SMK-MKP

SMK-MKP

    Stanovy Strany maďarskej koalície 2007

 

 

 

Hlava I.

Základné ustanovenia

§ 1

  1. Názov politickej strany je Strana maďarskej koalície, v maďarskom jazyku Magyar Koalíció Pártja. Skratka názvu strany je SMK-MKP.
  2. Sídlom strany je Bratislava.
  3. Štatutárnym orgánom strany je republikový predseda strany, v jeho neprítomnosti ho zastupujú v poradí zástupca predsedu strany, predseda republikovej rady. Štatutár koná spôsobom, že k názvu strany pripojí svoj podpis a označenie funkcie.
  4. Štatutárny orgán strany je zodpovedný za hospodárenie strany, koná v mene strany, podpisuje právne úkony a vykonáva práva zamestnávateľa.
  5. Strana maďarskej koalície združuje občanov SR a Európskej únie bez ohľadu na národnosť, spoločenské postavenie, pôvod, rasu a náboženské vyznanie.
  6. SMK je právnickou osobou. Jednotlivé orgány majú právo konať samostatne a zaväzovať sa v rozsahu určenom týmito stanovami, organizačným poriadkom  schváleným republikovou radou, ako aj inými predpismi strany.
  7. SMK je politickou stranou podľa Ústavy Slovenskej republiky, podľa medzinárodných zmlúv ratifikovaných Slovenskou republikou, príslušných legislatívnych noriem Európskej únie a podľa zákona NR SR o politických stranách a politických hnutiach.
  8. Strana maďarskej koalície je ľudovou stranou, je členom Európskej ľudovej strany (EĽS).
  9. SMK/MKP je samostatná politická strana, ktorá vznikla zlúčením týchto politických organizácií: MOS-MPP (reg. MV SR pod č. NVVS/2-350/1990 zo dňa 19. 02. 1990), Strana maďarskej koalície SMK/MKP (po zmene názvu MKDH, reg. MV SR pod č. NVVS/2-568/1990-3 zo dňa 22.05.1998) Spolužitie-Együttélés (reg. NVVS/2-430/1990 zo dňa 01.03.1990).

 

 

Hlava II.

Základné zásady, ciele a úlohy

§ 2

 

  1. Strana maďarskej koalície (v ďalšom: strana) je politickou stranou, ktorá vyznáva myšlienky a tradície kresťanstva a humanizmu, princípy demokracie a pluralizmu,  individuálne práva a slobody, nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva, právny štát, individuálne a kolektívne práva a ideál samosprávnosti založenej na subsidiarite a regionalizmu.
  2. Základnými cieľmi strany sú: realizácia princípov demokracie, ochrana hodnôt demokratickej spoločnosti, boj za rozvoj občianskej spoločnosti, rozvoj parlamentnej demokracie, presadzovanie záujmov Maďarov a iných menšinových národnostných a etnických spoločenstiev na Slovensku, rozšírenie legislatívneho  a inštitucionálneho systému ochrany ľudských a občianskych práv.
  3. Úlohou strany je, aby svoju činnosť vyvíjal v záujme rozširovania inštitucionálneho systému samosprávnosti a ústavných práv občanov, ako aj v záujme ich výkonu a uplatňovania v súlade so zákonmi. Vo verejnom živote má strana hlásiť vzájomné porozumenie, úctu a toleranciu a na týchto základoch má zabezpečovať účasť občanov na politickom živote.
  4. Strana sa zasadzuje za účasť Slovenska vo všetkých európskych regionálnych a globálnych politických, ekonomických a bezpečnostných štruktúrach, ktoré posilňujú stabilitu v Európe a vo svete. Mimoriadnu pozornosť venuje najdôležitejším modernizačným myšlienkam v Európe, ako sú subsidiarita a regionalizmus, podobne ako aj snahám na ich realizáciu na regionálnej úrovni. Z uvedeného dôvodu sa vo svojej činnosti zameriava na rozvoj tých regiónov Slovenska, ktoré sú obývané Maďarmi a inými menšinovými komunitami.

 

 

Hlava III.

Členstvo v strane

§ 3

Vznik členstva v SMK

 

  1. Členom strany sa môže stať každý plnoletý občan SR, ktorý súhlasí so stanovami a základnými cieľmi strany a nie je členom inej politickej strany alebo hnutia.
  2. Členom SMK sa ďalej môže stať plnoletý občan ďalšieho členského štátu Európskej únie s trvalým pobytom na Slovensku, ktorý súhlasí so stanovami a základnými cieľmi strany a na Slovensku nie je členom inej politickej strany alebo hnutia.
  3. Záujemca o členstvo v strane sa stane členom
  1. podaním písomnej prihlášky u miestnej organizácie podľa trvalého bydliska alebo pracoviska, v prípade študenta pôsobiska školy – vzťahuje sa to na žiadateľov podľa ods. 1,
  2. podaním písomnej prihlášky u miestnej organizácie podľa miesta bydliska – u žiadateľov podľa ods. 2,
  3. ak so žiadosťou o členstvo v strane súhlasila členská schôdza miestnej organizácie.
  1. Ak v mieste bydliska, pracoviska alebo pôsobiska školy žiadateľa strana nemá miestnu organizáciu, resp. miestna organizácie nefunguje, žiadosť sa podáva miestne príslušnému okresnému predsedníctvu strany. V tomto prípade o prijatí žiadateľa za člena rozhoduje okresné predsedníctvo.

5.   Miestna organizácia pošle okresnému predsedníctvu uznesenie o prijatí člena alebo o zamietnutí žiadosti.

6.   Miestna organizácia a okresné predsedníctvo vedú evidenciu členov.

  1. Miestne organizácie vo vlastnej kompetencii môžu založiť kruh prívržencov Strany maďarskej koalície.
  2. Pokiaľ člen z dôvodu zmeny bydliska, pracoviska alebo školy chce prestúpiť do inej miestnej organizácie, na základe jeho žiadosti má do 15 dní byť zaevidovaný v novej miestnej organizácii.
  3. V tom istom čase člen strany môže byť vedený iba v jednej miestnej organizácii.

 

§ 4

Práva a povinnosti člena

 

  1. Spôsobom ustanoveným stanovami člen má právo zúčastňovať sa na tvorbe a realizácii politiky SMK. Člen má právo najmä:
  1. spôsobom, vymedzeným stanovami a organizačným poriadkom hlasovať, voliť, podávať návrhy, vystupovať v diskusiách, navrhovať členov a kandidovať sa do orgánov strany a do iných verejných funkcií, obsadzovanie ktorých je v kompetencii strany,
  2. zúčastňovať sa na tvorbe a realizácii všeobecných a odborných programových dokumentov strany,
  3. podávať orgánom SMK námety, žiadosti, pripomienky a žiadať ich vybavenie, vysvetlenie postupu alebo rozhodnutí,
  4. zúčastňovať sa na zostavovaní návrhu kandidačných listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí, orgánov samosprávnych krajov, do NR SR a do Európskeho parlamentu, podľa postupu výberu kandidátov schváleného republikovou radou SMK a platného volebného zákona.
  5. zúčastňovať sa na rokovaní orgánov SMK, kde sa prerokúvajú záležitosti súvisiace s jeho osobou;
  6. byť informovaný o uzneseniach orgánov SMK;
  7. požiadať o pozastavenie členstva.
  8. vyjadrovať svoj názor, ktorý je odlišný od stanoviska väčšiny členov a v záujme presadenia svojho názoru vyvíjať činnosť v súlade so stanovami.

2.   Novoprijatý člen môže na členskej schôdzi hlasovať o personálnych otázkach až na druhej členskej schôdzi po jeho prijatí za člena.

  1. Člen SMK svojou politickou činnosťou a vystupovaním presadzuje program strany. Je povinný najmä:

a)   dodržiavať stanovy,

b)   realizovať základné ciele a politiku strany,

c)   vyvíjať činnosť v rámci orgánov, do ktorých bol zvolený.

  1. Člen strany vo volenom orgáne môže zastávať iba jednu volenú funkciu. Výnimkou sú prípady, ak dotyčný orgán v súlade so stanovami poverí funkcionára aj inými kompetenciami.
  2. Rozhodnutia orgánov strany sú záväzné tak pre členov strany, ako aj pre príslušné orgány a organizačné jednotky strany.
  3. Člen strany má právo iniciovať zmenu alebo zrušenie rozhodnutí (uznesení) orgánov strany a to ústne na oficiálnych fórach strany a písomne u orgánu, ktorý prijal rozhodnutie, resp. u odvolacieho orgánu. Vystupovať proti rozhodnutiam strany mimo štruktúr strany sa považuje za porušenie stanov.
  4. Členovia strany platia členský príspevok. Výšku členského príspevku a spôsob platenia stanovuje republiková rada strany.
  5. Zamestnanecký pomer v strane je nezlučiteľný s funkciou vo volených orgánoch strany, s výnimkou funkcií v miestnej organizácii.
  6. Práva člena môžu byť obmedzované rozhodnutím príslušnej etickej komisie a to spôsobom a rozsahom stanoveným týmito stanovami.

