiahnutia najvyšších cien pri predaji dreva.

zvýšiť ťažbu dreva na úroveň jeho prirodzeného prírastku.

 

Dosiahneme výrazne vyššie tržby z ťažby dreva, čím umožníme vyššiu starostlivosť o les.

 

67. bod programu

 

V poľnohospodárstve platí obzvlášť, že zásadné zmeny v legislatíve a reguláciách sú formulované na úrovni Európskej únie. Je preto nutné dlhodobo vplývať na proces ich vytvárania tak, aby princípy uplatňované pre ozdravenie trhu na Slovensku časom našli cestu aj do európskeho prostredia.

 

SaS navrhuje:

Plošné zrušenie poľnohospodárskych dotácií.

Zrušenie zbytočne prísnych poľnohospodárskych predpisov, obmedzujúcich aj farmárov na Slovensku.

 

Posilníme tým liberalizáciu poľnohospodárskeho trhu v EÚ.

 

Tím líder

 

MVDr. Ivan Holko PhD.

 

kontakt: ivan.holko@gmail.com

 

pôsobí ako vysokoškolský pedagóg v obore Chémia a technológia potravín a taktiež ako odborný poradca v poľnohospodárstve. Absolvoval štúdium na Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach. Je špecialistom na laboratórne analýzy, ktorým sa venoval na veterinárnych ústavoch v Prahe, Dolnom Kubíne a v Nitre. V oblasti nákaz zvierat zastupoval Českú republiku v medzinárodných organizáciách FAO a EK. Je aktívnym kritikom korupcie v Štátnej veterinárnej a potravinovej správe a iniciátorom prvého súdneho sporu pre porušovanie autorských práv - plagiátorstvo. Ovláda anglický, ruský a nemecký jazyk.

 

Životné prostredie

 

Od kvality životného prostredia závisí najmä zdravie a pohoda občanov, cestovný ruch a celkové užívanie krajiny. Preto potrebujeme riešenia, ktoré sprehľadnia procesy a vytvoria podmienky pre jeho ochranu. Nadraďovanie ekonomiky dneška nad ekonomikou budúcich generácií by totiž mohlo mať fatálne dôsledky.

 

68. bod programu

 

Ustanovenia Stavebného zákona sú uplatňované nedostatočne, štátna správa a samosprávy často nerešpektujú, či obchádzajú svoje povinnosti. To má v kombinácii s tlakom investorov za následok živelný rozvoj výstavby, zaostávanie prípravy územnoplánovacej dokumentácie na jednotlivých stupňoch a následnú zlú koordináciu medzi regionálnou a národnou úrovňou. Reálna výstavba sa potom uskutočňuje na územiach s nedostatočne rozvinutou infraštruktúrou, v konflikte so zásadami ochrany prírody a krajiny a porušovaním práv individuálnych vlastníkov pôdy. Veľkým problémom je tiež výskyt čiernych stavieb, získavajúcich dodatočné stavebné povolenia.

 

SaS navrhuje:

Zaviesť centrálny register územnoplánovacích dokumentácií pod gesciou Ministerstva životného prostredia, ktorý bude zverejnený na internete a pravidelne aktualizovaný. Obstarávatelia územnosprávnych dokumentácií budú povinní poskytovať územné plány, súvisiace podklady a ich aktualizácie do tohto registra.

Zaviesť trestnoprávnu zodpovednosť stavebníka za výstavbu bez právoplatných povolení, alebo za nerešpektovanie ustanovení už vydaných povolení. Trestnoprávne zodpovední budú aj poskytovatelia regulovaných služieb pre výstavbu bez právoplatného povolenia.

 

Obmedzíme tak korupčný priestor v procesoch vydávania povolení verejnou správou, zvýšime transparentnosť a verejnú kontrolu nad jej činnosťou a zamedzíme realizácii čiernych stavieb.

 

69. bod programu

 

Veľkou komplikáciou pre systematickú a komplexnú ochranu životného prostredia je nedostatok dokumentácie definujúcej dôležitosť a možnosti využívania jednotlivých území. Plánovanie sa často deje bez prítomnosti predstaviteľov verejnosti, alebo ich hlas býva ignorovaný. Taktiež v poľnohospodárstve nie sú zadefinované postupy využívania existujúcich dotácií spôsobmi šetrnými k prostrediu.

 

SaS navrhuje:

Zahrnúť sieť chránených území NATURA 2000 a vodohospodársky významné plochy medzi záväzné verejnoprospešné stabilizačné plochy. Tie budú zadefinované v územnoplánovacích dokumentoch, s povinnosťou jasnej regulácie funkčného využitia územia, vrátane aktivít cestovného ruchu.

Upraviť Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie tak, aby v prípade preukázania negatívneho vplyvu navrhovanej činnosti alebo strategického dokumentu na tieto územia bolo stanovisko ministerstva záväzné.

Lesné hospodárske plány zaradiť medzi strategické dokumenty s regionálnym, alebo miestnym dosahom na životné prostredie.

Zmeniť slovenskú legislatívu tak, aby bola zabezpečená účasť verejnosti na rozhodovacom procese v záležitostiach životného prostredia v duchu Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám.

Prostredníctvom existujúcich poľnohospodárskych dotácií motivovať malých a stredných podnikateľov vykonávať trvalo-udržateľné poľnohospodárstvo v chránených územiach NATURA 2000, v súlade s Programom starostlivosti pre konkrétne chránené územie. Prehodnotiť rozsah a priority štátnej pomoci v rezorte pôdohospodárstva a začleniť medzi podporované tovary a služby výkon trvalo udržateľného a ekologického poľnohospodárstva v chránených územiach.

 

Výrazne tým znížime riziko poškodenia životného prostredia. Jasná definícia významu jednotlivých území v kombinácii so zvýšením priestoru pre pripomienkové konania zo strany verejnosti zvýšia záruku toho, že pri plánovaní výstavby alebo podnikateľských aktivít budú rešpektované pravidlá ochrany prostredia.

 

70. bod programu

 

Vytváranie čiernych skládok odpadu je dlhodobo jedným z vážnych problémov znečisťovania životného prostredia. Len v Bratislave ich je viac ako sto a aj po ich odstránení, vďaka návykom okolitého obyvateľstva vznikajú na voľnom priestranstve ďalšie.

 

SaS navrhuje:

Zaviesť trestnoprávnu zodpovednosť za vytváranie čiernych skládok odpadu.

 

Zamedzíme vytváranie čiernych skládok.

 

71. bod programu

 

Recyklačný fond v jeho dnešnej podobe zaťažuje podnikateľov nadmernými a neodôvodnenými výdavkami, motivuje slovenského spotrebiteľa nakupovať v zahraničí, pričom sám nenesie za spracovanie odpadov žiadnu zodpovednosť a negarantuje odstránenie existujúcich problémov s odpadmi v budúcnosti.

 

SaS navrhuje:

Zrušiť Recyklačný fond. Majetok fondu previesť do Environmentálneho fondu.

 

Odstránime tak deformáciu konkurenčného prostredia a priestor pre korupciu pri prideľovaní dotácií.

 

72. bod programu

 

Plánované výstavby tranzitných komunikácií cez chránené územie, alebo zámer postaviť ropovod do Rakúska, priamo ponad jeden z najvýdatnejších európskych zdrojov pitnej vody pod Žitným ostrovom, sú typickými príkladmi krátkozrakého uvažovania vo vzťahu k životnému prostrediu.

 

SaS navrhuje:

Zamedziť investíciám, ktoré by na úkor krátkodobého zisku obmedzenej skupiny obyvateľstva alebo konkrétnych podnikov spôsobili trvalé ujmy na životnom prostredí.

 

Ochránime tak vzácne biotopy a zdroje pitnej vody na Slovensku.

 

Tím líder

 

RNDr. Anna Zemanová

 

kontakt: zemanova.bsk@gmail.com

 

je poslankyňou zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja za stranu Sloboda a Solidarita. Zároveň pracuje ako špecialistka na financovanie samospráv v banke. V rokoch 2002 – 2006 vykonávala funkciu starostky Mestskej časti Bratislava–Vajnory. V rokoch 1989 – 2002 aktívne, v manažérskych pozíciách, pôsobila v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia. Je absolventkou Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Ovláda anglický jazyk, dorozumie sa aj taliansky, francúzsky a rusky.

 

 

Školstvo

 

Vzdelanie na Slovensku ešte stále nie je jednotne chápané ako statok, ktorý niekto poskytuje, niekto prijíma a niekto zaň platí. Základné vzdelanie, nadobúdané v rámci povinnej školskej dochádzky, je verejným statkom, prispieva k rozvoju spoločnosti a táto z neho profituje. Preto je tiež financované z verejných zdrojov. Vzdelanie nad rámec povinnej školskej dochádzky je však statkom osobným. Jeho vlastník ho môže slobodne využívať v ktorejkoľvek krajine a v akomkoľvek odvetví. Aj z tohto vzdelania spoločnosť profituje a mala by sa spolupodieľať na jeho financovaní, avšak v partnerstve so študentom, ktorý si získavaním kvalifikácie zlepšuje v prvom rade kvalitu svojho vlastného budúceho života. Stredné školstvo produkujúce množstvo nedostatočne kvalifikovanej pracovnej sily pre slovenský trh je jedným z najvážnejších problémov vo vzdelávaní.

 

73. bod programu

 

Reforma školského systému síce priniesla zlepšenia najmä v oblasti zväčšeného priestoru pre prácu jednotlivých škôl na zostavovaní vlastných školských vzdelávacích programov, no neodstránila množstvo legislatívnych prvkov, ktoré naďalej významne a zbytočne obmedzujú fungovanie škôl. Zároveň sú v rámci nekoncepčných a chaotických krokov prijímané stále nové kontraproduktívne normy.

 

SaS navrhuje:

Ponechať rozhodovanie o platoch výhradne na zriaďovateľovi školy.

Zrušiť podmienku pedagogického vzdelania pre pozície riaditeľov škôl a umožniť tak obsadenie týchto postov manažérsky zdatnými pracovníkmi.

Zjednotiť legislatívne normy platné pre školy tak, aby platili rovnaké pravidlá pre všetky školy daného typu bez ohľadu na to, kto je ich zriaďovateľom.

 

Zabezpečíme tým zvýšenie konkurencie vo vzdelávaní a zefektívnenie a skvalitnenie práce škôl. Zvýšime zodpovednosť zriaďovateľov za pedagogickú kvalitu školy a jej hospodárenie. Zároveň umožníme kvalitnejší manažment škôl.

 

74. bod programu

 

Prístup štátu k metodike a didaktike na školách sa od druhej polovice minulého storočia mení iba veľmi pomaly. Stále je uprednostňovaný systém, v ktorom všetky školy uniformne sledujú tie isté postupy, učia z tých istých kníh a postupujú podľa jednotnej metodológie. Ignorujú tak výsledky modernej pedagogiky a výrazne obmedzujú rozvoj vzdelávania na Slovensku. Náboženstvo ako povinne voliteľný predmet zase narúša status Slovenska ako sekulárneho štátu.

