SAS

SAS

 

    Stanovy

politickej strany Sloboda a Solidarita

Článok I.

Názov, sídlo, vznik a právne postavenie politickej strany

  1. Názov politickej strany je „Sloboda a Solidarita“, skratka „SaS“.
  2. Sídlom politickej strany Sloboda a Solidarita (ďalej len „strana“) je Priemyselná 8, 821 09 Bratislava.
  3. Strana je právnickou osobou založenou podľa zákona o politických stranách a hnutiach č. 85/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorá vzniká zápisom do registra strán vedenom Mi nisterstvom vnútra Slovenskej republiky.
  4. Strana pôsobí v rámci politického systému Slovenskej republiky a Európskej únie a svoju činnosť vykonáva v súlade s platnými právnymi predpismi a týmito stanovami.

Článok II.

Programové zásady a ciele činnosti

Strana bude vo svojej činnosti presadzovať najmä:

a) zvyšovanie osobnej slobody a zodpovednosti,

b) znižovanie zasahovania verejnej správy do života jednotlivca,

c) podporu spoločnosti založenej na rozmanitosti, rešpektovanie menšinových názorov a orientácií,

d) zabezpečenie základnej solidarity v spoločnosti,

e) zvyšovanie ekonomickej slobody a znižovanie štátneho prerozdeľovania,

f) orientáciu na hodnoty slobodného trhu a súkromného vlastníctva,

g) znižovanie verejného dlhu a nezadlžovanie štátu,

h) uprednostňovanie dlhodobého rozvoja ekonomiky pred populistickými politickými rozhodnutiami,

i) orientáciu na etické hodnoty v spoločnosti a na aktívny boj s korupciou,

j) zjednodušenie právnych noriem a zvyšovanie ich stability a vymožiteľnosti,

k) zvyšovanie transparentnosti konania verejnej moci a efektívnosti nakladania s verejnými zdrojmi,

l) obmedzenie bujnejúcej byrokracie a zbytočných a škodlivých regulácií Európskej únie.

Členstvo

Článok III.

Vznik členstva

  1. Členom strany sa môže stať každý občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorý dosiahol vek 18 rokov, je spôsobilý na právne úkony a zaviaže sa dodržiavať tieto stanovy a program strany.
  2. Členom strany sa nemôže stať člen inej politickej strany alebo politického hnutia.
  3. O prijatí za člena strany rozhoduje republiková rada na základe písomnej prihlášky. Prihláška musí okrem mena a priezviska, dátumu narodenia, bydliska, vzdelania a zamestnania záujemcu o členstvo obsahovať aj:
    a) čestné vyhlásenie záujemcu o tom, že spĺňa všetky podmienky, ktoré pre členstvo v strane vyžaduje zákon a tieto stanovy,
    b) čestné vyhlásenie o skutočnostiach potrebných na posúdenie jeho politic­kej a občianskej bezúhonnosti, a to v rozsahu určenom republikovou radou,
    c) záväzok záujemcu dodržiavať stanovy a program strany.
  4. Členstvo v strane vzniká dňom rozhodnutia o prijatí.
  5. Republiková rada neprijme za člena strany záujemcu, ktorý nespĺňa pod­mienky členstva v strane, alebo ak má pochybnosti o jeho politickej alebo občianskej bezúhonnosti, alebo o poctivosti jeho záujmu o členstvo v strane.

Článok IV.

Práva a povinnosti členov

  1. Člen má právo zúčastňovať sa na činnosti strany, vrátane práva:
    a) voliť a byť volený alebo menovaný do funkcií v strane spôsobom ustanoveným týmito stanovami,
    b) uchádzať sa o kandidatúru za stranu na volené ústavne funkcie a volené funkcie v orgánoch územnej samosprávy,
    c) predkladať návrhy a podnety ktorémukoľvek orgánu strany a podávať pripomienky k činnosti orgánov strany,
    d) pozastaviť alebo ukončiť členstvo spôsobom ustanoveným týmito stanovami.
  2. Volené funkcie v strane a funkciu generálneho manažéra môžu zastávať len členovia strany.
  3. Člen je povinný:
    a) dodržiavať stanovy a program strany a rešpektovať uznesenia jej orgánov,
    b) zodpovedne si plniť povinnosti vyplývajúce z funkcií, ktoré prijal,
    c) oznamovať generálnemu manažérovi všetky zmeny údajov uvedených v prihláške za člena,
    d) riadne a včas platiť členské príspevky,
    e) neposkytovať dôverné stranícke informácie tretím osobám,
    f) vedome neohrozovať záujmy strany alebo plnenie jej programu.
  4. Člen je povinný počas trvania členstva konať tak, aby nepoškodil dobré meno a povesť strany a tak, aby sa svojím správaním alebo činnosťou nespreneveril programu a cieľom, ku ktorým sa svojím členstvom prihlásil a ktorých naplnenie má napomáhať.
  5. Výšku a spôsob platenia členského príspevku určuje republiková rada.