 

§ 5

Pozastavenie, zánik, zrušenie a obnovenie členstva, obmedzovanie členských práv

 

  1. Na základe žiadosti člena republiková etická komisia po vyjadrení miestnej organizácie môže jeho členstvo v strane pozastaviť.
  2. Na vlastnú žiadosť sa členstvo v strane môže prerušiť, ak
  1. sa člen na návrh ktoréhokoľvek voleného orgánu strany bol nominovaný do funkcie, výkon ktorého je zo zákona nezlučiteľný s členstvom v strane alebo
  2. člen požiada o pozastavení členstva so súhlasom miestnej organizácie alebo miestne príslušného okresného predsedníctva.
  1. Ak člen počas obdobia jedného roka neplatí členský príspevok, alebo bez udania dôvodov počas jedného roka sa nezúčastňuje na členských schôdzach, táto skutočnosť sa považuje za prerušenie výkonu členských práv zo strany člena.
  2. Členstvo v strane zaniká:
  1. vystúpením, a to dňom doručenia písomného oznámenia tejto skutočnosti predsedníctvu miestnej organizácie,
  2. stratou spôsobilosti na právne úkony,
  3. úmrtím člena,
  4. ak člen napriek výzvam po dobu dvoch rokov neplatí členský príspevok;
  5. ak sa člen bez ospravedlnenia a napriek výzvam nezúčastňuje na členských schôdzach po dobu dvoch rokov;
  6. ak člen uchádza o členstvo v inej strane alebo hnutí, resp. sa stal členom inej strany alebo hnutia;
  7. ak sa vo voľbách do orgánov samosprávy obcí, orgánov vyšších územných celkov alebo NR SR kandidoval za inú stranu alebo ako nezávislý kandidát, pokiaľ o svojom zámere neinformoval na členskej schôdzi miestnej organizácii, na ktorej sa mali vybrať kandidáti strany;
  8. ak na návrh etickej komisie zruší členstvo republiková rada;
  9. ak členstvo vzniklo v súlade s ods. 4 § 3 a člen odmietol vstúpiť do novozaloženej miestnej organizácie.
  1. Okresná etická komisia môže zrušiť členstvo v strane,  ak bolo zistené, že člen
  1. podporoval nezávislého kandidáta alebo kandidáta inej strany, ktorý vystupoval proti kandidátovi strany,
  2. hlása názory, ktoré sú v protiklade so základnými ideami strany a konal proti základným cieľom strany;
  3. závažným spôsobom porušil stanovy;
  4. v trestnoprávnom konaní bol právoplatne odsúdený;
  5. dopustí sa volebného podvodu alebo sfalšuje dokument strany;
  6. ak sa po vzniku členstva objavia skutočnosti, ktoré vylučujú členstvo v strane.

6.   Ak v priebehu dvoch rokov boli proti členovi prijaté dve právoplatné rozhodnutia v etických otázkach, postupuje sa v súlade ustanoveniami ods. 5.

7.  Okresná etická komisia môže obmedzovať výkon členských práv, ak člen:

      a) porušil stanovy,

      b) konal v rozpore s programom strany.

8. Obmedziť výkon členských práv možno úplne alebo dočasne maximálne do jedného roka. Obmedzovanie členských práv sa môže týkať práv podľa § 4 týchto stanov, výnimkou sú body e) a g) ods. 1, § 4.

9. Začatie konania z dôvodov uvedených v ods. 5 a 7 § 5 môže iniciovať u okresnej etickej komisie miestna organizácia alebo vyšší orgán strany, ďalej republiková kontrolná a revízna komisia a republiková komisia na dohľad nad stanovami.

10. V prípade pozastavenia členstva podľa ods. 2 § 5 môže člen požiadať o obnovenie členstva u predsedníctva miestnej organizácie strany. Toto nemožno pokladať za postup prijímania nového člena.

11. Ak členstvo zaniklo pre neplatenie členského príspevku, dotknutá osoba môže po uplynutí dvoch rokov po zániku členstva znova požiadať o prijatie za člena strany.

12. Ak členstvo zaniklo na základe ods. 5, § 5, dotknutú osobu možno po uplynutí troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zrušení členstva znovu prijať do strany, ak s tým predbežne súhlasilo republikové predstavenstvo strany.

13. Ak členstvo zaniklo z dôvodu zmeny podmienky štátneho občianstva, po splnení podmienky môže byť členstvo obnovené u miestnej organizácie. Ak členstvo zaniklo pre nespôsobilosť člena na právne úkony, obnovenie členstva je možné, ak sa člen znovu stáva spôsobilým na právne úkony. Ak členstvo bolo zrušené z dôvodu iného prečinu a potvrdené uznesením republikovej rady, môže byť členstvo obnovené uznesením republikovej rady najskôr po troch rokoch.

 

§ 6

Obmedzovanie právomocí, pozastavenie alebo zrušenie výkonu funkcií funkcionárom a členom volených orgánov strany

 

1. Ak okresná alebo republiková etická komisia právoplatne obmedzila výkon členských práv členovi strany, volený orgán strany, v ktorom dotyčný člen zastáva funkciu, je povinný prerokovať odvolanie člena a hlasovať o jeho odvolaní.

2. Ak sa proti funkcionárovi strany alebo osobe, ktorá bola nominovaná stranou do funkcie mimo strany začína trestné stíhanie, má sa proti nemu okamžite začať konanie o vyslovenie nedôvery. Ak návrh na vyslovenie nedôvery podporí väčšina členov straníckeho orgánu,  až do právoplatného rozhodnutia súdu dotyčný člen nemôže byť nominovaný, ani zvolený do funkcií.

3. Ak sa funkcionár strany vo voľbách do orgánov samosprávy obcí a orgánov samosprávnych krajov kandiduje ako nezávislý kandidát proti kandidátovi strany,  v zmysle stanov sa jeho členstvo pozastavuje a to odo dňa zverejnenia kandidačných listín až do dňa konania volieb.

4. Ak sa člen voleného orgánu alebo komisie bez vážneho dôvodu v priebehu jedného roka trikrát nezúčastní na rokovaní príslušného orgánu alebo komisie, jeho členstvo v danom orgáne, komisii zaniká.

5. Úradujúci predseda miestnej organizácie, ktorej činnosť je na základe rozhodnutia republikovej rady pozastavená, nemôže byť nominovaný do tej istej funkcie.

 


Hlava IV.

Miestna organizácia

§ 7

 

  1. Miestna organizácia je základnou organizačnou jednotkou strany.
  2. Miestna organizácia vzniká dňom registrácie zakladacej listiny republikovým predsedníctvom strany.

3. Orgány miestnej organizácie sú:

  1. členská schôdza,
  2. predsedníctvo miestnej organizácie,

      c) predseda miestnej organizácie.

4.   Miestnu organizáciu možno založiť, ak najmenej 10 osôb podá písomnú prihlášku a vyhlásenie o zámere založiť miestnu organizáciu. Prihláška a vyhlásenie o zámere založiť miestnu organizáciu sa podáva na okresnom predsedníctve. Založiť miestnu organizáciu s menším počtom členov ako je 10 možno iba v odôvodnených prípadoch, so súhlasom okresného predsedníctva.

5. V každej obci a v meste, ako aj v mestských častiach Bratislavy a Košíc môže byť založená iba jedna miestna organizácia.

6. V zlúčených obciach môže miestna organizácia so súhlasom republikovej rady vytvoriť vlastné samostatné organizačné jednotky v bývalých samostatných mestských častiach.

7.   Miestna organizácia má právo konať a zaväzovať sa v spoločenských a politických záležitostiach miestneho významu. Miestna organizácia môže preberať na seba ekonomické záväzky iba spôsobom podľa ods. 4 § 45.

  1. Na odporúčanie okresného alebo republikového predsedníctva republiková rada môže pozastaviť činnosť miestnej organizácie, ak 

a) miestna organizácia v období medzi dvoma výročnými členskými schôdzami nevykonáva činnosť v súlade stanovami, alebo

b) bez akceptovateľných dôvodov sa nezúčastní volieb do orgánov samosprávy obcí, alebo

c) za poslancov obecného zastupiteľstva bolo zvolených viac nezávislých kandidátov-členov SMK, ako kandidátov navrhovaných SMK, alebo

d) za starostu/primátora nebol zvolený kandidát SMK, ale člen SMK, ktorý sa vo voľbách zúčastnil ako nezávislý kandidát, alebo

e) podpora kandidátov strany klesne oproti predchádzajúcim voľbám do orgánov  samosprávy obcí o polovicu, resp. ak počet zvolených poslancov obecného zastupiteľstva za SMK klesne o polovicu, alebo

f) miestna organizácia v priebehu dvoch rokov neprijala ani jedného nového člena,

g) miestna organizácia nepostupovala podľa uznesenia republikovej rady prijatého podľa ods. 1 a 2 § 9, a tým nastala situácia podľa ods. 5 § 9.

  1. Pozastavenie činnosti miestnej organizácie môže trvať maximálne jeden rok. Počas  tohto obdobia môže miestna organizácia usporiadať iba členskú schôdzu na zvolenie nových funkcionárov. Čas pozastavenia činnosti môže byť kratší, ak sa v miestnej organizácii uskutočnila členská schôdza s voľbou nového vedenia, výsledok ktorej na návrh okresného predsedníctva schváli republiková rada.
  2. V čase pozastavenia činnosti miestnej organizácie individuálne uplatniteľné práva a povinnosti členov zostávajú nedotknuté.
  3. Za obnovenie funkčnosti miestnej organizácie zodpovedá okresné predsedníctvo, ktoré o tom podá správu republikovej rade najneskôr do jedného roka od pozastavenia činnosti miestnej organizácie.
  4. Ak sa v stanovenom čase nepodarí zabezpečiť obnovenie činnosti miestnej organizácie, republiková rada môže miestnu organizáciu zrušiť. Uznesenie o zrušení miestnej organizácie musí obsahovať aj návrh na znovuzaloženie organizácie, ktorým sa miestne príslušné okresné predsedníctvo poveruje opätovnou registráciou členov miestnej organizácie.