 

SaS navrhuje:

Ponechať na konkrétnej škole, akým metódami bude vo svojom Školskom vzdelávacom programe viesť žiakov v ich vzdelávaní. Povinnosť súladu Školského vzdelávacieho programu so Štátnym vzdelávacím programom ostane nezmenená.

Dať základným školám slobodu vo vytváraní obsahových a výkonových štandardov pre príslušné vekové skupiny, pričom školy budú povinné mať priebežný prehľad o progrese svojich žiakov vo všetkých oblastiach a monitorovať ich úroveň v 3., 6. a 9. roku školskej dochádzky prostredníctvom jednotných a štandardizovaných testov. Štát bude mať možnosť naďalej školy kontrolovať prostredníctvom inšpekcií.

Dať stredným a vysokým školám slobodu vo vytváraní obsahových a výkonových štandardov bez obmedzenia.

Dať školám slobodu vo výbere učebníc. Ministerstvo školstva bude viesť verejný zoznam učebníc, ktorých používanie je v súlade so Štátnym vzdelávacím programom.

Vyňať vyučovanie náboženstva zo zoznamu povinne voliteľných predmetov a v rámci odluky cirkví od štátu dať školám možnosť slobodného výberu svetonázorového zamerania. Školy budú mať naďalej možnosť zaradiť náboženstvo do svojich Školských vzdelávacích programov ako voliteľný predmet.

 

Zabezpečíme tým pluralitu a konkurenciu medzi školami, vedúcu k zvýšeniu kvality školstva cestou zavádzania nových didaktických postupov. Dáme tiež rodičom možnosť zabezpečiť pre svoje deti také vzdelanie, aké pokladajú za vhodné, pričom nebude zvýhodňovaná žiadna svetonázorová doktrína a nebude znevýhodňovaný žiadny zriaďovateľ školy.

 

75. bod programu

 

Dnešný systém financovania škôl, školských a výchovno-vzdelávacích zariadení je neadresný, neprehľadný a zbytočne komplikovaný. Rodičia a študenti necítia k týmto prostriedkom žiadny vzťah. Dôsledkom je občianska nevôľa k vyvolaniu zmien v školstve, spoločenské znevažovanie učiteľského stavu, pedagogických a odborných zamestnancov a najmä nekvalitne vzdelaná populácia mladých ľudí.

 

SaS navrhuje:

Financovať všetky školy prostredníctvom systému normatívov, ako jediných príspevkov zo štátneho rozpočtu určených na vzdelávanie:

Stanoviť normatív na dieťa navštevujúce základnú školu alebo školské zariadenie tak, aby pokrýval prevádzku bežnej školy alebo školského zariadenia v plnom rozsahu.

Vytvoriť minimálnu sieť základných škôl a školských zariadení, ktoré nebudú oprávnené vyberať školné od rodičov.

Vytvoriť kategorizáciu normatívov pre študijné odbory stredných škôl a stanoviť výšku normatívu pre každú kategóriu osobitne, pričom výška normatívu bude stanovená tak, aby pokrývala prevádzku bežnej školy príslušnej kategórie v plnom rozsahu.

Vytvoriť systém akreditácie stredných škôl do kategórií normatívov.

Vytvoriť kategorizáciu normatívov pre študijné odbory vysokých škôl a stanoviť výšku normatívu pre každú kategóriu osobitne, pričom výška normatívu bude stanovená tak, aby pokrývala väčšiu časť prevádzky bežnej vysokej školy príslušnej kategórie.

Oddeliť financovanie vzdelávania na vysokých školách od financovania výskumu na týchto školách a vytvoriť transparentný a nekorupčný grantový systém na financovanie výskumu.

Umožniť školám vyberanie školného.

Dať školám úplnú slobodu v nakladaní s príjmami z hospodárskej, či akejkoľvek inej činnosti podľa vlastného uváženia.

Vytvoriť systém externého hodnotenia kvality slovenských škôl všetkých stupňov. Raz ročne ho vypracuje nezávislá akreditovaná inštitúcia.

 

Urobíme tým systém financovania škôl adresným, keďže disponentami normatívu sa stanú v plnej miere deti, žiaci, študenti a ich zákonní zástupcovia. Transparentným porovnávaním vzdelávacích inštitúcií (pokiaľ ide o pomer kvalita/cena) sa vytvorí systém ich vzájomnej súťaživosti, ktorý povedie k zvyšovaniu kvality vzdelávania.

 

Tím Líder

 

 MUDr. Ivan Juráš

 

kontakt: juras@lambda.sk

 

je zriaďovateľom Súkromnej základnej školy s materskou školou pracujúcej podľa princípov pedagogiky Marie Montessori. Venuje sa štúdiu koncepcií vzdelávania, neurofyziologickej psychológie, psychoterapie a socioterapie. Je člen výboru Montessori Europe a vedie Výbor národných organizácií Montessori Europe. Je predseda Inštitútu psychoterapie a socioterapie. Je majiteľom, spolumajiteľom, konateľom a členom manažmentu viacerých spoločností, ktoré sa zaoberajú o. i. oblasťou vedy, výskumu, zdravotníctva, kultúry. Vyštudoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Aktívne ovláda anglický, nemecký a ruský jazyk.

 

 

Veda a výskum

76. bod programu

 

Finančná podpora pre vedu a výskum je na Slovensku dlhodobo jedna z najnižších v EÚ. Pri prerozdeľovaní aj toho mála peňazí sa nedostatočne zohľadňuje kvalita, paušálne inštitucionálne financovanie je mnohokrát uprednostňované pred prerozdelením na základe kvality a výkonu. Nepomer medzi nepodmieneným inštitucionálnym a grantovým (súťažným) systémom je jedným z hlavných problémov financovania vedeckých pracovísk. Grantové financovanie motivuje výkon, je oponované, čim sa zaručuje kvalita a je preto ťažiskové vo vyspelých krajinách.

 

SaS navrhuje:

Výrazne zmeniť pomer financovania vedy a výskumu v prospech grantového systému zo súčasného 3,34 : 1 na pomer 1 : 1.

Zjednotiť a sprehľadniť podmienky pre získanie grantov zo štrukturálnych fondov, znížiť ich byrokratickú náročnosť a zakotviť možnosť opravy formálnych chýb, aby tieto neboli dôvodom zamietnutia.

Zverejniť na internete všetky priznané granty v rámci Slovenskej republiky spolu s prihláškou, so súvisiacou kompletnou dokumentáciou a záverečnou audítorskou správou.

Posilniť trend zvyšovania finančných objemov jednotlivých grantov na úkor počtu grantov a preferovať dlhodobejšiu realizáciu na 3 až 5 rokov.

Prizvať do grantových komisií významných nezávislých zahraničných vedcov a odborníkov a súčasne vyžiadať stanoviská renomovaných zahraničných grantových inštitúcií.

 

Znížime tým zbytočnú byrokraciu a politický vplyv, zvýšime objektivitu posudzovania grantov, zefektívnime nakladanie s pridelenými prostriedkami a vystavíme nedostatočne výkonné štátne vedecké inštitúcie konkurenčnému prostrediu. V súťaži projektov prebehne prirodzený výber relevantných vedeckých inštitúcii bez štátnych zásahov. Takto môžu dostať priestor aj mladé vedecké kolektívy s progresívnymi nápadmi a nielen tie, ktoré si za desaťročia vyšliapali chodníky a dnes neprodukujú kvalitnú vedu.

 

77. bod programu

 

Veda na Slovensku je tajomstvom pár nadaných. Vedci majú nízku spoločenskú prestíž a o ich práci spoločnosť vie len málo. Tento fakt v kombinácii so slabým ohodnotením vedcov a nezriedka zastaraným prístrojovým vybavením, spôsobuje nezáujem o štúdium technických a prírodovedných predmetov a je aj hlavnou príčinou úniku mozgov.

 

SaS navrhuje:

Udeľovať každoročne „Vedeckú cenu“ za najúspešnejšie projekty vedcov realizované na Slovensku za posledných 5 rokov v štyroch prírodovedno-technických kategóriách a v jednej spoločenskovednej kategórii, ktorá vzíde zo zjednotenia všetkých existujúcich partikulárnych cien dotovaných zo štátneho rozpočtu.

Dotovať Vedecké ceny celkovou sumou 15 miliónov EUR.

Podmieniť finančnú odmenu investíciou do vlastného výskumu bez zadania ďalších podmienok. Osobné finančné ohodnotenie vyplývajúce z investície do výskumu nesmie presiahnuť 20 % z dotovanej sumy a musí byť rovnomerne realizované v horizonte 5 rokov. Tá istá osoba môže opakovane získať cenu najskôr po piatich rokoch od ocenenia.

Zostaviť komisiu „Vedeckej ceny“, ktorú budú tvoriť aj renomovaní vedci zo zahraničia, podľa možností nositelia Nobelovej ceny.

 

Vytvoríme tým motiváciu pre slovenských vedcov a významne zvýšime všeobecné povedomie o ich práci. Podarí sa tým nie len skvalitniť výskum a udržať špičkových vedcov na Slovensku, ale aj zvýšiť prestíž domácej vedy.

 

78. bod programu

 

V súčasnosti sú kapitoly pre financovanie vedy a výskumu v rôznych formách rozdelené pod šiestimi ministerstvami. Je to nielen byrokraticky neefektívne, ale vytvára to nežiadúco široký priestor pre rôzne záujmové skupiny produkujúce celospoločensky nepotrebnú vedu, alebo vedu mizernej kvality. Prostriedky v týchto rozpočtových kapitolách nie sú navyše fixované, preto sa stáva, že prvé padajú za obeť snahám o šetrenie.

 

SaS navrhuje:

Presunúť prostriedky určené na aplikovaný výskum z rozpočtových kapitol rôznych ministerstiev pod Ministerstvo hospodárstva a všetky ostatné prostriedky pod Ministerstvo školstva.

Fixovať prostriedky financovania inštitúcií a projektov základného a aplikovaného výskumu tak, aby mohli byť použité výlučne na vedu a výskum.

Využiť združené prostriedky na ďalšie spolufinancovanie veľkých medzinárodných projektov a konzorcií ako napríklad ESA, CERN, XFEL a podobne. Vstupu do nového projektu musí predchádzať širšia odborná diskusia.

 

Sprehľadníme tým tok financií pre vedu a výskum, zefektívnime narábanie s verejnými financiami a zabezpečíme, aby sa vedecké pracoviská nestávali obeťami nezodpovedného narábania štátu s verejnými zdrojmi. Medzinárodná aktivita na významných projektoch umožní slovenským vedcom podieľať sa na špičkových výskumoch a zviditeľní tak Slovenskú republiku.