Článok V.

Pozastavenie a zánik členstva

  1. Zo závažných dôvodov môže republiková rada na základe písomnej žiadosti člena rozhodnúť o pozastavení jeho členstva v strane na určitý čas. Uplynutím času, na ktorý bolo členstvo pozastavené, sa členstvo automaticky obnoví; to neplatí, ak medzitým členstvo zaniklo podľa bodu 2.
  2. Členstvo v strane zaniká:
    a) smrťou člena,
    b) obmedzením alebo stratou spôsobilosti na právne úkony,
    c) stratou občianstva Slovenskej republiky,
    d) skončením trvalého pobytu na území Slovenskej republiky,
    e) vstupom člena do inej politickej strany alebo hnutia,
    f) doručením písomného oznámenia o vystúpení zo strany,
    g) omeškaním člena so zaplatením členského príspevku do konca kalendárneho roka,
    h) vylúčením.
  3. O vylúčení člena rozhoduje republiková rada. Rozhodnutie o vylúčení musí byť písomne zdôvodnené a doručené členovi. Proti rozhodnutiu o vylúčení sa môže člen písomne odvolať do 15 dní od doručenia rozhodnutia. O odvolaní, ktoré má odkladný účinok, rozhoduje Dozorná a rozhodcovská komisia do 7 dní od podania odvolania.
  4. Člen môže byť vylúčený zo strany, ak:
    a) uvedie nepravdivé údaje v prihláške za člena,
    b) porušuje stanovy strany,
    c) bol právoplatne odsúdený za trestný čin, alebo
    d) svojím konaním poškodzuje dobré meno strany.

Orgány

Článok VI.

Kongres

  1. Najvyšším orgánom strany je kongres. Jeho účastníkmi sú delegáti zvolení na krajských volebných zhromaždeniach podľa kľúča určeného republikovou radou a členovia republikovej rady a dozornej a rozhodcovskej komisie.
  2. Kongres (riadny) zvoláva predseda strany raz ročne. V naliehavom prípade môže predseda zvolať mimoriadny kongres.
  3. Ak o to predsedu požiada najmenej polovica členov republikovej rady alebo dozorná a rozhodcovská komisia, alebo aspoň štvrtina všetkých členov, je predseda povinný zvolať mimoriadny kongres tak, aby sa konal do 30 dní. Ak tak predseda neurobí, zvolá mimoriadny kongres dozorná a rozhodcovská komisia. Mimoriadny kongres tvoria delegáti predchádzajúceho riadneho kongresu a členovia republikovej rady a dozornej a rozhodcovskej komisie.
  4. Kľúč na voľbu delegátov na krajských volebných zhromaždeniach určí republiková rada podľa počtu hlasov odovzdaných pre stranu v jednotlivých sa­mosprávnych krajoch Slovenskej republiky v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby bol celkový počet zvolených delegátov najmenej 50 za celé územie Slovenskej republiky.
  5. Kongres:
    a) schvaľuje program strany,
    b) schvaľuje stanovy strany a ich zmeny,
    c) volí a odvoláva predsedu strany a ostatných členov Republikovej rady pred uplynutím ich funkčného obdobia,
    d) volí a odvoláva členov Dozornej a rozhodcovskej komisie pred uplynutím ich funkčného obdobia,
    e) berie na vedomie správy predsedu o činnosti strany od posledného kongresu a správy dozornej a rozhodcovskej komisie,
    f) rozhoduje o zlúčení s inou politickou stranou a politickým hnutím,
    g) rozhoduje o zrušení strany dobrovoľným rozpustením,
    h) v prípade zrušenia strany likvidáciou rozhoduje o vymenovaní likvidátora a výške jeho odmeny a o spôsobe naloženia s majetkovým zostatkom, ktorý vyplynie z likvidácie majetku a zo záväzkov,
    i) rozhoduje o ďalších otázkach podľa schváleného programu kongresu; kongres si môže vyhradiť na rozhodnutie aj otázky, patriace inak do pôsobnosti iných orgánov strany.
  6. Kongres je uznášaniaschopný, ak je prítomná väčšina jeho účastníkov. Kongres rozhoduje uznesením, na ktorého prijatie je potrebné, aby za návrh hla­sovala nadpolovičná väčšina prítomných účastníkov. Na odvolanie voleného funkcionára strany pred uplynutím jeho funkčného obdobia a na rozhodnutia uvedené v bode 5. pod písm. b), f) a g) je potrebný súhlas dvoj tretinovej väčšiny všetkých účastníkov kongresu.
  7. Podrobnejšie upraví rokovanie kongresu jeho rokovací poriadok.