 

§ 8

Členská schôdza miestnej organizácie

 

  1. Najvyšším orgánom miestnej organizácie je členská schôdza, ktorá zasadá aspoň dvakrát ročne. Jedna z členských schôdzí je výročná členská schôdza. O zvolanie mimoriadnej členskej schôdze môže požiadať jedna tretina členov miestnej organizácie. Okrem toho sa raz ročne má konať verejná schôdza. Z dôvodov uvedených v ods. 8 až 12 § 7 na základe splnomocnenia republikovej rady republikové predstavenstvo môže kedykoľvek zvolať členskú schôdzu miestnej organizácie.
  2. Členskú schôdzu tvoria všetci členovia miestnej organizácie.
  3. Členská schôdza je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov.
  4. Členská schôdza prijíma rozhodnutia a volí svojich predstaviteľov jednoduchou väčšinou hlasov.
  5. Členská schôdza na návrh členov volí predsedu a podpredsedu, resp. podpredsedov a ostatných členov predsedníctva miestnej organizácie tajným hlasovaním.
  6. Okresné predstavenstvo do 30 dní od zvolenia nového vedenia miestnej organizácie preskúma, či sa činnosť znovuzvoleného predsedu možno kvalifikovať podľa ustanovení bodov c, d, f ods. 8 § 7. Pokiaľ činnosť zvoleného predsedu možno negatívne hodnotiť v zmysle uvedených bodov stanov, predseda bude pozbavený funkcie. V tomto prípade miestna organizácia volí nového predsedu, až do jeho zvolenia vykonávaním funkcie predsedu bude poverený podpredseda.
  7. Členská schôdza volí delegátov okresnej konferencie.
  8. Členská schôdza môže prijať uznesenie o návrhoch miestnej organizácie pre okresnú konferenciu, ktoré delegát miestnej organizácie je povinný predložiť na okresnej konferencii strany pri prerokúvaní príslušnej témy.
  9. Prostredníctvom okresnej konferencie môže členská schôdza navrhnúť kandidátov na poslancov do regionálnych a ústredných volených orgánov strany, ako aj   kandidátov do orgánov samosprávnych krajov a do NR SR. Spôsob predkladanie návrhov určuje republiková rada a organizačný poriadok strany.
  10. Členská schôdza prerokuje, schváli alebo zamietne:
  1. správu o hospodárení miestnej organizácie;
  2. správu predsedníctva o činnosti miestnej organizácie;
  3. volebný program miestnej organizácie a správu o jeho realizácii.
  1. Miestna organizácia rozhoduje o prijímaní nových členov.

 


§ 9

Vzťah medzi miestnou organizáciou strany a samosprávou obce

 

  1. Miestna organizácia má výlučné právo navrhovať kandidátov vo voľbách do orgánov samosprávy obcí. Kandidátov strany v komunálnych voľbách a miestnu koalíciu schvaľuje členská schôdza. O navrhovaní kandidátov rozhoduje miestna organizácia spôsobom podľa organizačného poriadku strany. Kandidáti na poslancov a na primátora/starostu majú byť zvolení najneskôr do 15 dní pred odovzdaním kandidačných listín podľa zákona. Zmeniť tento termín možno len za nepredvídaných okolností so súhlasom okresného predsedníctva.
  2. Spôsob navrhovania kandidátov miestnou organizáciou môže v zmysle stanov určiť republiková rada tak, že v niektorých obciach a mestách prikazuje miestnej organizácii prekonzultovať výber kandidátov na post starostu alebo primátora s republikovým predsedníctvom alebo s okresným predsedníctvom.
  3. Ak sa člen strany rozhodne, že vo voľbách do orgánov samosprávy obcí kandiduje ako nezávislý kandidát proti kandidátom strany, ktorí boli zvolení členskou schôdzou, o tejto skutočnosti má osobne informovať členov na členskej schôdzi a jeho členstvo v strane sa odo dňa zverejnenia kandidačných listín až do konania volieb pozastavuje.
  4. Ak člen strany kandidoval vo voľbách do orgánov samosprávy obcí ako nezávislý kandidát proti kandidátovi strany a nesplnil podmienku podľa ods. 3 § 9, jeho členstvo v strane zaniká dňom konania volieb.

Ak člen strany kandidoval vo voľbách do orgánov samosprávy obcí ako nezávislý kandidát proti kandidátovi strany a zároveň splnil podmienku podľa ods. 3 § 9, v prípade jeho zvolenia za poslanca alebo starostu ho miestna organizácia považuje za vlastného poslanca alebo starostu, primátora.

  1. Pokiaľ republiková rada nerozhodne inak, do 30 dní po konaní volieb do orgánov  samosprávy obcí treba zvolať členskú schôdzu miestnej organizácie. Na základe návrhu minimálne tretiny prítomných členov sa na členskej schôdzi má hlasovať o dôvere predsedníctvu miestnej organizácie. Voľby nových funkcionárov sa konajú v nasledovných prípadoch:

a) ak člen miestnej organizácie bol zvolený za starostu alebo primátora ako nezávislý kandidát proti kandidátovi strany,

b) ak počet poslancov klesol o 25%  oproti predchádzajúcim voľbám,

c) ak podpora kandidátov klesol o 50% oproti predchádzajúcim voľbám.

  1. Miestna organizácia prerokuje, schváli alebo neschváli správu o činnosti poslancov miestneho zastupiteľstva a starostu/primátora, ktorí boli zvolení ako kandidáti strany.

 

§ 10.

Predsedníctvo miestnej organizácie

 

  1. Predsedníctvo miestnej organizácie je výkonným orgánom na miestnej úrovni.
  2. Má najmenej troch členov (predseda, podpredseda, a pokladník).
  3. V obciach, kde kandidát strany bol zvolený za starostu/primátora alebo poslanca miestneho zastupiteľstva, na základe svojej funkcie sa stáva členom predsedníctva miestnej organizácie starosta/primátor a vedúci klubu poslancov za stranu v miestnom zastupiteľstve (pokiaľ poslanecká skupina strany má aspoň troch členov).
  4. Predsedníctvo miestnej organizácie:

- rozhoduje o zvolaní členskej schôdze,

      - predkladá správu o činnosti miestnej organizácie.

  1. Predsedníctvo je uznášaniaschopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov.
  2. Funkčné obdobie predsedníctva miestnej organizácie je obvykle štvorročné.

a) 

§  11

Predseda miestnej organizácie

 

1.   Miestnu organizáciu zastupuje predseda. Zvoláva členskú schôdzu najmenej dvakrát do roka. Zodpovedá za informovanosť členov miestnej organizácie o činnosti strany.

2.   Predseda miestnej organizácie raz za rok zvolá verejnú schôdzu, na ktorej poslanci samosprávy, resp. primátor alebo starosta za stranu podajú správu o svojej činnosti a o práci miestnej samosprávy.

  1. Predseda je povinný zvolať členskú schôdzu, ak o to požiada aspoň jedna tretina členov miestnej organizácie, alebo republiková rada na základe ods. 1 § 8. Členská schôdza musí byť zvolaná do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti predsedovi.
  2. Na odvolanie predsedu miestnej organizácie z funkcie je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov registrovaných členov miestnej organizácie.

 

§ 12

Podpredseda miestnej organizácie

 

  1. Podpredseda zodpovedá za evidenciu členov miestnej organizácie.
  2. Ak je zvolených viac podpredsedov, ich kompetencie určí členská schôdza.

 

§ 13

Hospodárenie miestnej organizácie

 

Za hospodárenie miestnej organizácie – v súlade s internými smernicami strany o hospodárení –  zodpovedá pokladník miestnej organizácie. Pokladník je zodpovedný za vyberanie členských príspevkov, ako aj za evidovanie príjmov a výdavkov.  Pokladníka volí predsedníctvo z vlastných radov.

 

 

Hlava V

§ 14

Okresné orgány a organizačné jednotky strany

 

  1. Okresnými orgánmi strany sú:
  1. okresná konferencia,
  2. okresné predsedníctvo,
  3. okresný predseda

2.   Organizačnými zložkami strany sú:

      a) okresná etická komisia,

      b) okresné odborné komisie,

      c) organizačné obvody strany,

      d) okresná kancelária.

 

§ 15

Okresná konferencia

 

  1. Okresná konferencia je najvyšším orgánom strany v okrese, resp. v Bratislave a v Košiciach. Okresnú konferenciu tvoria všetci delegáti miestnych organizácií a členovia okresného predsedníctva. Kľúč na voľbu delegátov schvaľuje republiková rada podľa zásad zakotvených v organizačnom poriadku strany.
  2. Okresná konferencia zasadá minimálne raz ročne, a to po výročných členských schôdzach miestnych organizácií.
  3. Aspoň 45 dní po konaní volieb do orgánov samosprávnych krajov treba zvolať okresnú konferenciu za účelom zhodnotenia volieb.
  4. Na území okresu môže okresná konferencia vytvoriť tzv. organizačné obvody.
  5. Okresná konferencia:
  1. určuje počet členov okresného predsedníctva, 
  2. zvolí okresného predsedu,
  3. zvolí ďalších členov okresného predsedníctva,
  4. zvolí okresnú etickú komisiu a dvoch náhradníkov,
  5. zvolí kandidátov do orgánov samosprávnych krajov a svoje rozhodnutie oznámi krajskej rade strany.
  6. V Bratislave a v Košiciach zvolí kandidátov do magistrátu a na základe návrhu miestnych organizácií rozhodne o uzavretí koaličných dohôd.
  7. krajskej rade navrhne kandidáta na post predsedu samosprávneho kraja,
  8. navrhne kandidátov na poslancov do NR SR. Spôsob predkladanie návrhov určí podľa zásad organizačného poriadku republiková rada.
  9. zvolí členov krajskej rady za okres, kľúč na voľbu členov určí podľa zásad organizačného poriadku republiková rada,
  10. s prihliadnutím na špecifiká okresu schvaľuje okresný program strany,
  11. prerokuje správu o činnosti krajskej rady a poslaneckého klubu strany v zastupiteľstve samosprávneho kraja a hlasuje o nej,
  12. prerokuje správu okresného predsedníctva o aktivitách strany na území okresu a hlasuje o nej,
  13. prerokuje a berie na vedomie správu okresnej etickej komisie,
  14. navrhuje kandidátov do regionálnych a ústredných orgánov strany;
  15. na základe kľúča určeného republikovou radou zvolí delegátov na republikový kongres,
  16. na základe kľúča podľa rozhodnutia republikovej rady určí kandidátov okresu do republikových orgánov strany,
  17. prerokuje návrhy o zriadení organizačných obvodov a hlasuje o nich,
  18. prerokuje správu okresného predsedníctva o činnosti miestnych organizácií a prijme stanovisko k nej,
  19. prijíma uznesenia v ďalších otázkach.
  1. Na okresnej konferencii sa môžu konať voľby nových okresných orgánov strany, ak na základe rozhodnutia členských schôdzí požiada o to viac ako tretina miestnych organizácií v okrese.
  2. Ak sa hlasmi väčšiny delegátov okresnej konferencie prijme uznesenie o zvolaní konferencie na voľbu nového vedenia, konferencia má byť zvolaná najskôr do 15, najneskôr do 30 dní.
  3. Na okresnej konferencii po voľbách do orgánov samosprávnych krajov sa volí nové vedenie, ak:

a) sa počet zvolených kandidátov strany oproti predchádzajúcemu volebnému obdobiu klesne aspoň o 25%,  alebo

b) oproti predchádzajúcim voľbám podpora kandidátov strany klesne minimálne o 25%.