 

Tím líder

 

Dr. Ing. Róbert Mistrík

 

kontakt: robert@mistrik.com

 

je laureátom vedeckej ceny Hlava roka 2008. V roku 1998 založil a dodnes vedie firmu HighChem, ktorá sa podieľa na viacerých vedeckých projektoch. Je členom vedeckej riadiacej komisie medzinárodného konzorcia METAcancer. Výsledky výskumnej práce prezentuje v odborných časopisoch a na medzinárodných sympóziách. Vyštudoval Chemicko-technologickú fakultu na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave a doktorandské štúdium úspešne ukončil na Univerzite Viedeň. Postdoktorandskú stáž absolvoval v Národnom inštitúte štandardov a technológii v USA. Aktívne ovláda anglický a nemecký jazyk.

 

Kultúra

 

Podpora vzdelávania a odbornej prípravy v rámci kultúrneho sektora.V oblasti kultúry na Slovensku doposiaľ neexistuje jasná politická vízia, čo je jedným z jej najzávažnejších problémov v porevolučnom období. Rezort síce prešiel mnohými významnými zmenami, no na úrovni systémových riešení doteraz neboli jasne zadefinované ekonomické nástroje kultúrnej politiky ako spôsob prerozdeľovania finančných prostriedkov pre kultúru, či väzby medzi štátnou a regionálnou kultúrou. Prioritou pre nasledujúce obdobie by malo byť vytvorenie funkčného modelu viaczdrojového financovania kultúry na Slovensku.

 

79. bod programu

 

Verejná správa financuje kultúru na troch úrovniach – národnej, regionálnej a miestnej a výdaje rozpočtu sa týkajú troch oblastí – aktivít zabezpečovaných vo vlastnej réžii, transferov na vlastné kultúrne inštitúcie a príspevkov na aktivity fyzických a právnických osôb poskytované formou dotácií. Ministerstvo kultúry ako centrálny orgán zo svojho rozpočtu priamo financuje 32 kultúrnych inštitúcií, z ktorých minimálne štvrtina svojím charakterom patrí pod správu krajov. Jeho grantový systém je aj napriek zmenám vykonaným v poslednom období stále príliš komplikovaný a zaťažený byrokraciou.

 

SaS navrhuje:

Ponechať v pôsobnosti Ministerstva výlučne aktivity celonárodného charakteru. Z jeho rozpočtu sa budú financovať len organizácie s celoštátnym významom a dosahom a inštitúcie, ktoré sa zaoberajú spracovaním dokumentácie jednotlivých umeleckých oblastí.

Presunúť organizácie regionálneho charakteru pod pôsobnosť príslušných VÚC.

Odbremeniť žiadateľov o príspevky zo štátneho grantového systému od zbytočnej byrokracie a presunúť váhu pri hodnotení projektov od formálnych náležitostí ku kvalitatívnym parametrom.

 

Dáme tak základ budúcemu jasnému vymedzeniu financovania kultúry na národnej, krajskej a lokálnej úrovni. Otvoríme priestor pre podporu kvalitných projektov.

 

80. bod programu

 

Slovensko nedostatočne využíva možnosti, ktoré poskytujú na financovanie kultúry európske štrukturálne fondy a komunitárne programy EÚ. Tie vyžadujú spolufinancovanie zo strany žiadateľov, častokrát mimo ich finančných možností.

 

SaS navrhuje:

Zaviesť pravidlo nárokovateľného spolufinancovania projektov v prípade, že budú podporené z komunitárnych programov EÚ.

Definovať v rámci štrukturálnych fondov pre ďalšie programovacie obdobie nasledovné priority:

Digitalizácia kultúrneho dedičstva.

Obnova kultúrneho dedičstva so zameraním sa najmä na národné kultúrne pamiatky a pamiatkové zóny a na rozvíjanie miestnych kultúrnych tradícii ako jedinečného bohatstva Slovenska a Európskej únie.

Rekonštrukcie a vybudovanie nových kultúrnych infraštruktúr.

Podpora vzdelávania a odbornej prípravy v rámci kultúrneho sektora.

Podpora partnerstiev medzi kultúrnym sektorom a ostatnými odvetviami.

 

Otvoríme tak možnosti pre efektívnejšie čerpanie prostriedkov zo zdrojov Európskej únie. Zameraním sa na uvedené priority zachováme kultúrne dedičstvo a podporíme rozvoj kultúry.

 

81. bod programu

 

Umelci sú v súčasnosti jedinou skupinou na Slovensku, ktorá má okrem 19 % dane povinnosť navyše platiť 2 % zo základu dane ako príspevok do umeleckých fondov. Umelecké fondy fungujú v SR viac ako 50 rokov, od roku 1993 finančným základom ich hospodárenia sú takmer výlučne 2 % príspevky umelcov a príspevky za použitie voľných umeleckých diel. Ak mal štát záujem podporovať tvorbu a vznik nových diel, už dávno mali byť na to vyčlenené prostriedky štátneho rozpočtu. Takýto mechanizmus získavania príspevkov a následne ďalšieho financovania diskriminuje umelcov oproti ostatným daňovníkom.

 

SaS navrhuje:

Zmeniť dvojpercentnú dodatočnú daň pre umelcov na príspevok vyberaný na dobrovoľnej báze.

Transformovať umelecké fondy na nadácie. Umelecké fondy môžu aj naďalej fungovať ako alternatívny neštátny zdroj financovania kultúry, avšak na báze výnosov zo svojho majetku, príjmov z dlhodobých vkladov a finančných investícií a prostredníctvom darov a sponzorských príspevkov.

 

Odstránime tak nespravodlivé znevýhodnenie umelcov v oblasti platenia daní.

 

Tím Líder

 

Mgr. Art. Natália Cehláriková

 

kontakt: natalia.cehlarikova@ccp.sk

 

je riaditeľkou Kultúrneho kontaktného bodu Slovensko – národnej kancelárie európskeho programu Kultúra. Je členkou riadiaceho výboru programu v Európskej komisii. Má dlhoročné skúsenosti z medzinárodnej kultúrnej spolupráce, pravidelne participuje na príprave európskych štúdií a dokumentov v oblasti kultúry. Je autorkou odborných článkov, aktívne prednáša a zúčastňuje sa na medzinárodných odborných konferenciách. Študovala hudobnú teóriu na VŠMU v Bratislave, bola hudobnou dramaturgičkou Slovenského rozhlasu, v rokoch 2002-2004 pôsobila na MK SR. Aktívne ovláda anglický a ruský jazyk, pasívne francúzsky.

 

Šport

 

Pri definovaní vzťahu štátu a športu je potrebné si uvedomiť dôležitú deliacu čiaru medzi vrcholovým športom a rekreačným športom. Cieľom vrcholových športovcov je dosahovanie čo najlepšieho výkonu, pridanou hodnotou môže byť reprezentácia krajiny. Cieľom štátu vo vrcholovom športe je vytvoriť podmienky pre tréning a prípravu elitných jedincov a družstiev a zabezpečiť prostredníctvom práce s mládežou, aby neustále dorastali ďalší. Primárnym zdrojom jeho financovania by však mali byť športové kluby a ich sponzori. Cieľom rekreačných športovcov je zlepšiť celkovú kvalitu svojho života a upevniť si zdravie. Nie sú motivovaní výkonom a zo športových aktivít neočakávajú žiadny zisk. Cieľom štátu v rekreačnom športe je vytvárať preň podmienky čo najširšej možnej časti verejnosti.

 

82. bod programu

 

Dnes dochádza k miešaniu týchto dvoch oblastí, čo spôsobuje zmätok v ich financovaní športu a zneprehľadňuje jeho organizáciu. V oblasti vrcholového športu preto

 

SaS navrhuje:

Zastaviť dotovanie okrajových a menej rozšírených športov, ktoré sú na okraji záujmu verejnosti a získané prostriedky prerozdeliť medzi organizácie spĺňajúce nasledovné kritériá:

Spoločenský význam daného športového odvetvia a jeho masovosť, daná predovšetkým veľkosťou aktívnej členskej základne.

Úspešnosť daného športu na medzinárodnej úrovni. Ak dlhodobo dosahujeme vo vodnom slalome výkonnosť na úrovni olympijských medailí, tak treba podporiť talentovaných jednotlivcov.

Všeobecné predpoklady rozvoja daného športu. Napríklad hokej je šport nesúci pečať národného športu, má úspešnú históriu s hlbokými koreňmi, a preto mal by byť dlhodobou prioritou aj v prípade, že aktuálna výkonnosť napríklad na úrovni reprezentácie nebude uspokojivá.

Navýšiť prostriedky určené na prípravu reprezentácie a olympijského top tímu a podporovať najmä športovcov, ktorí majú reálnu šancu sa zaradiť k špičke vo svojej disciplíne.

 

Dáme tak profesionálnym športovcom možnosť dosahovať svoje optimálne výkony. Zvýšia tým prestíž slovenského športu vo svete a vytvoria pozitívne vzory smerom k deťom a mládeži.

 

83. bod programu

 

Výrazná časť dnešných dotácií športovým klubom a zväzom sa častokrát stráca vo funkcionárskom aparáte a administratíve. Podľa dostupných údajov Ministerstva školstva je to v niektorých prípadoch až 50 % dotovanej sumy, ktorej pôvodným adresátom by mali byť športujúce deti. Podstatou rekreačného športu v týchto kluboch je masovosť a dostupnosť.

 

SaS navrhuje:

Všetky prostriedky na prácu s mládežou prerozdeľovať prostredníctvom navýšenia sumy na dnešné školské poukazy na sumu trojnásobku životného minima ročne. Každé dieťa bude mať až do ukončenia strednej školy nárok na poukážku na ľubovoľnú voľnočasovú aktivitu. Túto si bude môcť uplatniť v ľubovoľnom športovom klube, centre voľného času či inej certifikovanej vzdelávaco-výchovnej inštitúcii. Certifikácie bude udeľovať ministerstvo školstva.

Zaradiť športové kluby zamerané na rekreačný šport medzi poberateľov príspevkov z asignačnej dane.

 

Vytvoríme tým systém adresného a prehľadného financovania športových klubov. Voľnočasovými poukážkami vytvoríme zaistený dopyt po športových aktivitách, čo automaticky zvýši konkurenciu a podporí kvalitu na trhu so službami v tejto oblasti.

 

84. bod programu

 

Slovenská televízia platí za televízne práva na domácu hokejovú a futbalovú ligu sumy v rádoch miliónov eur, čo sú desiatky percent z rozpočtu určeného na vysielanie športu. Tieto sumy platí napriek tomu, že je jediným záujemcom na trhu o vysielanie tohto typu programov a napriek tomu, že samotné náklady na výrobu televízneho signálu - fixné náklady (okrem sumy za televízne práva), sa pohybujú približne na úrovni 10 000 € za jeden priamy prenos.