Článok VII.

Krajské volebné zhromaždenie

  1. Krajské volebné zhromaždenia sú zvolávané za účelom voľby delegátov na kongres v každom samosprávnom kraji Slovenskej republiky.
  2. Krajské volebné zhromaždenie tvoria všetci členovia strany, ktorí majú v čase jeho zvolania bydlisko na území príslušného samosprávneho kraja Slovenskej republiky.
  3. Krajské volebné zhromaždenia zvolá predsedom poverený člen republikovej rady písomnou pozvánkou. Pozvánka musí obsahovať oznámenie, že sa zvoláva krajské volebné zhromaždenie, a údaj o mieste, dátume a hodine konania krajského volebného zhromaždenia. Pozvánka musí byť odoslaná najmenej 14 dní pred konaním krajského volebného zhromaž de nia každému členovi strany, ktorý má bydlisko na území príslušného samosprávneho kraja.
  4. Ak bolo krajské volebné zhromaždenie riadne zvolané, je uznášaniaschopné bez ohľadu na počet prítomných. Na platnosť uznesenia krajského volebného zhromaždenia je potrebný súhlas väčšiny prítomných členov strany.
  5. Podrobnejšie pravidlá zvolávania a rokovania krajských volebných zhromaždení upraví republiková rada štatútom.

Článok VIII.

Republiková rada

  1. Najvyšším orgánom strany medzi jednotlivými kongresmi je republiková rada. Do jej pôsobnosti patria všetky záležitosti, ktoré nie sú vyhradené právnym predpisom alebo týmito stanovami do pôsobnosti iných orgánov strany.
  2. Republiková rada za svoju činnosť zodpovedá kongresu a je povinná riadiť sa je ho uzneseniami a zabezpečovať ich plne nie.
  3. Republiková rada najmä:
    a) predkladá na rokovanie kongresu návrh programu strany a návrh stanov strany a ich zmien a pripravuje ďalšie materiály predkladané na rokovanie kongresu,
    b) schvaľuje kandidátov strany na ústavne funkcie a funkcie v orgánoch územnej samosprávy,
    c) volí zo svojho stredu dvoch až piatich podpredsedov strany,
    d) schvaľuje koaličné a iné dohody s inými politickými stranami alebo hnutia mi,
    e) rozhoduje o prijatí za člena strany a o vylúčení člena,
    f) schvaľuje rozpočet strany,
    g) zriaďuje alebo zrušuje stále alebo dočasné, odborné alebo pomocné výbory strany a určuje ich kompetencie a schvaľuje ich štatúty, menuje a odvoláva predsedov výborov a ich ďalších členov; republiková rada je oprávnená na ňou zriadené výbory preniesť časť svojich právomocí,
    h) schvaľuje rokovací poriadok kongresu, rokovací poriadok republikovej rady, rokovací a rozhodovací poriadok dozornej a rozhodcovskej komisie, štatút krajských volebných zhromaždení, organizačný poriadok, výšku a spôsob platenia členských príspevkov a ďalšie vnútorné predpisy strany.
  4. Republikovú radu tvorí predseda strany (z titulu svojej funkcie) a 12 ďalších členov volených kongresom. Funkcia člena republikovej rady je nezlučiteľná s funkciou člena dozornej a rozhodcovskej komisie.
  5. Členovia republikovej rady sú volení na štyri roky a ich funkčné obdobie končí zvolením nových členov republikovej rady na ich miesto na riadnom kongrese. Opätovná voľba je možná.
  6. Voľby do republikovej rady sa konajú tak, že každý rok kongres zvolí štvrtinu členov republikovej rady (nepočítajúc predsedu), pričom funkčné obdobia jednotlivých členov republikovej rady sú posunuté tak, aby sa každý rok končilo funkčné obdobie trom z nich.
  7. Člen Republikovej rady sa môže vzdať funkcie pred uplynutím jeho funkčného obdobia z akýchkoľvek dôvodov a to tak, že o svojom odstúpení písomne informuje predsedu strany. Doručením informácie predsedovi mandát takéhoto člena zaniká.
  8. Ak skončí funkcia členovi republikovej rady pred uplynutím jeho funkčného obdobia, môže republiková rada na jeho miesto do konania najbližšieho riadneho kongresu kooptovať nového člena republikovej rady. Republiková rada môže kooptovať najviac 3 členov.
  9. Ak kongres volí naraz viac než troch členov republikovej rady (nepočítajúc predsedu strany), rozhodne o kratšom funkčnom období niektorých novo zvolených členov tak, aby platilo ustanovenie bodu 6.
  10. Republikovú radu zvoláva a vedie predseda strany. Republikovú radu zvoláva podľa potreby, najmenej však raz mesačne. Na žiadosť aspoň štyroch jej členov alebo žiadosť dozornej a rozhodcovskej komisie je povinný ju zvolať tak, aby sa konala do siedmich dní.
  11. Republiková rada je uznášaniaschopná, ak je prítomná väčšina jej členov. Jej rozhodnutie je prijaté, ak zaň hlasuje viac než polovica prítomných členov alebo ak zaň v prípade rovnosti hlasov hlasuje predseda.
  12. Podrobnejšie upraví rokovanie republikovej rady jej rokovací poriadok.