 

§ 16

Organizačné obvody

 

  1. Na návrh miestnych organizácií v jednotlivých okresoch môžu byť zriadené organizačné obvody, ich sídlo určí okresná konferencia.
  2. Ak hranice organizačných obvodov nie sú totožné s hranicami volebných obvodov v rámci samosprávneho kraja, o území organizačného obvodu rozhodne republiková rada.
  3. Organizačné obvody eviduje okresné predsedníctvo.
  4. Zásady fungovania organizačných obvodov určí organizačný poriadok strany.
  5. Úlohou miestnej organizácie v centrálnej obci obvodu je zvolávať obvodné porady miestnych organizácií v obvode.
  6. Do kompetencie obvodov patrí:

a) organizovať obvodné schôdze,

b) vytvárať spoločné stanoviská a predkladať ich okresnému predsedníctvu a okresnej konferencii.

  1. Obvody môžu vypracovať vlastné rozvojové plány.
  2. Na okresných konferenciách strany obvody môžu vyjadriť svoju špecifickosť.
  3. Obvody majú právo spoločne vystupovať na okresných konferenciách strany, pokiaľ je možné uskutočniť voľby delegátov kongresu strany, kandidátov do krajskej rady a kandidátov do zastupiteľstva samosprávneho kraja aj podľa obvodov. Spôsob voľby sa určuje v organizačnom poriadku strany.

§ 17

Okresné predsedníctvo strany

 

  1. V období medzi dvoma okresnými konferenciami rozhodujúcim a výkonným orgánom strany v okrese je okresné predsedníctvo.
  2. Okresné predsedníctvo zodpovedá za svoju činnosť okresnej konferencii.  Okresné predsedníctvo na okresnej konferencii predkladá správu o činnosti strany v okrese.
  3. Počet členov predsedníctva je najmenej 7, najviac 19 osôb.
  4. Predsedníctvo je uznášaniaschopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov.
  5. Okresné predsedníctvo z vlastných radov volí 2 podpredsedov a určí ich právomoci.
  6. Okresné predsedníctvo strany zasadá najmenej raz za dva mesiace.
  7. Okresné predsedníctvo je povinné najmenej raz ročne zvolať okresnú konferenciu. Okrem toho sa okresná konferencia musí zvolať:

a) na žiadosť minimálne tretiny miestnych organizácií,

b) na základe rozhodnutia okresnej konferencie,

c) najneskôr 45 dní po konaní volieb do orgánov samosprávnych krajov, alebo

d) na základe rozhodnutia republikovej rady.

Delegáti okresnej konferencie majú byť informovaní o zvolaní konferencie aspoň 10 dní pred stanoveným termínom jej konania.

  1. Okresné predsedníctvo vykonáva uznesenia okresnej konferencie, republikovej rady a republikového kongresu.
  2. Okresné predsedníctvo vedie evidenciu miestnych organizácií a evidenciu členskej základne v okrese. V prípade ods. 4 § 3 rozhoduje o žiadostiach o členstvo v strane.
  3.  Okresné predsedníctvo schvaľuje personálne návrhy do orgánov miestnej štátnej správy.

11. Môže zriadiť odborné komisie.

  1.  Môže navrhovať členov do republikových odborných rád a odborných komisií.
  2. Najneskôr pol roka pred konaním volieb do orgánov samosprávy obcí okresné predsedníctvo môže rozhodnúť o tom, ktoré obce považuje za strategicky významné okrem obcí, ktoré určila republiková rada.
  3. Okresné predsedníctvo je povinné v súlade ods. 8 § 7 aspoň raz ročne prekontrolovať činnosť miestnych organizácií na území okresu, písomnú správu predloží okresnej konferencii, republikovému predsedníctvu a rade predsedov.
  4. Okresné predsedníctvo podá návrh na založenie okresnej kancelárie.

 

§ 18

Okresný predseda

 

  1. Predstaviteľom strany v okrese je okresný predseda.
  2. Aspoň raz za dva mesiace, resp. v odôvodnených prípadoch kedykoľvek zvoláva poradu okresného predsedníctva.
  3. Predseda môže iniciovať zvolanie schôdzí organizačných obvodov.
  4. Okresný predseda zvoláva prvé zasadnutie  okresnej etickej komisie po jej zvolení.
  5. Z členov okresného predsedníctva môže okresný predseda vytvárať dočasné komisie.
  6. Okresný predseda navrhne osobu okresného tajomníka.

 

§ 19

Podpredsedovia okresného predsedníctva

 

Podpredsedovia okresného predsedníctva zastupujú predsedu počas jeho neprítomnosti na základe jeho poverenia. Právomoci podpredsedov určuje okresné predsedníctvo.

 

 

§ 20

Okresná etická komisia

 

  1. Okresná etická komisia má päť členov. Na prvom zasadnutí volí zo svojich radov predsedu.

  1. Činnosť okresnej etickej komisie sa riadi týmito stanovami, štatútom a rokovacím poriadkom, schváleným republikovou radou strany.
  2. Podávať návrhy okresnej etickej komisii je možné prostredníctvom okresného sekretariátu strany. Iniciovať etické konanie voči členovi strany na prvom stupni je možné iba u okresnej etickej komisie, v územnom obvode ktorého sa nachádza miestna organizácia, kde je dotyčný člen evidovaný.
  3. Okresná etická komisia je povinná zaujať stanovisko vo veci podnetu miestnej organizácie, návrhu okresného predsedníctva a podaní navrhovateľov podľa ods. 10 a 11 § 5.

      Okresná etická komisia je oprávnená rozhodovať vo veciach:

  1. porušenia členských práv a opomenutia povinností člena;
  2. námietok voči konaniu členov strany, pokiaľ koná v rozpore so stanovami alebo organizačným poriadkom strany,
  3. ak vystúpenia člena sú v rozpore s programom strany,
  4. vo veciach podľa bodu e) ods. 5 § 5.
  1. Okresná etická komisia musí prerokovať všetky podania do 15 dní od doručenia.
  2. Okresná etická komisia svoje uznesenie pošle republikovej komisii pre dohľad nad stanovami, ktorá rozhodne o tom, či dané uznesenie etickej komisie je v súlade so stanovami. Na základe tohto stanoviska okresná etická komisia zmení alebo potvrdí svoje rozhodnutie, ktoré sa tým stane právoplatným.
  3. Okresná etická komisia pošle svoje právoplatné rozhodnutie členovi, navrhovateľovi, miestnej organizácii, v ktorej je člen vedený, ako aj ústrednej kancelárii strany.     

8.   Proti právoplatnému rozhodnutiu okresnej etickej komisie môže podať odvolanie tak navrhovateľ, ako aj dotyčný člen a to do 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva republikovej etickej komisii prostredníctvom ústrednej kancelárie strany.

9. Ak proti rozhodnutiu okresnej etickej komisie nepodá odvolanie ani navrhovateľ, ani dotyčný člen, rozhodnutie okresnej etickej je konečné.

10. Právoplatné rozhodnutia okresnej etickej komisie sa uložia v ústrednej kancelárii strany.

11. Členom okresnej etickej komisie sa nemôže stať člen republikovej etickej komisie, člen okresného predsedníctva, ani zamestnanec strany.

12. Ak okresná etická komisia koná v rozpore so svojim štatútom a rokovacím poriadkom a takto prijme rozhodnutie, pričom proti tomuto postupu namieta niektorá zo strán, člen okresnej etickej komisie alebo niektorý orgán strany, republiková rada môže zrušiť predmetné rozhodnutie a tým sa prerušujú všetky iné konania v tej istej veci.

 

§ 21

Okresné odborné komisie

 

Na vypracovanie odborných analýz, expertíz a stanovísk môže okresné predsedníctvo zriadiť odborné poradné orgány – odborné komisie, a to najmä:

  1. komisiu pre verejnú správu,
  2. komisiu pre školstvo a kultúru,
  3. komisiu pre ekonomiku a regionálny rozvoj, prípadne ďalšie komisie.

 


§ 22

Okresná kancelária

 

Na požiadanie okresného predsedníctva za účelom zabezpečenia organizačných a administratívnych úloh ústredná kancelária strany zriaďuje okresnú kanceláriu s okresným tajomníkom. Okresný tajomník vykonáva svoju činnosť pod dohľadom výkonného riaditeľa strany a pod riadením okresného predsedu strany.

 

Hlava VI.

§ 23

Krajské orgány a organizačné jednotky strany

 

 

  1. Krajskými orgánmi strany sú:

a) krajská rada,

b) predseda krajskej rady,

c) predsedníctvo krajskej rady.