 

SaS navrhuje:

Rozšíriť ponuku menšinových športov v programovej ponuke verejnoprávnych médií, predovšetkým verejnoprávnej televízie, na úkor skrytého financovania domácej najvyššej futbalovej a hokejovej ligy.

 

Zvýšime tak počet priamych prenosov a spestríme ich ponuku, keďže bude vysielaných viacero druhov športov.

 

85. bod programu

 

Momentálne realizovaná výstavba multifukčných ihrísk je výborný nápad realizovaný nevhodným spôsobom. Nesmie však byť zámienkou na klientelizmus, čo je nespochybniteľným podozrením v prípade, že tieto prostriedky plynú z kapitoly „rezerva predsedu vlády SR“, ktorá z roku 2008 na rok 2009 medziročne narástla o 150 %. V takomto prípade výstavba primárne slúži na politickú podporu spriaznených starostov a primátorov a na masívnu mediálnu prezentáciu samotného premiéra, ktorý osobne otváral približne 150 ihrísk po celom území SR.

 

SaS navrhuje:

Poskytnúť v období rokov 2010-2015 dotácie na vybudovanie 500 viacúčelových ihrísk v celkovej hodnote cca. 18 miliónov €. Každý rok sa vybuduje 100 ihrísk, pričom prostriedky budú plynúť z rozpočtu Ministerstva školstva.

Dať rozhodovanie o umiestnení ihrísk do rúk nezávislej komisii, zloženej zo zástupcov ministerstva, samospráv a športových zväzov. Dominantné kritériá na pridelenie dotácie na výstavbu budú:

Obec žiadajúca o dotáciu predloží konkrétny plán využitia ihriska (plán a financovanie mimoškolského športu, využitie ihriska v rámci školskej telesnej výchovy, organizovanie turnajov a podujatí pre dospelých a pod.).

Obec poskytne vhodný pozemok.

Obec bude garantovať neznehodnotenie projektu (napríklad inštalovaním kamerového systému a pod.) pod hrozbou vrátenia dotácie.

 

Vytvoríme tak podmienky pre masový šport a prispejeme tým k vyššiemu životnému štandardu a lepšej zdravotnej kondícii obyvateľstva.

 

Tím líder

 

Mgr. Andrej Miklánek

 

kontakt: andrej.miklanek@mediaresearch.sk

 

pôsobí ako výkonný riaditeľ v spoločnosti Mediasearch, ktorá sa zaoberá hlavne výskumom a marketingovými analýzami. Jeho profesionálna kariéra je spojená s médiami. Komentoval hokej na česko-slovenskom programe Galaxia Sport (dnešná Nova Sport) i v Slovenskej televízií. Viac ako štyri roky riadil športové vysielanie v STV, ako tímlíder vysielacieho štábu STV bol na dvoch olympijských hrách a štyroch MS v hokeji. Bol aj hlavným projektovým manažérom prípravy a spustenia športového programu STV3. Študoval na Fakulte telesnej výchovy a športu na Univerzite Komenského. Aktívne ovláda nemecký a anglický jazyk.

 

Médiá

86. bod programu

 

Verejnoprávne médiá na Slovensku stále neprešli systematickou reštrukturalizáciou, sú zaťažené komplikovanými modelmi riadenia a neprípustným politickým vplyvom.

 

SaS navrhuje:

Spojiť STV a Slovenský rozhlas do jednej inštitúcie, sídliacej v súčasných priestoroch STV a podliehajúcej jednému manažmentu.

Sprivatizovať Tlačovú agentúru SR a zrušiť Radu TASR.

 

Dosiahneme tým efektívnejšie nakladanie s prostriedkami vyčlenenými na verejnoprávne médiá.

 

87. bod programu

 

Financovanie verejnoprávnych médií prostredníctvom koncesionárskych poplatkov je nespravodlivé, nesolidárne a nesociálne. Nevytvára reálny tlak na vedenie verejnoprávnych médií na zvyšovanie efektivity ich práce a v prípade nedostatku financií na ich chod sa dodatočne zaťažuje štátny rozpočet.

 

SaS navrhuje:

Zrušiť koncesionárske poplatky.

Vyčísliť reálne náklady na prevádzku verejnoprávnych médií na základe dôkladného auditu.

Určiť percentuálnu časť HDP, ktorá bude schopná pokryť tieto náklady.

 

Zaručuje to spravodlivejší spôsob financovania verejnoprávnych médií. Zákonným nárokom na financovanie zo štátneho rozpočtu sa odbúra politická závislosť.

 

88. bod programu

 

Rada STV, rozhlasová rada a Rada TASR sú v súčasnej dobe príliš ľahko manipulovateľné politickými vplyvmi a nedokážu preto dohliadať na objektivitu v spravodajstve a profesionalitu a nezávislosť v tvorbe.

 

SaS navrhuje:

nahradiť Radu STV a Rozhlasovú radu jednou 21 člennou mediálnou radou. Každý rok zvolí parlament troch nových členov na funkčné obdobie 7 rokov. Zároveň z rady odstúpia traja služobne najstarší členovia. Na rozhodnutie Mediálnej rady bude potrebná dvojtretinová väčšina.

 

Podporíme tak nezávislosť a objektívnosť vo verejnoprávnych médiách a kontinuitu v ich smerovaní.

 

89. bod programu

 

Tlačový zákon prijatý v roku 2008, ktorý nahradil 40 rokov platnú normu ešte z čias socializmu, je medzinárodnou blamážou a bolo by najlepšie ho čo najskôr nahradiť. Kým sa tak stane, je potrebné čo najskôr odstrániť kontrakproduktívne ustanovenia.

 

SaS navrhuje:

Zrušiť právo na odpoveď a právo na dodatočné oznámenie.

Nahradiť “povinnosť” vydavateľa zachovávať mlčanlivosť pri ochrane zdroja a obsahu informácií “bezvýhradným právom” na ochranu zdroja informácií.

Zrušiť povinnosť zverejňovať štruktúru vlastníckych vzťahov v prvom čísle periodika v kalendárnom roku.

Zrušiť možnosť uloženia pokuty až do výšky 5.000,- €, ak vydavateľ odmietne zverejniť tlačovú opravu.

 

Posilníme tým opätovne slobodu slova, médiá budú nezávislejšie od mocenských vplyvov.

 

Tím líder

 

Ing. Vladimír Klimeš

 

kontakt: klimes@trend.sk

 

Hoci ukončil vysokoškolské štúdiá ako stavebný inžinier, celú svoju profesnú kariéru zasvätil médiám a žurnalistike. Počas nej prešiel v niekoľkých denníkoch či iných periodikách mnohými zaradeniami, počnúc elévom až po zástupcu šéfredaktora, či riaditeľa vydavateľstva. V súčasnosti je riaditeľom a konateľom spoločnosti Trend Visual, ktorá je súčasťou vydavateľskej skupiny Trend holding. V posledných rokoch sa tiež venuje redakčným systémom ako aj optimalizácii a logisitke produkčných vydavateľských procesov. Aktívne ovláda anglický jazyk.

 

Demokratická spoločnosť

Volebný systém

95. bod programu

 

Päť rôznych druhov volieb na Slovensku upravuje päť rôznych zákonov. Tieto sa vo viacerých dôležitých ustanoveniach zásadne odlišujú. To mätie verejnosť, znižuje jej prehľad o fungovaní základných demokratických procesov v krajine a v konečnom dôsledku prispieva k nízkej volebnej účasti.

 

SaS navrhuje:

Upraviť podmienky všetkých volieb na Slovensku jedným volebným zákonom a v jeho rámci:

Vypustiť úpravy dĺžky volebnej kampane, odstrániť obmedzenia politickej reklamy v médiách a zrušiť limit na výšku prostriedkov na predvolebnú kampaň.

Zaviesť voľby cez internet na základe jednoduchej registrácie a umožniť hlasovanie na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v zahraničí, resp. poštou zo zahraničia pre voľby do NR SR, Europarlamentu a voľby prezidenta SR.

Zrušiť príspevok na mandát pre politické strany. Príspevky na kampaň a činnosť politickej strany vyplácať všetkým stranám, ktorým bude vrátená kaucia. To predpokladá úpravu predvolebných kaucií tak, aby ich funkciou bolo odradenie recesistických strán.

 

Vytvoríme tým podmienky pre kvalitnejšiu politickú súťaž jednotlivých subjektov. Sprehľadníme volebný systém a priblížime ho voličom.

 

96. bod programu

 

Súčasná podoba volieb do Národnej rady SR a do istej miery aj do Európskeho parlamentu produkuje zástupy temer neznámych poslancov, zastupovaných menšinou mediálne známych politických špičiek.

 

SaS navrhuje:

Znížiť počet poslancov NR SR zo 150 na 100.

Zmeniť váhu preferenčných hlasov vo voľbách do NR SR a Európskeho parlamentu z relatívnej na absolútnu. Pri rovnakom počte preferenčných hlasov bude platiť poradie na kandidátke.

 

Znížime tak priestor pre neefektívne činnosti poslancov a zredukujeme náklady na činnosť parlamentu. Zvýšime priamu zodpovednosť politických strán pri nominácií poslancov v rámci celej kandidátky a vytvoríme prostredie pre výraznejšiu súťaž o poslanecký mandát.

 

97. bod programu

 

V súčasnosti existujúce volebné obvody rozdeľujúce Slovensko v miestnych a regionálnych samosprávnych voľbách, spôsobujú viaceré neželané deformácie.

 

SaS navrhuje:

Predefinovať volebné obvody tak, aby bol volebný obvod vždy zhodný s pôsobnosťou legislatívneho orgánu.

 

Zvýšime tak kvalitu volených kandidátov, ako aj komplexnosť a konzistentnosť ich volebných programov.

 

98. bod programu

 

Poslanecká imunita nie je výsadou ani osobnou výhodou poslanca, ale je zárukou nezávislosti zákonodarného zboru a jeho členov, vo vzťahu k akejkoľvek inej moci. Je teda základnou požiadavkou existencie právneho štátu a ako taká by mala byť zachovaná. Problém ale nastáva vtedy, ak sa týmto legitímnym cieľom kryje zneužívanie imunity a ak sa využíva na neoprávnenú ochranu členov zákonodarného zboru.

 

SaS navrhuje:

Obmedziť poslaneckú imunitu odstránením odsekov (3) a (4) článku 78 Ústavy Slovenske republiky.

 

Odstránime tým neprimerané zvýhodňovanie poslancov Národnej rady oproti ostatným občanom a zároveň im ostane zachovaný priestor pre plnenie si povinností bez obáv z postihov.

