Pri kandidatúre do parlamentu sa nejeden adept na poslanecké kreslo stretne s odozvou od svojich známych i neznámych typu, že tebe by som to doprial.
To je presne vyjadrené nepresné vnímanie politiky. Poslanecký mandát nie je výhra v lotérii, ale ľudia ho tak vnímajú. Politika je vec prísne odborná, tvrdí Vladimír Mečiar. S ním však podobné vyjadrenie už nik nedáva. Rôzne typy politikov sa predbiehajú, ako môžu nadbiehať voličom bez toho, aby dokázali v diskusiách vôbec obhajovať a prezentovať vlastný program.
Často sa stáva, že obhajcovia v politických diskusiách nevedia argumentačne vysvetliť ani vlastné tézy zo svojich programov. Nedokážu vymenovať odborníkov, ktorých majú na kandidátnych listinách, ktorí by garantovali tie ktoré rezorty. Prečo potom vôbec kandidujú? Akí je ich skutočný zámer? Ak si odmyslíme notoricky známe strany, z ktorých tak ako parlamentní koaličníci, tak aj parlamentní opozičníci chodili spolu do jedného bytu, ako ich nazval Mečiar, že sú koalíciou z jedného bytu, tak nad niektorou kandidatúrou človek musí žasnúť.
V jednej z diskusii to Mečiar definoval slovami, že slabé a vnútorne rozvrátené strany nemôžu garantovať silný a stabilný štát. Naopak, podľa jeho slov takéto strany vnesú svoje problémy do štátu. Teda sa tie ich nešváry presunú do riadenia správy vecí verejných. Nakoniec, za posledné dva roky sme to mohli vidieť priam ako v priamom prenose, keď spory vnútri strán viedli až k vyhláseniu predčasných volieb. Ak z nich nevznikne nejaká nová kvalita v parlamente, potom boli voľby zbytočné. Fico sa mohol priamo s Figeľom dohodnúť už teraz v parlamente, a mohli ušetriť množstvo prostriedkov daňových poplatníkov.
Riešenia buď strana má, alebo okolo nich len vajatá. To všetko vidieť z diskusii. A riešenia je to, čo náš štát potrebuje ako soľ. V zdravotníctve trebárs nejde len o to, aby bol znížený zisk poisťovní, ale ako vysvetlil Mečiar, ide o systémovú zmenu, aby vznikala nová kvalita, lebo dnes sa v tomto systéme stráca až 20 percent zdrojov. Rovnako v riešení nezamestnanosti sú krátkodobé a dlhodobé riešenia. Tie krátkodobé hovoria o vytváraní pracovných miest v poľnohospodárstve, či vo verejnom sektore. Na tie dlhodobé treba podľa predsedu ĽS-HZDS aspoň dva roky a musia hovoriť o znižovaní regionálnych rozdielov. Nemôže sa rozvíjať len bratislavsko - trnavský región. Jednoducho investície musia ísť aj ďalej na Slovensko.
Od čias Mečiara sa nerobia regionálne plány rozvoja, ktorých by sa zúčastňovali štátni, miestni, regionálni, či vôbec verejní činitelia a úradníci. Všetko sa riadi živelne, neodborne. Vrátiť zmenu do verejného života, vrátiť stabilitu a rozum je dnes už nevyhnutnosť. Zdá sa však, že Slováci už po 23 rokoch od zmeny systému viac veria reklame, ako pohľadu na vlastné prázdne vrecko. A preto si myslia, že poslanecký mandát je výhra v lotérii, čo je však veľký omyl.
Autor : Stanislav Háber - hzds.sk (Prebratý článok)