2. Organizačnými jednotkami strany v kraji sú odborné komisie.

 

§ 24

Krajská rada strany

 

  1. Krajskú radu strany tvoria delegáti zvolení na okresných konferenciách. Počet jej členov je podľa rozhodnutia republikovej rady najmenej 20, najviac 60 osôb.
  2. Členovia rady zo svojho stredu volia predsedu (krajského predsedu), dvoch podpredsedov a 3-9 členné predsedníctvo, ktorého členmi sú predseda, podpredsedovia a vedúci poslaneckého klubu strany v zastupiteľstve samosprávneho kraja.
  3. Radu navonok zastupuje a v jej mene koná predseda. Za jeho neprítomnosti ho zastupuje jeden z podpredsedov s právomocami predsedu. Poradie zastupovania predsedu sa určí na prvom zasadnutí predsedníctva.
  4. Rada je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina delegátov zo všetkých okresov.
  5. Predsedníctvo môže rozhodovať v personálnych otázkach na základe splnomocnenia rady.
  6. Predsedníctvo má právo iniciovať konanie u príslušnej okresnej etickej komisie vo veciach, ktoré sa týkajú členov rady a poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja.
  7. Krajská rada je povinná prerokovať návrhy okresných konferencií a okresných predsedníctiev.
  8. Krajská rada zasadá aspoň dvakrát ročne. Na požiadanie aspoň jedného okresu sa musí zvolať do troch týždňov zasadnutie rady.
  9. Predseda rady zvoláva predsedníctvo aspoň raz za dva mesiace, krajská rada sa však môže uzniesť aj na inej periodicite. Okrem toho predseda je povinný zvolať radu na návrh tretiny členov predsedníctva alebo na podnet vedúceho poslaneckej skupiny strany v zastupiteľstve samosprávneho kraja.
  10.  Zasadnutia rady zvoláva a vedie predseda rady.
  11.  Krajská rada
  1. koordinuje činnosť okresných predsedníctiev na území samosprávneho kraja,
  2. vykonáva uznesenia republikového kongresu a republikovej rady strany,
  3. na základe návrhov z okresných konferencií zostaví zoznam kandidátov do   zastupiteľstva samosprávneho kraja, z kandidátov navrhnutých na okresných konferenciách zvolí kandidáta strany na post predsedu samosprávneho kraja.
  4. schvaľuje uzavretie krajskej koalície a koaličnú zmluvu,
  5. v nadväznosti na činnosť samosprávneho kraja určuje krajský program strany,
  6. vyhodnocuje činnosť skupiny poslancov strany v zastupiteľstve samosprávneho kraja a môže prijímať pre ňu odporúčania.
  7. pre samosprávny kraj, pre úrad samosprávneho kraja, ako aj pre štátne orgány na území samosprávneho kraja môže prijímať personálne a vecné odporúčania.
  1. Predsedníctvo krajskej rady vykonáva uznesenia krajskej rady, resp. kontroluje     ich realizáciu.
  2. Na zasadnutiach krajskej rady strany sa s právom účasti môžu zúčastňovať poslanci NR SR za SMK s trvalým pobytom na území samosprávneho kraja, poslanci zastupiteľstva samosprávneho kraja,  prednostovia krajských a okresných úradov a iných úradov štátnej správy, ktorí boli pozvaní na rokovanie predsedníctvom krajskej rady strany.

 

 

Hlava VII

§ 25

Rada predsedov

 

1. Členmi Rady predsedov sú okresní predsedovia zvolení na okresných konferenciách strany, ako aj krajskí predsedovia zvolení krajskými radami.

2. Rada predsedov je orgánom republikovej rady strany fungujúca na teritoriálnom princípe, ktorá má pripraviť rozhodnutia rady.

3. Radu predsedov riadi a zvoláva republikový predseda strany, jeho zástupcom je predseda republikovej rady.

4.  Raz mesačne sa skoná spoločné zasadnutie rady predsedov a republikového predsedníctva. Zasadnutie rady môže byť okrem toho zvolané kedykoľvek. Na spoločnom zasadnutí sa

      a) prerokúvajú otázky, ktoré boli rozhodnutím republikovej rady zverené do kompetencie spoločného zasadnutia,

      b) prijímajú stanoviská k aktuálnym politickým otázkam,

      c) koordinuje činnosť okresných straníckych orgánov,

      d) pripravujú návrhy na rokovanie republikovej rady,

      e) v zmysle bodu s) ods. 7 § 28 stanov sa predkladá návrh republikovej rade.

5. Rada predsedov pripravuje najmä odporúčania na formovanie regionálnej politiky strany, ako aj politiky budovania strany.  Návrhy rady predkladá republikovej rady republikové predstavenstvo strany.

 

 


Hlava VIII.

§ 26

Republikové orgány a organizačné jednotky strany

 

 

  1. Republikovými orgánmi strany sú:
  1. republikový kongres,
  2. republiková rada,
  3. republikové predsedníctvo strany,
  4. predseda strany.

2. Republikovými komisiami strany sú:

  1. republiková etická komisia,
  2. republiková kontrolná a revízna komisia,
  3. republiková komisia pre dohľad nad stanovami.

3. Poradnými orgánmi strany sú odborné rady a komisie.

4. Ústrednou organizačnou jednotkou strany je ústredná kancelária.

 

 

§ 27

Republikový kongres

 

  1. Najvyšším orgánom strany je republikový kongres.
  2. Delegátmi republikového kongrese sú: 300 delegátov zvolených na okresných konferenciách, členovia republikového predsedníctva, predseda republikovej etickej komisie, predseda republikovej revíznej komisie, predseda republikovej komisie pre dohľad nad stanovami, poslanci NR SR a Európskeho parlamentu za SMK, a tí členovia vlády a štátni tajomníci, ktorí sú členom strany. Delegáti z okresov sú volení okresnými konferenciami podľa kľúča, ktorý určí republiková rada.
  3. S právom účasti sa na kongrese zúčastnia tí členovia vlády a štátni tajomníci delegovaní stranou, ktorí nie sú jej členmi a na základe pozvania republikovej rady aj ďalšie osoby.
  4. Na návrh republikovej rady zvolá republikový kongres republikový predseda strany.
  5.  Republikový kongres zasadá aspoň raz za dva roky. Mimoriadny kongres môže byť zvolaný na návrh republikovej rady alebo na návrh najmenej jednej tretiny všetkých okresných konferencií. Mimoriadny kongres musí byť zvolaný do troch mesiacov odo dňa, keď návrh bol doručený republikovému predsedníctvu.
  6. Republikový kongres schvaľuje:
  1. program strany,
  2. stanovy strany,
  3. správu predsedu strany o činnosti strany medzi kongresmi,
  4. správu predsedu republikovej rady o činnosti republikovej rady,

e)   svoj rokovací poriadok.

7.   Republikový kongres:

  1. v súlade so stanovami rozhoduje o otázkach, ktoré si zveril do vlastnej pôsobnosti.

Okrem republikovej rady a republikového predsedníctva si nemôže prevziať kompetencie volených orgánov strany.

b)   tajným hlasovaním zvolí

  • predsedu strany,
  • zástupcu predsedu strany,
  • predsedu republikovej rady,
  • odborných podpredsedov strany,
  • ďalších členov predsedníctva, ktorí majú byť zvolený kongresom,
  • členov  republikovej etickej komisie,
  • členov  republikovej kontrolnej a revíznej komisie,
  • členov  republikovej komisie pre dohľad nad stanovami,
  • členov ďalších orgánov zriadených kongresom.

c)   berie na vedomie osobu vedúceho parlamentného klubu strany, predsedu ministerského klubu strany a vedúceho skupiny poslancov strany v Európskom parlamente.

d) schvaľuje členov republikovej rady delegovaných okresnými konferenciami.

  1. Pokiaľ sa vo voľbách do NR SR klesne počet zvolených poslancov strany alebo počet odovzdaných hlasov na kandidátov strany minimálne o 25%, do štyroch mesiacov treba zvolať republikový kongres s cieľom generálnej voľby všetkých funkcionárov.

 

§ 28

Republiková rada

 

  1. Medzi dvoma kongresmi je najvyšším orgánom strany.
  2. Členmi republikovej rady sú členovia republikového predsedníctva, okresní predsedovia a ďalších 57 členov, ktorí sú delegovaní okresnými konferenciami podľa kľúča, ktorý určuje  republiková rada.
  3. Na návrh predsedníctva strany alebo z vlastnej iniciatívy zvolá republikovú radu  predseda rady. Na žiadosť aspoň jednej tretiny členov rady predseda republikovej rady do 30 dní musí zvolať zasadnutie republikovej rady
  4. Na svojom prvom zasadnutí republiková rada zvolí zástupcu predsedu republikovej rady, ktorý v neprítomnosti predsedu vykonáva úlohy predsedu súvisiace s činnosťou republikovej rady.
  5. Republiková rada zasadá aspoň štyrikrát ročne. Zasadnutia rady vedie jej predseda, v jeho neprítomnosti zástupca predsedu republikovej rady.
  6. Na zasadnutiach rady sa s právom účasti zúčastňujú členovia strany, ktorí vykonávajú funkciu ústavných činiteľov (poslanci NR SR a Európskeho parlamentu, členovia vlády a štátni tajomníci delegovaní stranou), pokiaľ neboli  zvolení za členov republikovej rady, ďalej predseda republikovej etickej komisie, predseda republikovej kontrolnej a revíznej komisie, predseda republikovej komisie pre dohľad nad stanovami a na pozvanie republikovej rady ďalšie osoby.
  7. Republiková rada:
  1. pre kongres vypracuje správu o činnosti republikovej rady,
  2. schvaľuje ročný rozpočet strany,
  3. koordinuje činnosť orgánov strany,
  4. kontroluje realizáciu programu strany a uznesení republikového kongresu,
  5. schvaľuje kritériá a spôsob navrhovania kandidátov aj kandidačnú listinu na poslancov NR SR a do Európskeho parlamentu. K prijatiu kandidáta na kandidačnú listinu, umiestnenie kandidáta na listine a k schváleniu celej kandidačnej listiny je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov rady.
  6. schvaľuje politické vyhlásenia,
  7. prijíma záväzné uznesenia,
  8. rozhoduje o otázkach, ktoré do jej pôsobnosti zveruje republikový kongres,
  9. na návrh republikového predstavenstva volí a odvoláva výkonného riaditeľa strany,
  10. nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov schvaľuje volebnú a vládnu koalíciu s inými stranami a rozhoduje o vystúpení z takejto koalície,
  11. schvaľuje správu predsedu klubu poslancov NR SR za SMK,
  12. schvaľuje správu ústavných činiteľov, ministrov, štátnych tajomníkov a funkcionárov strany o ich činnosti,
  13. schvaľuje kandidátov do funkcie ústavných činiteľov, ministrov a štátnych tajomníkov, ako aj kandidátov na post vedúcich ústredných orgánov štátnej správy;
  14. poveruje členov predsedníctva vedením republikových odborných komisií, ako aj inými kompetenciami,
  15. medzi kongresmi je oprávnená rozhodovať o obsadení uvoľnených funkcií, ktoré patria do pôsobnosti republikového kongresu, okrem obsadenia funkcie predsedu strany,
  16. na základe návrhu republikovej etickej komisie nadpolovičným hlasom všetkých svojich členov rozhoduje o zrušení členstva,
  17. schvaľuje štatút republikovej etickej komisie, okresných etických komisií, republikovej rady pre dohľad nad stanovami a republikovej kontrolnej a revíznej komisie,
  18. môže vypracovať odporúčania pre poslanecký klub strany v NR SR a   v zastupiteľstve samosprávneho kraja, ako aj pre poslancov Európskeho parlamentu,
  19. na spoločný návrh republikového predstavenstva a rady predsedov určuje tie strategicky významné obce a mestá, v ktorých miestna organizácia má prerokovať výber kandidáta na post starostu/primátora s republikovým predsedníctvom.
  1. V zmysle stanov republiková rada je oprávnená určiť termíny konania schôdzí a termín konania mimoriadneho kongresu, na ktorých sa majú konať všeobecné voľby funkcionárov strany.