Šikanovanie vodičov

 

99. bod programu

 

Napriek tomu, že na Slovensku sa neustále menia a novelizujú pravidlá cestnej premávky, základný prístup štátnej moci k jej účastníkom ostáva v mnohých prípadoch nezmenený – prioritou nie je zvýšenie bezpečnosti a plynulosti premávky, ale potreba niekoho nachytať a pokutovať. Fakt, že výška vybratých pokút je stále plánovaná pri zostavovaní verejného rozpočtu, túto skutočnosť len podčiarkuje.

 

SaS navrhuje:

Vyňať plánovanie pokút z verejných rozpočtov. Vybrané pokuty budú sústreďované v samostatnom fonde, z ktorého budú financované výstavby dopravných ihrísk, vzdelávacie programy a kampane na zvyšovanie bezpečnosti.

Zaviesť výhradne elektronické, resp. bezhotovostné vyberanie pokút.

 

Zabezpečíme tak, že pokuty budú vybrané výhradne za účelom prevencie a represie, nie za účelom navyšovanie príjmov do rozpočtu. Zároveň zmenšíme priestor pre korupciu.

 

100. bod programu

 

Vodiči sú každodenne vystavovaní absurdným situáciám, v ktorých sú šikanovaní za konanie, ktoré nenarúša plynulosť a bezpečnosť premávky, príp. kedy postihy nie sú adekvátne k nebezpečnosti ich konania. Nový zákon o cestnej premávke priniesol zmenu v tom, že za obec sa považuje akékoľvek územie od značky začiatok obce po značku koniec obce. V starom zákone bola podmienka, že súčasne musí ísť aj o zastavané územie.

 

SaS navrhuje:

Odstrániť šikanovanie vodičov zo slovenských ciest tým, že každá pokuta či trest bude vo vyrovnanom pomere k nebezpečnosti konania účastníka cestnej premávky, Napríklad:

Upraviť zákon tak, aby za územie obce z dopravného hľadiska bolo považované len územie označené príslušnou značkou a súčasne aspoň na jednej strane cesty zastavané.

Upraviť predpisy tak, že v prípade obchádzky z nespoplatnenej komunikácie cez spoplatnenú, je jazda po spoplatnenom úseku bez úhrady.

Nezadržať technický preukaz, ak vodič nie je schopný predložiť doklad, hoci vozidlo je skutočne poistené.

Riešiť neprítomnosť prílb a iných pasívnych prvkov bezpečnosti u cyklistov dohovorom na mieste a nie pokutou. Motivácia nosenia prílb by sa mohla dosiahnuť cez právo poisťovne znížiť plnenie odškodnenia následkov úrazu hlavy bez prilby.

Zadefinovať zákonom zabezpečenie proti zneužitiu vozidla tak, aby nebolo možné pokutovať vodičov za ponechanie otvoreného okienka na vetranie, alebo otvoreného kabrioletu.

 

Zabezpečíme tak označovanie jednotlivých úsekov cestných komunikácií vždy v súlade s ich dopravnou funkciou, nie s územnosprávnym členením. Zároveň dosiahneme využívanie represívnych nástrojov políciou len v prípadoch, kedy sú opodstatnené a ich nepoužitím by bola narušená plynulosť alebo bezpečnosť premávky.

 

101. bod programu

 

Súčasný sadzobník pokút je stále viac odporúčacím materiálom, než reálnym výpočtom sadzieb pokút za jednotlivé priestupky. Dáva príslušníkom polície voľnosť v interpretácii okolností priestupku a možného postihu zaň. Vodiči sú takto často ponechaní skôr výkyvom nálady daného policajta, než objektívnemu posúdeniu situácie.

 

SaS navrhuje:

Zmeniť sadzobník pokút tak, že výška pokuty za každý priestupok bude kategorizovaná nielen podľa potenciálnej nebezpečnosti, ale aj podľa konkrétnej nebezpečnosti konania vodiča v nasledovných kategóriách, od najzáväznejších po najmenej závažné:

Porušil predpis, pričom nikoho neobmedzil, neohrozil, atď.

Porušil predpis a niekoho ohrozil.

Porušil predpis a spôsobil dopravnú nehodu.

 

102. bod programu

 

Obmedzenia rýchlosti na jednotlivých typoch ciest často nezodpovedajú charakteru konkrétneho úseku. Sú miesta, kde 50-tka na okraji mesta zbytočne hatí premávku a slúži len ako miesto na odchyt vodičov prekračujúcich stanovené maximum. Problém je najmä v tom, že za rôzne druhy ciest sú zodpovedné rôzne orgány štátnej a verejnej správy. Nie vždy je teda jasné, kto by mal o maximálnej povolenej rýchlosti na danom úseku rozhodnúť.

 

SaS navrhuje:

Upraviť legislatívu tak, aby schvaľovanie dopravného značenia prebiehalo len v rámci jedného správneho orgánu (Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií po konzultácii s Ministerstvom vnútra a obcou v prípade, že sa jedná o značenie v jej intraviláne), čo by nielen výrazne zjednodušilo konanie v tejto oblasti, ale zároveň vymedzilo aj kompetentnú inštitúciu v prípade nečinnosti.

 

Zabezpečíme tak, že dopravné značenie bude viac zodpovedať podmienkam jednotlivých úsekov ciest a jeho rozmiestňovanie bude podliehať jednotnej metodike.

 

Tím líder

 

Mag. Michal Nižňan

 

Je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Viedeň, so špecializáciou na európske, medzinárodné právo a ľudské práva. Absolvoval stáže na sekretariáte OSN Viedeň alebo na Zastúpení EK vo Viedni. Ako člen volebných komisií zastupoval stranu SaS na rôznych stupňoch. Spolupodieľal sa aj na tvorbe kapitol Vzťahy s EU a Súdnictvo a spravodlivosť. Aktívne hovorí nemecky a anglicky, dorozumie sa švédsky a španielsky.

 

Boj proti korupcii

 

Napriek tomu, že Slovenská republika má za sebou množstvo podpísaných medzinárodných dohôd o aktívnom zapájaní sa do boja proti korupcii, za posledné roky sme boli svedkami káuz, pri ktorých Slovensko prišlo o miliardy eur. Preto je potrebné aplikovať také opatrenia, ktoré účinne odstránia nevyhnutné podmienky pre korupciu v rôznych oblastiach spoločenského života. Efektívnym riešením v súčasnej situácii je preto zavádzanie preventívnych opatrení a zvýšenie transparentnosti vo všetkých oblastiach verejnej správy.

 

103. BOD PROGRAMU

 

Poskytovanie informácií zo strany orgánov verejnej správy umožňuje Zákon 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Sú však prípady, keď verejnosť nedisponuje ani len informáciou, že napríklad bola uzavretá nejaká zmluva, takže ani nevie, aké informácie má požadovať.

 

SaS navrhuje:

Uložiť všetkým verejným organizáciám povinnosť zverejňovať všetky platné obchodné zmluvy.

Zrušiť tzv. zúženú informačnú povinnosť pre spoločnosti kontrolou štátu alebo samosprávy, ktorým právny rámec umožňuje obchádzať všeobecnú informačnú povinnosť v znení Zákona 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám.

 

Dosiahneme tak lepší prehľad verejnosti o narábaní štátu a samosprávy s verejnými financiami a vytvoríme priestor pre plnohodnotné využívanie Zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

 

104. BOD PROGRAMU

 

Účinná kontrola činnosti orgánov štátnej správy je nevyhnutná pre fungovanie právneho štátu. Vedenie hlavných kontrolných orgánov je volené poslancami NR SR a zároveň väčšina z nich reprezentuje strany vládnej koalície. Vláda si de facto volí vlastné kontrolné orgány.

 

SaS navrhuje:

Zmeniť štruktúru parlamentného Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií tak, aby v ňom poslanci vládnych strán mali vždy najviac jednu tretinu členov.

Dať ústavným zákonom tomuto výboru právo predkladať prezidentovi SR návrh na vymenovanie a odvolanie predsedov a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu a Úradu pre verejné obstarávanie.

 

Efektívnou kontrolou vecí verejných v rukách opozície dáme kontrolným orgánom na Slovensku ich pravý význam a zabránime zneužívaniu moci predstaviteľmi vládnych strán.

 

105. BOD PROGRAMU

 

Platné zákony SR ochraňujúce verejný záujem pri výkone činnosti verejných funkcionárov sú definované nejednoznačne a nedostatočne. To spôsobuje pravidelné zlyhávanie kontrolných mechanizmov a zriedkavý výskyt nápravných opatrení, ktoré by mali ochranu verejného záujmu vynútiť.

 

SaS navrhuje:

Rozšíriť okruh povinných osôb podávajúcich majetkové priznania podľa Ústavného zákona 545/2005 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov o všetkých riadiacich pracovníkov štátnej správy a samosprávy a o všetkých členov štatutárnych orgánov spoločností s väčšinovým vlastníckym podielom štátu alebo samosprávy.

Vytvoriť jednotný vzor majetkových priznaní pre všetky osoby s povinnosťou podávať majetkové priznania tak, aby majetkové priznania povinne obsahovali informácie o majetku verejným funkcionárom nielen vlastneným, ale aj užívaným. Majetkové priznanie musí obsahovať informáciu o nadobúdacej cene majetku alebo o finančnej odplate za jeho užívanie.

 

Zjednotením majetkových priznaní zaručíme porovnateľnosť údajov rôznych osôb v rôznych obdobiach. Dosiahneme tým väčší tlak na verejných činiteľov konať v súlade s platnou legislatívou.

 

106. BOD PROGRAMU

 

Veľmi citlivou oblasťou so silne korupčným prostredím, vzhľadom na vysoké objemy presmerovávaných verejných zdrojov, sú oblasti verejného obstarávania a predaja verejného majetku.

 

SaS navrhuje:

Verejným organizáciám uložiť povinnosť zverejňovať v elektronickom vestníku verejného obstarávania všetky výzvy, ponuky (aj nevíťazné), posudky komisií a výsledky a ich zdôvodnenia.

Spustiť prehľadný centrálny vestník verejného obstarávania na internete, v ktorom bude môcť verejnosť jednoducho vyhľadávať všetky prebiehajúce zákazky podľa rôznych kritérií.

Neumožňovať obstarávateľovi automaticky vylúčiť ponuky s najnižšou cenou alebo kvôli formálnym chybám. Cena bude za predpokladu dodržaného rozsahu predmetu obstarávania vždy rozhodujúcim faktorom pri výbere víťazného uchádzača. Počet súťažiacich nebude môcť byť limitovaný ani v prípadoch časovej tiesne.

Vyhradiť obstarávanie v časovej tiesni výlučne na zabezpečenie nevyhnutných opatrení vo výnimočných situáciách (živelné pohromy a iné prípady ohrozenia života a zdravia občanov).