 

 § 29

Republikové predsedníctvo strany

 

  1. Republikové predsedníctvo má 17 členov, ktorí sú zvolení kongresom strany.
  2. Členmi predsedníctva sú: predseda strany, zástupca predsedu strany, predseda republikovej rady, odborní podpredsedovia strany, ďalší členovia zvolení na kongrese, predseda poslaneckého klubu strany v NR SR, predseda ministerského klubu, vedúci poslaneckej skupiny strany v Európskom parlamente, ďalej s právom účasti ďalšie osoby, ktoré určí republiková rada.
  3. Po zvolení funkcionárov sa ďalší členovia republikového predsedníctva volia podľa osobitného volebného poriadku s prihliadnutím na princíp regionality.
  4. Predsedníctvo zasadá najmenej raz za dva týždne. Predsedníctvo treba zvolať do troch dní, ak o to požiada aspoň jedna tretina jeho členov.
  5. K platnému uzneseniu je potrebný súhlas väčšiny všetkých členov.
  6. Predsedníctvo najmä:
  1. vykonáva rozhodnutia kongresu a republikovej rady,
  2. rozhoduje vo veciach, ktoré mu zverí do pôsobnosti republiková rada,
  3. prijíma stanoviská k aktuálnym politickým otázkam,
  4. v súvislosti s bodom m) ods. 7 § 28 predkladá návrhy republikovej rade,
  5. predkladá návrhy na rokovania republikovej rady a republikového kongresu strany,
  6. vo vlastnej pôsobnosti prijíma záväzné rozhodnutia,
  7. vo vlastnom mene zverejňuje politické rozhodnutia,
  8. koordinuje činnosť orgánov strany,
  9. navrhuje kandidátov do republikových orgánov strany,
  10. schvaľuje členov republikových odborných komisií,
  11. môže vypracovať odporúčania pre poslanecké kluby strany v NR SR, v Európskom parlamente a v zastupiteľstvách samosprávnych krajov.
  1. Z  poverenia republikovej rady členovia predsedníctva riadia činnosť jednotlivých republikových odborných komisií.
  2. V prípade neprítomnosti štatutárnych zástupcov strany republikové predsedníctvo určí zo svojich členov zastupujúceho štatutárneho zástupcu strany a určí jeho kompetencie.

b) 

§ 30

Predseda strany

 

  1. Predsedu strany volí kongres tajným hlasovaním.
  2. K zvoleniu predsedu strany je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých delegátov kongresu. Pokiaľ ani jeden z kandidátov nezíska potrebný počet hlasov, treba okamžite vypísať druhé kolo volieb predsedu strany. Do druhého kola postupujú dvaja kandidáti, ktorí získali najviac hlasov v prvom kole. V druhom kole je na zvolenie predsedu potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných delegátov.
  3. Predseda strany:
  1. vo vlastnom mene zverejňuje politické vyhlásenia,
  2. zastupuje stanovisko volených orgánov strany,
  3. koordinuje činnosť orgánov strany, najmä v dohodovacích konaniach,
  4. zvoláva a vedie rokovania republikového predstavenstva,
  5. zvoláva rokovanie rady predsedov,
  6. zvoláva a vedie spoločné zasadnutie republikového predsedníctva a rady predsedov,
  7. predkladá kongresu a republikovej rade správu o činnosti strany.

4.   Ak predseda strany spácha závažný trestný čin alebo koná v rozpore s programom a stanovami strany, republiková rada mu môže pozastaviť výkon funkcie. Republiková rada je povinná prerokovať návrh na pozastavenie výkonu funkcie predsedu na najbližšom svojom zasadnutí. Do 60 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o pozastavení výkonu funkcie predsedu sa má zvolať republikový kongres, na ktorom sa má rozhodnúť o osobe predsedu.

 

§ 31

Zástupca predsedu strany

 

  1. Zástupcu predsedu strany volí republikový kongres tajným hlasovaním.
  2. Na základe poverenia predsedu alebo predsedníctva strany zastupuje stranu.
  3. Zástupca predsedu strany má na starosti zahraničnú politiku strany a európske záležitosti.
  4. V prípade pracovnej neschopnosti predsedu alebo v prípade pozastavenia
    funkcie predsedu zastupuje predsedu strany.

 

§ 32

Predseda republikovej rady

 

  1. Predsedu republikovej rady volí kongres strany.
  2. Zvoláva a vedie zasadnutia republikovej rady.
  3. V prípade neprítomnosti predsedu a zástupcu predsedu strany predseda republikovej rady je štatutárnym zástupcom strany.
  4. Predseda republikovej rady:
  1. zvoláva zasadnutia republikovej rady,
  2. predkladá správu o činnosti rady kongresu,
  3. zodpovedá za organizačné zabezpečenie zasadnutí republikovej rady, najmä za zaslanie materiálov na rokovanie členom rady,
  4. dohliada na realizáciu uznesení republikovej rady,
  5. informuje republikovú radu o plnení jej uznesení,
  6. dbá o dodržiavanie rokovacieho poriadku rady.

 

§ 33

Odborní podpredsedovia strany

 

1. Podpredsedovia pomáhajú pri vypracovaní a realizácii programu strany.

2. Odborní podpredsedovia strany sú predsedami odborných rád strany, ktorí

      a) riadia a určujú činnosť príslušných odborných rád,

b) pravidelne informujú republikové predsedníctvo o činnosti vlastnej odbornej rady,

      c) republikovej rade predkladajú správu o činnosti odborných rád.

 

§ 34

Poslanecký klub strany v NR SR a jeho vedúci

 

  1. Poslanecký klub strany v NR SR vzniká podľa zákona o rokovacom poriadku NR SR. Svoju činnosť organizuje vo vlastnej pôsobnosti.
  2. Poslanci strany z vlastných radov volia vedúceho poslaneckého klubu.
  3. Vedúci klubu poslancov je podpredsedom strany a členom republikového predsedníctva strany.
  4. Vedúci klubu poslancov predkladá správu republikovej rade a kongresu o činnosti klubu poslancov NR SR za SMK.
  5. Pri akceptácii ústavných práv poslancov NR SR vedúci poslaneckého klubu prostredníctvom poslaneckého klubu strany zabezpečuje plnenie programov strany a uznesení republikového predsedníctva, republikovej rady a kongresu strany.

 


§ 35

Zastúpenie strany v Európskom parlamente

 

  1. Zastúpenie strany v Európskom parlamente (v ďalšom: zastúpenie) tvoria poslanci Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení ako kandidáti strany. Svoju činnosť vykonávajú v súlade s pravidlami platnými v Európskom parlamente.
  2. Na základe príslušných ustanovení  Európskej ľudovej strany- Európskych demokratov (EĽS-ED) poslanci strany sú členmi poslaneckej skupiny EĽS-ED.
  3. Pokiaľ zastúpenie má viac ako jedného poslanca, z vlastných radov zvolí vedúceho zastúpenia, ktorý je členom republikového predsedníctva strany. Ak zastúpenie strany tvorí iba jeden poslanec, ten sa automaticky stáva členom republikového predstavenstva.
  4. Vedúci zastúpenia predkladá správy republikovej rade a republikovému kongresu.
  5. Zastúpenie vyvíja svoju činnosť v záujme realizácie programu strany, uznesení republikového predsedníctva, republikovej rady a republikového kongresu.

 

§ 36

Ministerský klub strany a jeho predseda

 

  1. Ministerský klub vzniká, ak sa strana stáva členom vládnej koalície.

Členmi ministerského klubu SMK sú:

  1. členovia vlády, štátni tajomníci a riaditelia úradov ministerstiev za stranu,
  2. predseda, zástupca predsedu, podpredsedovia, predseda republikovej rady,
  3. vedúci poslaneckého klubu strany v NR SR,

d) predsedovia výborov NR SR, ktorí boli zvolení za poslancov NR SR za SMK.

  1. Predseda ministerského klubu je zvolený členmi ministerského klubu z radov členov vlády za stranu.
  2. Predseda ministerského klubu je členom republikového predsedníctva a podpredsedom strany.
  3. Predseda ministerského klubu predkladá správy o činnosti ministerského klubu republikovej rade a republikovému kongresu.
  4. Predseda ministerského klubu zabezpečuje, aby členovia ministerského klubu plnili svoje úlohy v súlade s programom strany a s uzneseniami republikového predsedníctva, republikovej rady a kongresu.