Uložiť Úradu pre verejné obstarávanie SR (ÚVO SR) povinnosť aktívne dohliadať na dodržiavanie zákona o verejnom obstarávaní aj na samosprávnej úrovni. V prípadoch, kedy bolo zistené porušenie zákona alebo preukázané nedostatky neboli odstránené v stanovenej lehote, bude ÚVO SR povinný voči nim bezodkladne iniciovať príslušné právne konanie. Dnes je povinný len konanie subjektu posúdiť, nemá povinnosť konať.

Uložiť verejnej správe a samospráve povinnosť využívať transparentné elektronické aukcie v prípadoch, kedy predmet obstarávania je jednoznačne kvantifikovateľný. Skúsenosti z praxe ukazujú, že zavedenie elektronických aukcií v procese obstarávania dokáže zabezpečiť transparentnosť a výrazné šetrenie finančných prostriedkov.

 

Zavedením týchto pravidiel zabránime obchádzaniu Zákona o verejnom obstarávaní a zabezpečíme spravodlivejšiu súťaž medzi záujemcami o verejné objednávky. Tým výrazne ušetríme verejné zdroje.

 

107. BOD PROGRAMU

 

Rovnaké podmienky musia byť zavedené aj v prípade predaja a prenájmu hmotného a nehmotného majetku štátu, alebo samosprávy (privatizácia, predaj emisných kvót, a pod.), pričom v týchto prípadoch napr. nebude možné automaticky vylúčiť ponuky s najvyššou ponúkanou cenou.

 

SaS navrhuje:

Zakázať orgánom verejnej správy uzatvárať zmluvy, ktorých obsah alebo jeho časti by podliehal obchodnému tajomstvu a iné zmluvné dojednania, ktorými by sa definoval nesúhlas so zverejnením akejkoľvek časti zmluvy.

Zakázať orgánom verejnej správy preberať na seba neprimerané úroky, poplatky alebo iné plnenia sankčnej povahy.

Zakázať orgánom verejnej správy uzatvárať zmluvné vzťahy bez umožnenia ich predčasného ukončenia kvôli nesplneniu dohodnutých zmluvných podmienok, alebo kvôli riziku vzniku škôd a strát pre podobné právne vzťahy neobvyklých.

 

Znížime straty verejných financií pri netransparentných predajoch verejného majetku. Zabránime uzatváraniu zmlúv s premrštenými sankčnými podmienkami.

 

108. BOD PROGRAMU

 

Z verejných zdrojov sú do súkromného sektora smerované nemalé finančné prostriedky vo forme štátnych a samosprávnych dotácií, príspevkov, grantov a finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. Pri ich prideľovaní však nie sú stanovené transparentné pravidlá a následná kontrola ich verejnoprospešného využitia je značne obmedzená.

 

SaS navrhuje:

Prijať Zákon o prideľovaní verejných zdrojov, ktorý zavedie jednotný a prehľadný spôsob ich prideľovania na štátnej aj samosprávnej úrovni. Tento zákon udelí všetkým dotknutým subjektom povinnosť priebežne zverejňovať informácie o hospodárení s prostriedkami z verejných zdrojov a znemožní ich prideľovanie subjektom, ktoré nemajú vysporiadané záväzky voči verejnej správe, a ktoré si neplnia oznamovaciu povinnosť o hospodárení s pridelenými prostriedkami. Informácie o konečnom prijímateľovi pridelených zdrojov a o ich výške a priebežnom hospodáreni s nimi, budú uverejnené na centrálnom internetovom portáli s možnosťou úplného vyhľadávania.

Rozšíriť povinnosti Úradu pre verejné obstarávanie SR o dohľad nad dodržiavaním novovytvoreného Zákona o prideľovaní verejných zdrojov.

 

Týmto zákonom vo veľkej miere zamedzíme špekuláciám pri prerozdeľovaní verejných financií. Jednotné pravidlá zároveň zjednodušia systém a vytvoria prehľadnejšie prostredie pre prípadnú kontrolu podozrivých operácií.

 

109. BOD PROGRAMU

 

Na Slovensku sa informovanosti a osvete verejnosti v oblasti boja proti korupcii stále nevenuje dostatočná pozornosť. Veľká časť populácie dnes stále nevníma korupciu v malom rozsahu ako odsúdeniahodný jav a citlivosť na prejavy „veľkej“ korupcie je preto tiež znížená. Skutočné znižovanie miery korupcie však nie je možné bez vyššej angažovanosti občanov v jej odhaľovaní, preto je v tejto oblasti nevyhnutné zintenzívniť smerom k verejnosti aj osvetovú a výchovnú činnosť.

 

SaS navrhuje:

Umiestniť na každom mieste, kde dochádza k oficiálnemu kontaktu verejného sektora s občanom, viditeľné upozornenie o závažnosti trestného činu korupcie informáciu, kam sa má občan obrátiť v prípade vážneho podozrenia z korupčného správania sa, ale- bo zneužitia verejných zdrojov v jeho okolí.

 

Účinné odhaľovanie a potláčanie korupcie nie je možné bez úzkej spolupráce orgánov činných v trestnom konaní s občanmi, ktorí sú buď svedkami, alebo účastníkmi korupčného správania sa. Doterajšie skúsenosti aj zo Slovenska ukazujú, že záujem občanov nahlasovať takého prípady je veľký, no orgány činné v trestnom konaní v súčasnosti nemajú vhodné nástroje na udržiavanie kontaktu s anonymným nahlasovateľom, od ktorého by potrebovali v priebehu vyšetrovania získať ďalšie informácie a dôkazy potrebné na úspešné uzatvorenie príslušného prípadu.

Zaviesť do praxe nový internetový systém pre boj proti korupcii, s ktorým majú veľmi dobré skúsenosti napr. v Nemecku. Tento systém pridelí nahlasovateľovi korupčného prípadu jednoznačný, ale anonymný identifikátor, vďaka ktorému bude môcť udržiavať komunikáciu s orgánmi činnými v trestnom konaní počas celého vyšetrovania prípadu bez strachu z odhalenia jeho totožnosti.

 

Výhodou tohto systému je schopnosť rozbíjať aj dlhodobo zabehnuté korupčné schémy, v ktorých sa napr. aj ich aktívni účastníci môžu rozhodnúť pre spoluprácu s políciou bez strachu z trestnoprávneho postihu. Využitím tohto systému sa taktiež zvýši citlivosť na korupciu v samotnej verejnej správe, pretože umožní bez vystavenia sa riziku zastrašovania alebo prepustenia účinne vyšetrovať aj nelegálne aktivity vyšších funkcionárov a predstaviteľov verejnej moci.

 

TÍM LÍDER

 

 Ing. Kamil Krnáč

 

kontakt: kamil.krnac@strana-sas.sk

 

je projektovým manažérom v IT spoločnosti S&T Slovakia v Bratislave. Študoval softvérové inžinierstvo na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave a už 12 rokov pôsobí v oblasti informačných technológií ako manažér a projektový manažér na projektoch väčšieho rozsahu. Od roku 2008 vedie blog na stránkach denníka SME, v ktorom poukazuje na korupciu a s ňou súvisiace nehospodárne používanie verejných zdrojov na Slovensku. Aktívne ovláda anglický jazyk.

 

Súdnictvo a spravodlivosť

 

Nezávislosť súdnej moci a vymožiteľnosť práva sú jednými zo základných pricípov právneho štátu. Na Slovensku je však súdnictvo stále viac kontrolované úzkou skupinou politických a záujmových skupín, ktoré si tak zabezpečujú beztrestnosť a tým deformujú fungovanie občianskej spoločnosti.

 

110. BOD PROGRAMU

 

V súčasnom systéme prideľovania prípadov jednotlivým sudcom nie je vždy zaručený nestranný výber sudcu. To otvára priestor pre politické machinácie, umelo vytvárané disciplinárne konania a korupciu.

 

SaS navrhuje:

Zaviesť pravidlo, podľa ktorého bude každý jednotlivý prípad sudcovi prideľovaný výhradne elektronickým náhodným výberom nielen pri prvom prideľovaní, ale aj v prípade, že bol daný prípad predtým z nejakého striktne vymedzeného dôvodu inému sudcovi odobraný.

Odobrať predsedom súdu možnosť vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania po podaní námietky zaujatosti a previesť túto kompetenciu výhradne na nadriadený súd. Ak ten v senáte zloženom náhodným výberom rozhodne o sudcovom vylúčení, prípad bude nanovo pridelený elektronickým náhodným výberom.

Zaviesť inštitút námietky porušenia práva účastníka konania na zákonného sudcu. Ak sa bude účastník konania domnievať, že jeho prípad nebol sudcovi pridelený zaručene nestranným spôsobom, bude môcť proti nemu vzniesť námietku. Tou sa bude zaoberať príslušný nadriadený súd v senáte, zloženom náhodným výberom. Ak tento námietku uzná ako opodstatnenú, prípad bude nanovo pridelený elektronickým náhodným výberom.

 

Zásadným spôsobom tak zmenšíme priestor pre ovplyvňovanie procesu prideľovania prípadov jednotlivým sudcom a tým i zvýšenie kvality a rýchlosti práce súdov.

 

111. BOD PROGRAMU

 

V súčasnosti neexistujú pre Ústavný súd žiadne lehoty, v ktorých musí rozhodnúť o podanej sťažnosti, čo má za následok neúnosné predlžovanie konania a stav právnej neistoty, resp. porušovania základných práv alebo slobôd. Rovnako nie je pre fyzické ani právnické osoby možné namietať protiústavnosť zákonov, toto oprávnenie majú len kvalifikované subjekty podľa čl. 130(1) Ústavy.

 

SaS navrhuje:

Zaviesť 30-dňovú lehotu na rozhodnutie Ústavného súdu o prijatí sťažnosti, jej zamietnutí, alebo rozhodnutie o doplnení. Pri sťažnostiach podľa čl. 127 Ústavy a v prípadoch volebných sťažností zavedenie lehoty 90 dní na konečné rozhodnutie Ústavného súdu.

Dať možnosť fyzickým aj právnickým osobám v prípadoch podania sťažnosti Ústavnému súdu na porušenie základných práv a slobôd (či už vyplývajúcich z Ústavy alebo z medzinárodnej zmluvy) podať návrh na zrušenie predmetného zákona, alebo iného právneho predpisu alebo ich jednotlivých ustanovení, ktorých uplatňovaním boli ich práva alebo slobody porušené.

 

Zásadným spôsobom zamedzíme svojvôli Ústavného súdu. Odstránime závislosť fyzických a právnických osôb na kvalifikovaných subjektoch v prípade sťažností na porušenie základných práv a slobôd. Zrušením právneho predpisu, ktorý k takému porušeniu viedol, ochránime práva všetkých osôb v obdobnom postavení.