 

§ 37

Republiková etická komisia

 

  1. Republiková etická komisia má 9 členov, minimálne dvaja z nich majú mať právnické vzdelanie. Zo svojho stredu  volí predsedu komisie. Je oprávnená rozhodovať o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných etických komisií. Jej rozhodnutie je konečné.
  2. Činnosť republikovej etickej komisie sa riadi týmito stanovami a vlastným štatútom.
  3. Republiková etická komisia je oprávnená rozhodovať:
  1. vo veciach porušenia členských práv a opomenutia členských povinností,
  2. námietok voči konaniu členov strany, pokiaľ konajú v rozpore so stanovami alebo organizačným poriadkom strany,
  3. ak vystúpenia člena sú v rozpore s programom strany,
  4. v odvolacom konaní voči rozhodnutiam okresných etických komisií.
  1. Vo veci podaní doručených republikovej etickej komisii musí byť začaté konanie do 21 dní.
  2. Pokiaľ sa rozhodnutie republikovej etickej komisie týka obmedzovania členských práv, rozhodnutie komisie je konečné. Rozhodnutie vo veci vylúčenia člena, ktoré bolo prijaté republikovou radou na návrh republikovej etickej komisie, je konečné.
  3. Členom republikovej etickej komisie nemôže byť zástupca republikových orgánov strany, člen republikovej rady, člen okresnej etickej komisie, ani zamestnanec strany.
  4. Členovia republikovej etickej komisie sú povinní dodržiavať mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámili pri výkone svojej funkcie.
  5. Republiková etická komisia má do 60 dní od zvolenia jej členov predložiť svoj štatút na schválenie republikovej rade.

 

§ 38

Republiková kontrolná a  revízna komisia

 

  1. Republiková kontrolná a revízna komisia zodpovedá za kontrolu hospodárenia strany. Má deväť členov, z ktorých sú aspoň traja ekonómovia s vysokoškolským vzdelaním. Zo svojho stredu volí predsedu komisie.
  2. Vykonáva pravidelné kontroly hospodárenia strany, ústrednej kancelárie a na požiadanie republikovej rady je povinná vykonať kontrolu v organizačných jednotkách strany.
  3. Kontroluje účtovníctvo a inventár okresných predsedníctiev a predsedníctiev krajských rád.
  4. Republiková kontrolná a  revízna komisia je povinná podať správu o svojej činnosti kongresu.
  5. Členom kontrolnej a revíznej komisie nemôže byť funkcionár republikových orgánov strany, člen republikovej rady, okresnej kontrolnej komisie, ani zamestnanec strany.
  6. Členovia republikovej kontrolnej a revíznej komisie sú povinní dodržiavať mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa zoznámili pri výkone svojej funkcie.
  7. Republiková kontrolná a revízna komisia má do 60 dní od zvolenia jej členov predložiť svoj štatút na schválenie republikovej rade.

 

§ 39

Republiková komisia pre dohľad nad stanovami

 

  1. Republiková komisia pre dohľad nad stanovami má deväť členov, z ktorých sú aspoň traja právnici. Zo svojho stredu volí predsedu komisie. 
  2. Republiková komisia pre dohľad nad stanovami rozhoduje o súlade činnosti orgánov strany so stanovami.
  3. Podáva návrhy príslušným orgánom strany na  riešenie kompetenčných sporov medzi orgánmi strany. Koná v prípadoch, ak ju o to požiada orgán strany, vo veciach porušenia stanov prijíma rozhodnutia.
  4. Na požiadanie republikovej rady podáva výklad stanov.
  5. Členom republikovej komisie pre dohľad nad stanovami nemôže byť funkcionár republikových orgánov strany, člen republikovej rady, člen okresnej kontrolnej komisie, ani zamestnanec strany.
  6. Republiková komisia pre dohľad nad stanovami má do 60 dní od zvolenia jej členov predložiť svoj štatút na schválenie republikovej rade.

 

§ 40

Výkonný riaditeľ strany

 

  1. Výkonný riaditeľ strany je zamestnancom strany na celý úväzok, ktorého na návrh republikového predsedníctva volí a odvoláva republiková rada.
  2. Výkonný riaditeľ strany riadi činnosť ústrednej kancelárie strany, koordinuje a kontroluje činnosť okresných tajomníkov a zabezpečuje administratívne podmienky k činnosti krajských rád.
  3. Výkonný riaditeľ strany vykonáva úlohy zamestnávateľa a v súvislosti s tým predkladá personálne návrhy.
  4. Výkonný riaditeľ strany vo vlastnej pôsobnosti môže zvolávať porady podriadených zamestnancov a môže vydávať interné pokyny.
  5. Dohliada na vykonávanie uznesení o interných organizačných otázkach strany, ktoré boli prijaté na republikovej rade, republikovom predsedníctve, ako na spoločnom rokovaní republikového predsedníctva a rady predsedov.
  6. Výkonný riaditeľ strany vykonáva svoju činnosť pod dohľadom republikového predsedu strany, ktorého pravidelne informuje o svojej činnosti. Výkonný riaditeľ strany je povinný podávať správy republikovému predsedníctvu a republikovej rade, na rokovaniach ktorých sa zúčastňuje ako pozvaný člen s právom účasti.
  7. Ďalšie úlohy výkonného riaditeľa strany stanovuje republikové predsedníctvo.

 

§ 41

Ústredná kancelária strany

 

Pre zabezpečenie organizačných a administratívnych úloh strany republiková rada zriaďuje ústrednú kanceláriu strany. Činnosť ústrednej kancelárie riadi výkonný riaditeľ strany.

 

 

Hlava IX.

§ 42

Republikové odborné rady a komisie

 

  1. Pre rozpracovanie politiky strany v rôznych oblastiach sa na republikovej úrovni zriaďujú odborné rady:
  1. rada pre hospodársku politiku a regionálny rozvoj
  2. rada pre poľnohospodárstvo a životné prostredie,
  3. rada pre verejnú správu,
  4. rada pre školstvo,
  5. rada pre kultúru,
  6. rada pre strategické záležitosti,
  7. rada pre sociálnu politiku a rodiny,
  8. rada pre zdravotníctvo.
  1. Činnosť odborných rád riadia odborní podpredsedovia.
  2. Za účelom vypracovania odborných analýz, expertíz a stanovísk republiková rada môže zriadiť odborné komisie.
  3. Republikové predsedníctvo vedením jednotlivých komisií poveruje členov predsedníctva a schvaľuje organizačný poriadok komisií.

 

 

Hlava X.

§ 43

Partnerská mládežnícka organizácia strany

 

  1. Mládežníckou partnerskou organizácia strany je Občianske združenie Via Nova - Mládežnícka skupina. OZ Via Nova ako partnerská mládežnícka organizácia strany je mládežníckou organizáciou, ktorá vyvíja svoju činnosť v súlade so zámermi strany, súhlasí so základnými princípmi a cieľmi strany, ako sú sformulované v stanovách, za svoju úlohu považuje konať podľa týchto princípov a cieľov a realizovať ich.
  2. Partnerský vzťah vzniká, ak štatutárny orgán mládežníckej organizácie a republiková rada strany súhlasia so zmluvou o spolupráci. Zmeniť zmluvu o spolupráci, ako aj doplnky k zmluve možno len tým istým spôsobom. Zrušiť  zmluvu je možné spôsobom, stanoveným v zmluve o spolupráci.
  3. V zmluve o spolupráci sa okrem iného upravuje:

      a) spolupráca SMK a OZ Via Nova pri rôznych podujatiach,

b) spolupráca strany a OZ Via Nova v komunálnych, regionálnych a celoštátnych voľbách,

c) počet členov mládežníckej organizácie delegovaných do jednotlivých orgánov SMK a personálne podmienky výberu delegátov,

d) podmienky výberu osôb na kandidačné listiny strany v komunálnych, regionálnych a celoštátnych voľbách a kľúč na výber kandidátov,

      e) otázky spoločného financovania nákladov na činnosť mládežníckej organizácie,

      f) podmienky využívania kancelárií a zariadení strany mládežníckou organizáciou.

 

 

 

Hlava XI.

§ 44

Sekcie

 

  1. Sekcia  je otvorené odborné alebo záujmové zoskupenie osôb, ktoré napomáha vytváraniu a realizácii politiky strany v jednotlivých oblastiach. Vytvoriť sekcie na základe politických ideí a ideológií nie je dovolené.
  2. Sekciu môže založiť v miestnej organizácii päť členov strany, sekcia  sa eviduje v miestnej organizácii. O vzniku sekcie predsedníctvo miestnej organizácie informuje  okresné predsedníctvo.
  3. Pokiaľ v jednej miestnej organizácii nie je dostatočný počet záujemcov o založenie sekcie, tá sa môže založiť v organizačnom obvode alebo v okrese. V tomto prípade je sekcia vedená na úrovni okresného predsedníctva,  na požiadanie členov sekcie a so súhlasom predsedníctva príslušnej miestnej organizácie funguje sekcia pri jednej z miestnych organizácii.
  4. Členom sekcie môže byť aj osoba-nečlen, ktorá nie je členom inej strany na území Slovenskej republiky. Takýto člen sekcie nemôže zastupovať sekciu v orgánoch strany.
  5. Sekcia môže usporadúvať samostatné schôdze, na ktorých sa môže zúčastniť ktorýkoľvek člen strany. Sekcia, ktorá vyvíja svoju činnosť podľa ods. 2 § 44, môže predkladať odporúčania  predovšetkým predsedníctvu a členskej schôdzi miestnej organizácie, sekcia podľa ods. 3 § 44 môže predkladať odporúčania okresnému predsedníctvu a okresnej konferencii. Dotyčný orgán strany je povinný prerokovať predložené odporúčania v prítomnosti zástupcu sekcie.
  6. Pokiaľ v tretine miestnych organizácií strany v okrese fungujú sekcie, tie môžu organizovať okresné schôdze. Odporúčania z okresných schôdzí sekcie sa prerokúvajú na okresnej konferencii, resp. na okresnom predsedníctve.
  7. Sekcie s podobným zameraním minimálne zo šiestich okresov môžu založiť republikovú sekciu, odporúčania ktorej prerokúva republiková rada.
  8. Sekcia môže organizovať verejné podujatia so súhlasom miestne príslušného predsedníctva strany.
  9. Jeden člen z každej sekcie má právo zúčastňovať sa na rokovaní okresnej konferencie a republikového kongresu s právom účasti. V iných prípadoch sa zástupcovia sekcií na základe pozvania alebo z dôvodu prerokovania ich odporúčaní zúčastňujú na rokovaniach grémií strany s právom účasti.
  10. Sekcia pri miestnej organizácii zaniká, ak počet jej členov klesne pod tri. Ak sekcia svoju činnosť vyvíja v rozpore so základnými ideami, cieľmi a úlohami strany, na lokálnej úrovni ju môže zrušiť členská schôdza miestnej organizácie, na celoštátnej úrovni pozastaviť jej činnosť môže republiková rada.
  11. Sekcia pracuje podľa vlastného štatútu v súlade so stanovami, ktorý schvaľuje republiková rada.