 

112. BOD PROGRAMU

 

V súčasnej sústave súdov často nie je možné všetkým zaručiť právo na spravodlivý proces či zákonného sudcu, keďže mnohým súdom v tom bráni nedostatočné personálne, materiálne či technické vybavenie a nemožnosť špecializácie sudcov. Machinácie pri menovaní sudcov a justičných čakateľov vedú k systémovému porušovaniu práva na zákonného sudcu. Inštitút justičných čakateľov, spôsobuje, že títo automaticky nastupujú na uvoľnené miesto sudcu. V súdnictve vznikajú klany, čo je neprípustné v právnom štáte a v nezávislom súdnictve. Menovanie sudcu nesmie viesť k zneužívaniu jeho postavenia a kvalita jeho práce musí byť podrobovaná spravodlivému hodnoteniu.

 

SaS navrhuje:

Súdnictvo rozdeliť do troch samostatných sústav – Občiansko-obchodnoprávnej, Správnej a Trestnej (ktorej súčasťou bude i Špecializovaný trestný súd). Na vrchole každej z nich bude Vrchný súd pre danú vetvu súdov. Vrchné súdy budú podliehať vzájomnej kontrole v otázkach námietky zaujatosti a v posudzovaní kvality práce sudcov.

Zriadiť (ponechať) Ústavný súd, ktorý bude rozhodovať o mimoriadnych (alebo inak výnimočne prípustných) opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam troch Vrchných súdov a o ústavných sťažnostiach.

Zaviesť minimálny počet 15 sudcov na každý súd. Nie je potrebné, aby súdy kopírovali územno-správne členenie.

Menovať sudcov vždy na základe transparentného výberového konania podľa vopred stanovených kritérií, ktoré preveria jeho bezúhonnosť, morálne kvality a odbornú pripravenosť po absolvovaní prípravnej sudcovskej služby. Porušenie zákonných pravidiel pri menovaní sudcu bude považované za disciplinárny priestupok nezlučiteľný s funkciou sudcu.

Preraďovať sudcov prioritne na súdy tej istej vetvy. V prípade nevyhnutného preradenia na iný typ súdu bude mať sudca nárok na dostatočné naštudovanie si predmetnej agendy a preškolenie tak, aby účastníci konania neniesli dôsledky v podobe nekvalitných rozhodnutí.

Zrušiť právo ministra spravodlivosti odvolať predsedu súduinak ako pre závažné porušenie povinností, pričom také rozhodnutie musí byť preskúmateľné súdom.

 

Zabezpečíme tým vyššiu kvalitu rozhodnutí a možnosť špecializácie počas prípravnej sudcovskej služby. Spravodlivé súdne rozhodnutia budú vykonávané riadne a tým bude zabezpečená ochrana práv občanov. Dôsledkom zavedenia týchto opatrení bude výrazné zvýšenie nestrannosti sudcov a zníženie prípadov ich nezákonného ovplyvňovania. Zvýšime kvalitu výkony sudcovskej činnosti a znížime výskyt korupcie a neduhov individuálnych sudcov: lenivosť, svojvôľu a osobnostnú nepripravenosť na povolanie sudcu.

 

113. BOD PROGRAMU

 

V súčasnosti je Súdna rada zložená z 18 členov, kde 8 volia samotní sudcovia a 9 menuje v pomere 3/3/3 parlament, vláda a prezident. Predseda NS SR je zároveň predsedom Súdnej rady. Dôsledkom je úplné ovládnutie súdnictva výkonnou mocou - politickými špičkami. Súdna rada svoje rozhodnutia neodôvodňuje, čo je nezlučiteľné so zásadami právneho štátu. Disciplinárnu právomoc vykonávajú disciplinárne súdy, ktorých členov volí Súdna rada na základe zoznamu kandidátov zvolených poslancami NR SR na návrh niektorého z nich, z kandidátov navrhnutých ministrom alebo sudcovskými radami pri jednotlivých súdoch. Toto umožňuje zasahovanie politickej moci do zloženia disciplinárnych súdov a tým i do práce súdov samotných.

 

SaS navrhuje:

Zaviesť samostatnú Súdnu radu pre každú z troch vetiev súdnictva. Zmeniť spôsob voľby každej takej Súdnej rady tak, že jednu tretinu jej členov budú voliť samotní sudcovia, jednu tretinu budú voliť poslanci Národnej rady a jednu tretinu Výbor pre nezlúčiteľnosť funkcií NR SR. Za člena súdnej rady voleného sudcami bude môcť kandidovať len aktívny sudca (t.j. sudca, ktorí nemá prerušený výkon funkcie) a v období od podania kandidatúry až do volieb členov nezastáva post predsedu žiadneho súdu. Za členov Súdnej rady volených poslancami Národnej rady a Výborom pre nezlúčiteľnosť funkcií NR SR bude môcť kandidovať len bezúhonná osoba s vysokoškolským vzdelaním, ktorá nie je sudcom. Predsedu každej súdnej rady menuje prezident Slovenskej republiky vždy spomedzi členov volených sudcami. Súdna rada bude mať 18 členov, z toho každý rok budú volení traja na šesťročné volebné obdobie.

Ustanoviť zákonnú povinnosť písomného odôvodnenia všetkých rozhodnutí Súdnej rady a ich následného zverejnenia na internete.

Vytvoriť systém pre vznik disciplinárnych senátov pri všetkých troch vetvách súdnictva. Za disciplinárneho sudcu sa bude môcť prihlásiť ktorýkoľvek sudca, ktorý nebude predsedom alebo podpredsedom súdu a nebude členom Súdnej rady. Disciplinárne senáty sa budú skladať ad hoc náhodným elektronickým výberom. Disciplinárne konania budú dvojinštančné. Vec sudcu každej vetvy súdnictva budú viesť a v konečnej inštancii disciplinárni sudcovia inej vetvy.

 

Znížime tým pravdepodobnosť, že disciplinárne konania budú nástrojom na likvidáciu sudcov, ktorí sú nepohodlní pre politické špičky, alebo odmietajú ich nátlak. Zároveň bude zabezpečené zvýšenie kvality práce súdov tým, že pochybenia sudcov budú náležite stíhané samotnými sudcami, ktorí majú najväčší záujem na zachovaní prestíže ich stavu.

 

114. BOD PROGRAMU

 

Dôvodom nekvalitnej a zdĺhavej práce súdov je tiež ich uzavretosť voči verejnej kontrole. V súčasnosti sú zverejňované len rozsudky, o ktorých rozhodne ministerstvo. Zápisnice sú diktované sudcami a často sú nepresné, čo zbytočne predlžuje konanie a môže mať negatívny vplyv na spravodlivosť jeho výsledku. Neexistujú lehoty pre jednotlivé úkony súdu a jeho účastníci sú vystavení svojvôli sudcov a súdnych úradníkov. Prieťahy tiež spôsobujú odvolania voči rozhodnutiu prvostupňového súdu bez obmedzení a neexistencia možnosti zaistenia prítomnosti svedka na výsluchu.

 

SaS navrhuje:

Zverejňovať povinne všetky rozhodnutia na internete spolu s menami sudcov, ktorí sa na nich zúčastnili. Právoplatné rozhodnutia budú zverejnené prostredníctvom systému umožňujúceho vyhľadávanie a filtráciu údajov. Neprávoplatné rozhodnutia budú tiež zverejnené, ale len interne, pre potreby súdnych orgánov a sudcov.

Zverejňovať audiovizuálny záznam každého v súčasnosti verejného súdneho procesu na internete. Takýto záznam bude zároveň aj prílohou k súdnemu spisu.

Stanoviť v rámci zabezpečenia proti zneužívaniu inštitútu doživotného menovania sudcov, že všetci sudcovia (okrem sudcov Najvyšších súdov) budú každé 4 roky podrobovaní jednotnej, v tom istom čase a verejne vykonávanej atestačnej skúške. Konkrétne otázky budú z rozsiahleho okruhu stanovené tesne pred vykonaním skúšky elektronickým náhodným výberom, pričom nezloženie takej skúšky bude mať za dôsledok zánik funkcie sudcu.

Nahradiť doživotné menovanie sudcov menovaním na 8 rokov.

Vylúčiť možnosť podať odvolanie proti rozsudkom, kde peňažné plnenie nedosahuje ani

sumu trojmesačného životného minima.

Zaviesť možnosť predvedenia svedka aj v iných, ako trestných veciach.

 

Práca každého sudcu bude môcť byť jasne kontrolovaná verejnosťou a preverovaná pre potreby kariérneho hodnotenia a disciplinárneho konania. Priebeh súdnych konaní sa zrýchli a zamedzí sa tomu, že strany zneužívajú medzery v súdnom systéme. V situácii, kedy sú naše súdy preťažené „starými“ súdnymi vecami, bude zákaz odvolania v drobných veciach viesť k ich uvoľneniu.

 

115. BOD PROGRAMU

 

Jednou z primárnych príčin nedostatkov v súdnictve je nedodržiavanie existujúcich zákonov súdmi, súdnymi orgánmi a ministerstvom spravodlivosti vo veciach týkajúcich sa súdov. Za tejto situácie sú pritom sudcovia, ako nositelia súdnej moci, a prokurátori všetkých úrovní nečinní, hoci majú zákonnú povinnosť obhajovať spravodlivosť a zasahovať proti nezákonnosti.

 

SaS navrhuje:

Zaviesť pravidlo, podľa ktorého sa bude vedomé porušenie povinnosti obhajovať spravodlivosť a zasahovať proti nezákonnosti považovať za disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu (prokurátora). Za porušenie tejto povinnosti sa bude považovať aj situácia, kedy sa o spáchaní trestného činu dozvie sudca v priebehu výkonu sudcovskej činnosti (alebo prokurátor kedykoľvek) a nezačne konať.

Zrušiť možnosť odňať prokurátorovi spis, ak neexistuje dôvodné podozrenie na jeho zaujatosť.

 

Zabezpečíme tým osobnú zodpovednosť každého zo sudcov a prokurátorov nad dodržiavaním zákonnosti. Zvýšime mieru stotožnenia sa odbornej aj laickej verejnosti so základnými právnymi normami.

 

Tím líder

 

 JUDr. Alojz Baránik

 

kontakt: al.baranik@baraniklaw.com

 

je advokát s veľkou praxou v oblasti zmlúv v prostredí informačných technológií a finančných inštitúcií. Jeho doménou sú zložité zmluvy v anglickom jazyku. Jeho advokátska kancelária sa tiež venuje zastupovaniu v sporoch o ochranu práv jednotlivcov, najmä v súvislosti s nehnuteľnosťami. Angažuje sa v boji proti porušovaniu práv slabšieho a často zastupuje bez nároku na odmenu. Pred vstupom do advokácie pracoval ako vedúci právnik a člen manažmentu stredoeurópskeho regiónu veľkej nadnárodnej americkej spoločnosti. Právnické vzdelanie ukončil na Univerzite Komenského a získal titul JUDr. Aktívne ovláda anglický jazyk.

 

Zahraničná a bezpečnostná politika

 

Zahraničná politika sa začína doma, definíciou toho, kto sme a o čo sa chceme vo svete usilovať. Slovensko je úspešnou krajinou, ktorá by mala byť hrdá na svoj príbeh, čitateľná pre susedov a spojencov, nekompromisná voči totalite a zasadzujúca sa za slobodu ako najdôležitejšiu univerzálnu hodnotu. Práca rezortu zahraničných vecí v období od roku 1998 dodnes bola systematická, koncepčná a napriek striedaniu ministrov zostávala zachovaná kontinuita zahraničnej služby. Po nesporných úspechoch integračného maratónu to však začína vyzerať, akoby slovenská diplomacia strácala orientáciu a ťah na bránku.

 

116. BOD PROGRAMU

 

Zo zahraničnej politiky Slovenska sa vytrácajú hodnoty. Zahranično-politické rozhodnutia sa vyznačujú oportunizmom, namiesto presadzovania vlastnej agendy slovenská diplomacia musí vyrovnávať prešľapy vládnych politikov. Začíname byť ľahostajní voči tomu, že iným sú upierané slobody, ktoré sú pre nás dnes samozrejmé. Táto politika je nielen cynická, ale aj krátkozraká a nebezpečná. Ľahostajnosť voči ľudským právam a slobodám je prvý krok k tomu, aby sme o ne sami prišli.

 

SaS navrhuje:

Zaujať jasné postoje a stanoviská voči predstaviteľom krajín, ktorí šliapu po ľudských právach a slobodách vlastných občanov, alebo ktorí zasahujú do zvrchovanosti iných krajín. Prenasledovanie aktivistov v Číne, či dlhoročné väznenie disidentov na Kube je potrebné pomenovať pravým menom.

Obmedziť kontakty na nevyhnutný diplomatický styk a neuprednostniť krátkodobé a často veľmi sporné komerčné výhody pred principiálnym postojom vo vzťahu k predstaviteľom totalitných režimov.

 

Zabránime tak vnímaniu Slovenska ako malej oportunistickej krajiny bez principiálnych postojov.

 

117. BOD PROGRAMU

 

Vo „veľkej Európe“ je stredoeurópska identita cennou hodnotou a presadzovanie rozhodnutí na pôde inštitúcií EÚ je možné realizovať jednoduchšie, s podporou najbližších partnerov. Česko, Maďarsko a Poľsko sú naši najbližší spojenci s ktorými zdieľame geografickú blízkosť, históriu a kultúru. Slovensko-maďarské vzťahy sú historicky najhoršie od čias výstavby vodného diela v Gabčíkove a populisti na oboch stranách hranice zneužívajú národnostné témy pre vlastné politické ciele. Rozširovanie EÚ je proces, ku ktorému je potrebné pristupovať citlivo a ďalšie kroky formulovať na základe plnenia podmienok členstva kandidátmi.

 

SaS navrhuje:

Odpolitizovať sporné otázky vo vzťahu s Maďarskom a preniesť ich do roviny hľadania vecných riešení. Zásadne zlepšiť vzťahy s Maďarskom je možné len dlhodobou čitateľnou politikou a hľadaním toho, čo nás spája.

Posilniť po dohode s partnermi akcieschopnosť V4 vytvorením špecializovaných inštitúcií (ako Medzinárodný vyšehrádsky fond). Vychádzať pri tom možno z úspešnej 20-ročnej vyšehrádskej spolupráce a skúseností iných fungujúcich regionálnych zoskupení (Benelux, Severská rada).

Spolupracovať pri formovaní spoločných politík EÚ s partnermi v rámci V4 a posilňovať postavenie SR, najmä pri diskusii o posilňovaní politiky východného partnerstva EÚ (Eastern Partnership), alebo o energetickej bezpečnosti a pri koordinácii poskytovania rozvojovej pomoci tretím krajinám.

Podporiť žiadosť Ukrajiny o vydávanie bezplatných schengenských víz a zjednodušiť migračnú politiku vo všetkých odôvodnených prípadoch. Pre bezpečnosť Slovenska je stabilita, demokracia a prosperita Ukrajiny veľmi dôležitá. Skúsenosti Slovenska, kedysi tiež ‚zabudnutej‘ krajiny, ktorá na roky vypadla z kruhu kandidátov na EÚ a NATO, sú pre ňu obzvlášť relevantné. Ako prvý krok odpustiť poplatky za národné víza a zjednodušiť administráciu malého pohraničného styku.

Podporiť členstvo Chorvátska v Európskej únii.

Podporiť integráciu Turecka do európskych štruktúr, avšak len na úrovni špeciálneho pridruženého členstva s neúplnou účasťou v spoločných orgánoch EÚ, podľa modelu Európskeho hospodárkeho priestoru.

 

Zlepšíme postavenie a život národnostných menšín na oboch stranách slovensko-maďarskej hranice. Posilníme význam a strategické postavenie krajín V4 v európskom priestore. Podporíme úsilie Ukrajiny, Chorvátska a Turecka o integráciu do medzinárodných štruktúr.

 

118. BOD PROGRAMU

 

Severoatlantická aliancia (NATO) je garantom bezpečnosti a putom, ktoré spája Európu s USA. Význam tohto spojenectva nebol v ostatných rokoch na Slovensku dostatočne ocenený. SaS považuje USA za hlavného spojenca v bezpečnostnej oblasti. Charakter a fungovanie NATO vyrovnáva pozície menších a väčších štátov pri rozhodovaní o vojensko-politických otázkach. Dôležitá je tiež zvýšená angažovanosť Slovenska v spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ.

 

SaS navrhuje:

Pokračovať v transformácii ozbrojených síl SR na mobilné sily, schopné nielen zaistiť bezpečnosť Slovenska, ale aj plnohodnotne prispieť do misií NATO a EÚ za hranicami. Slovensko a EÚ majú byť dôstojnými partnermi USA, formulovať a presadzovať vlastné riešenia, no súčasne prijímať svoj podiel zodpovednosti za bezpečnosť sveta a Európy.

Podporiť ďalšie rozširovanie NATO o krajiny, ktoré splnia prístupové kritériá.

 

Zlepšíme strategické postavenie Slovenska v štruktúrach NATO a EÚ, zvýšime akcieschonosť našich ozbrojených síl.

 

119. BOD PROGRAMU

 

Samostatnou otázkou je energetická bezpečnosť a diverzifikácia zdrojov a prepravných trás. V kontexte energetickej krízy z januára 2009 je nutné presadzovať opatrenia, ktoré znížia závislosť na dodávkach surovín z Ruska. Riešenie energetickej bezpečnosti nesmie ohroziť životné prostredie na Slovensku.

 

SaS navrhuje:

Dokončiť prepojenie z rakúskeho plynovodného uzla Baumgarten bez ďalších podmienok.

Zabezpečiť urýchlené vybudovanie prepojení plynovodných systémov v strednej Európe tak, aby bolo možné v strednodobom horizonte (do roku 2014) využiť alternatívne zdroje dovozu plynu z LNG terminálov alebo plynovodu Nabucco a Northstream.

 

Zvýšime tým energetickú bezpečnosť Slovenska.

 

120. BOD PROGRAMU

 

Diplomacia je výkladnou skriňou Slovenska a rezort by mal zamestnávať ľudí, ktorých charakterizuje odbornosť a morálna bezúhonnosť. Diplomati na zahraničných misiách vo veľkej miere prispievajú k formovaniu verejnej mienky elít v danej krajine na Slovensko.

 

SaS navrhuje:

Realizovať personálny audit na Ministerstve zahraničných vecí a zabrániť bývalým príslušníkom štB a ľuďom s nedostatočnou kvalifikáciou výkon riadiacich funkcií.

Zabezpečiť, aby kritériami pri obsadzovaní pracovných pozícií boli odborná zdatnosť a morálna bezúhonnosť.

Rozvinúť systém služieb pre občanov na MZV. Zbierať a priebežne vyhodnocovať spätnú väzbu od „klientov“ slovenských veľvyslanectiev, konzulátov, misií a inštitútov a na jej základe nastaviť hodnotenie a odmeňovanie príslušných zamestnancov.

Prehodnotiť význam a potrebu všetkých zahraničných zastúpení Slovenska a zrušiť tie, ktoré sú pre Slovensko zbytočné a neefektívne.

Zlepšiť služby slovenským občanom dlhodobo pracujúcim a študujúcim v zahraničí, predovšetkým zrýchlením a zjednodušením matričných a iných administratívnych úkonov.

 

Zabezpečíme tak kvalitnú reprezentáciu Slovenska v zahraničí a poskytneme lepší servis slovenským občanom.

 

TÍM LÍDER

 

Mgr. Juraj Droba MBA

 

kontakt: juraj@droba.com

 

je majiteľom spoločnosti Droba & Partners, ktorá sa zaoberá komunikáciou firiem a médiami. šesť rokov bol členom top manažmentu T-Mobile Slovensko. Predtým pracoval v oblasti poradenstva v USA. V zahraničnej politike má najbližšie k téme transatlantických vzťahov. Je členom Fulbrightovej komisie na Slovensku. Vyštudoval šport a anglistiku na Univerzite Komenského, získal titul MBA z University of Pittsburgh a M.A. z politického manažmentu na George Washington University. Na Georgetown University študoval medzinárodnú obchodnú diplomaciu. Ovláda anglický, nemecký, ruský, holandský jazyk a základy španielčiny.

 

 

 

Extra: Odvodový bonus

 

1. Jednou z priorít SaS je reforma daňového a odvodového systému, ako aj zmena systému sociálnych dávok. Vychádzame pritom z návrhov Richarda Sulíka, známych ako "Odvodový bonus". Podstata zmeny daňového a odvodového systému je jednoduchá. Dá sa vysvetilť šiestimi vetami.

 

2. Brutto príjem zamestnanca sa zvýši o súčasné odvody zamestnávateľa (o 35%).

 

3. Zamestnanec dostane okrem príjmu od zamestnávateľa aj štátnu sociálnu dávku vo výške

životného minima (185 EUR) zníženého o 10% svojho brutto príjmu z bodu 1.

 

4. Zo súčtu brutto príjmu a štátnej sociálnej dávky zamestnanec zaplatí 19% daň a 18% odvody.

 

5. Ak bude v II. pilieri (má viac ako 35 rokov), zaplatí ešte 6,66% do druhého piliera.

To čo zostane, je jeho čistý príjem.

 

6. Napríklad pre rodinu s dvoma deťmi, pri mzde manžela 800 € a mzde manželky 600 € to znamená zvýšenie čistého príjmu o 182 € mesačne oproti súčasnému stavu.

 

Zdroj : www.strana-sas.sk