 

Hlava XII.

§ 45

Majetok a hospodárenie SMK

 

  1. Strana si pre svoju činnosť zabezpečuje finančné a materiálne prostriedky v súlade s platnými zákonmi a inými právnymi predpismi.
  2. Príjmami strany sú:
  1. členské príspevky,
  2. príspevky zo štátneho rozpočtu,
  3. dary a príjmy z hospodárskej a podnikateľskej činnosti inej právnickej osoby na tento účel zriadenej podľa § 20, odsek 3,4 Zákona 85/2005 Zb. Účelové dary a príspevky sa môžu použiť len na uvedené účely.

3.   Výdavkami strany sú všetky náklady spojené s činnosťou strany.

4.  Miestna organizácia, okresný a krajský orgán strany sa môže zaväzovať nad rámec vlastného majetku len so súhlasom okresnej rady.

5.   Republiková rada schvaľuje zásady hospodárenia a vnútorný poriadok hospodárenia strany

  1. V prípade zrušenia strany likvidáciou, o použití majetku po likvidácii rozhoduje republikový kongres strany.
  2. V prípade zrušenia strany likvidáciou republikový kongres uznesením určí likvidátora a postup pri likvidácii.

 

Hlava XIII.

§ 46

Postup pri hlasovaní a pri voľbách.  Funkčné obdobie

 

  1. Členská schôdza miestnej organizácie, okresná konferencia, republikový kongres a všetky ostatné volené orgány a grémiá delegátov, ktoré prijímajú rozhodnutia hlasovaním sú uznášaniaschopné, ak je naraz prítomná nadpolovičná väčšina členov s hlasovacím právom.
  2. Členská schôdza miestnej organizácie rozhoduje o žiadostiach o členstvo v strane verejným hlasovaním, hlasuje sa  o každom záujemcovi osobitne, k prijatiu člena je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.
  3. Hlasovanie (voľba) je platné, ak počet odovzdaných hlasov  je viac, ako polovica počtu členov s hlasovacím právom. Hlasovania o personálnych otázkach sú tajné, s výnimkou prípadov, ktoré sa osobitne spomínajú v stanovách.
  4. návrhoch ohľadne rokovacieho poriadku sa hlasuje okamžite, po odôvodnení návrhu. Hlasovanie je verejné, rozhoduje sa jednoduchou väčšinou hlasov.
  5. návrhu uznesení sa hlasuje verejne. Na členskej schôdzi miestnej organizácii, na okresnej konferencii a na republikovom kongrese k prijatiu uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov. V prípade predsedníctva miestnej organizácie, okresného predsedníctva, predsedníctva krajskej rady a republikového predsedníctva k prijatiu uznesení sú potrebné hlasy nadpolovičnej väčšiny všetkých členov.
  6. Jednotlivé body programu rokovania na gremiálnych rokovaniach straníckych orgánov sa uzatvárajú uznesením. O uznesení sa hlasuje po prerokovaní príslušného bodu programu.
  7. personálnom zložení pracovných komisií, o vyslaniach, o krátkodobých povereniach sa rozhoduje verejným hlasovaním, hlasmi väčšiny prítomných členov.
  8. Správy, hlásenia sa berú na vedomie, resp. sa schvaľujú verejným hlasovaním na základe rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.
  9. V okresných a republikových komisiách sa rozhodnutia prijímajú verejným hlasovaním. Na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov. 
  10. V okresných a republikových komisiách sa o personálnych návrhoch hlasuje tajne, na prijatie rozhodnutia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov daného grémia. O iných návrhoch sa v týchto komisiách hlasuje verejne, na prijatie rozhodnutia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov grémia.
  11. V krajskej rade a v predsedníctve krajskej rady hlasovanie o personálnych otázkach je úspešné, ak rozhodnutie bolo prijaté kvalifikovanou väčšinou.
  12. Okresný a krajský predseda, predseda okresnej rady, ako aj republikový predseda sa volí a odvoláva tajným hlasovaním na základe rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny všetkých oprávnených členov s hlasovacím právom.
  13. Predseda miestnej organizácie a ďalší členovia predsedníctva, členovia okresného a krajského predsedníctva sa volia a odvolajú tajným hlasovaním na základe rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny prítomných členov s hlasovacím právom.
  14. Členovia okresných a republikových komisií sa volia a odvolávajú tajným hlasovaním na základe rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny prítomných členov s hlasovacím právom. Pri voľbe predsedov okresných a republikových komisií sa postupuje obdobne.
  15. Zástupca republikového predsedu, podpredsedovia strany a ďalší členovia republikového predsedníctva sa volia a odvolávajú tajným hlasovaním na základe  rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny prítomných členov s hlasovacím právom.
  16. V prípadoch neúspešného hlasovania o funkcionároch sa koná druhé kolo volieb, do ktorého postupujú dvaja kandidáti s najlepšími výsledkami v prvom kole; ak sa konajú voľby viacerých členov naraz, do druhého kola má postúpiť dvojnásobný počet kandidátov s najlepšími výsledkami z prvého kola, koľko členov má byť zvolených. V prípade volieb individuálnych funkcionárov v druhom kole volieb zvíťazí kandidát, ktorý získal väčšinu platných odovzdaných hlasov. Ak v druhom kole jeden z kandidátov odstúpi, víťazom volieb sa stáva druhý kandidát. V prípade volieb členov grémií do druhého kola môže postúpiť najviac dvojnásobný počet kandidátov, ako je počet členov, ktorí majú byť zvolení. Poradie zvolených členov sa určuje klesajúcim počtom súhlasných hlasov (áno).
  17. Na prijatie uznesenia republikovej rady o pozastavení výkonu funkcie republikového predsedu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny (kvalifikovanej väčšiny) všetkých členov republikovej rady.
  18. Na prijatie a zmenu stanov strany, na prijatie straníckeho, resp. volebného programu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých delegátov republikového kongresu.
  19. Na zrušenie strany alebo na zlúčenie strany s inou strany sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny všetkých delegátov republikového kongresu.
  20. Hlasovaním o dôvere, resp. o návrhu o vyslovení nedôvery sa vyjadruje k otázke zotrvania príslušného funkcionára v danej funkcii, resp. o jeho odvolaní z funkcie. Hlasovanie o dôvere alebo nedôvere sa koná obdobným spôsobom, ako sa postupuje pri voľbe do príslušnej funkcie.
  21. Ak sa konajú voľby členov do voleného orgánu, odovzdaný hlasovací lístok je platný, ak člen strany na hlasovacom lístku označením hlasoval aspoň za jednu osobu. Ak bolo označených viac osôb, ako je počet členov, ktorí majú byť zvolení, hlasovací lístok je neplatný.

 

§ 47

 

  1. Volebné obdobie volených orgánov a  funkcionárov strany je obvykle štvorročné. Voľby sa konajú do jedného roka po parlamentných voľbách.
  2. S výnimkou predsedov funkčné obdobie volených orgánov strany a funkcionárov končí zvolením pracovného predsedníctva na členskej schôdzi miestnej organizácie, na okresnej konferencii, na krajskej rade a na republikovom kongrese.  Mandát predsedov trvá do vyhlásenia výsledkov úspešných volieb. Funkčné obdobie predsedu okresnej etickej komisie a predsedov republikových komisií trvá až do zvolenia nových grémií.

3. Funkčné obdobie delegátov okresnej konferencie, ktorí boli zvolení na členskej schôdzi miestnej organizácie, trvá do nasledujúcej výročnej schôdze miestnej organizácie. Funkčné obdobie delegátov republikového kongresu, ktorí boli zvolení na okresnej konferencii, trvá do okresnej konferencie, ktorá sa koná po výročných schôdzach miestnych organizácií v ďalšom roku.

4.   Schôdze a konferencie s voľbami funkcionárov riadi 3–7 členné predsedníctvo. Program rokovania týchto schôdzí – s výnimkou republikového kongresu – sa určuje v organizačnom poriadku strany. V prípade miestnych organizácií možno udeliť výnimku uznesením republikovej rady.

 

 

Hlava XIV

§ 48

Splnomocňovacie ustanovenie

 

      V záležitostiach, ktoré v zmysle stanov majú byť upravené v organizačnom poriadku strany, sa postupuje v súlade s organizačným poriadkom. Organizačným poriadkom nemožno zmeniť obsah stanov.

 

Hlava XV

§ 49

Prechodné ustanovenie

 

Prípady, ktoré vznikli pred zmenou stanov, majú byť posudzované v zmysle predchádzajúcich stanov.

 

Hlava XVI.

§ 50.

Záverečné ustanovenie

 

1. Názov strany         - v maďarskom jazyku: Magyar Koalíció Pártja, skratka: MKP

                                 - v slovenskom jazyku: Strana maďarskej koalície, skratka: SMK,

                                 - v anglickom jazyku:  Party of hungarian coalition,

                                 - vo francúzskom jazyku: La Partie de la Coalition Hongroise,

                                 - v nemeckom jazyku: Ungarische Koalitions Partei.

 

2. Tieto zmenené stanovy nadobúdajú účinnosť dňom schválenia kongresom strany.

 

 

V Komárne, dňa 31.3.2007

 

Zdroj : www.mkp.sk

 

 

 

 

 

 

Štítky:

|