Článok IX.

Predseda a podpredsedovia strany

  1. Predseda je najvyšším predstaviteľom strany, ktorý ju reprezentuje doma i v za hraničí, riadi politickú činnosť strany a je jej štatutárnym orgánom, oprávne­ným konať v mene strany vo všetkých veciach. Za svoju činnosť zodpovedá kon­gresu.
  2. Predseda tiež zvoláva kongres a predkladá mu správy o činnosti strany, zvoláva a vedie republikovú radu, predkladá personálne návrhy, ktoré patria do schvaľovacej pôsobnosti republikovej rady, menuje a odvoláva generálneho manažéra.
  3. Predsedu volí kongres na štyri roky, pričom funkčné obdobie sa mu končí zvolením nového predsedu na riadnom kongrese. Opätovná voľba je možná.
  4. Podpredsedovia zastupujú predsedu v rozsahu jeho poverenia. Republiková rada môže na návrh predsedu poveriť podpredsedov koordináciou činnosti strany na vymedzených úsekoch.

Článok X.

Dozorná a rozhodcovská komisia

  1. Dozorná a rozhodcovská komisia ako najvyšší kontrolný orgán strany dohliada na dodržiavanie právnych predpisov, stanov, ako aj všetkých vnútorných pred pi sov v činnosti strany, kontroluje hospodárenie s majetkom strany a overuje po stup vo veciach účtovníctva. Predsedu strany a republikovú radu je povinná prie bežne informovať o zistených nedostatkoch a predkladať návrhy a odporúčania na ich odstránenie.
  2. Dozorná a rozhodcovská komisia je povinná preskúmať riadnu a mimoriadnu účtovnú závierku a návrh rozpočtu. Kongresu predkladá správu o svojej činnosti, o výsledku preskúmania účtovnej závierky a o zistených nedostatkoch.
  3. Dozorná a rozhodcovská komisia ako rozhodcovský orgán rozhoduje v sporoch medzi členmi strany a orgánmi strany a medzi orgánmi strany navzájom, podáva záväzný výklad stanov a rozhoduje o súlade ostatných vnútorných predpisov strany so stanovami. Ako odvolací orgán rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu republikovej rady o vylúčení člena zo strany.
  4. Každý člen dozornej a rozhodcovskej komisie je oprávnený kedykoľvek nahliadať do účtovných dokladov, spisov a záznamov strany.
  5. Dozorná a rozhodcovská komisia má päť členov volených kongresom. Funkcia člena dozornej a rozhodcovskej komisie je nezlučiteľná s funkciou predsedu alebo člena republikovej rady a s funkciou generálneho manažéra.
  6. Členovia dozornej a rozhodcovskej komisie sú volení na päť rokov a ich funkčné obdobie sa končí zvolením nových členov komisie na ich miesto na riadnom kongrese. Opätovná voľba je možná.
  7. Člen Dozornej a rozhodcovskej komisie sa môže vzdať funkcie pred uplynutím jeho funkčného obdobia z akýchkoľvek dôvodov a to tak, že o svojom odstúpení písomne informuje predsedu strany. Doručením informácie predsedovi mandát takéhoto člena zaniká.
  8. Voľby do dozornej a rozhodcovskej komisie sa konajú tak, že každý rok kongres zvolí pätinu členov dozornej a rozhodcovskej komisie, pričom funkčné obdobia jednotlivých členov dozornej a rozhodcovskej komisie sú posunuté tak, aby sa každý rok končilo funkčné obdobie jednému z nich.
  9. Ak sa skončí funkcia členovi dozornej a rozhodcovskej komisie pred uplynutím je ho funkčného obdobia, môže dozorná a rozhodcovská komisia na jeho miesto do konania najbližšieho riad ne ho kongresu kooptovať nového člena dozornej a rozhodcovskej komisie. Dozorná a rozhodcovská komisia môže kooptovať iba jedného člena.
  10. Ak kongres volí naraz viac než jedného člena dozornej a rozhodcovskej komisie, rozhodne o kratšom funkčnom období niektorých novozvolených členov tak, aby platilo ustanovenie bodu 7.
  11. Na čele dozornej a rozhodcovskej komisie je predseda dozornej a rozhod­covskej komisie. Predsedu a jedného podpredsedu dozornej a rozhodcovskej komisie volia členovia dozornej a rozhodcovskej komisie zo svojho stredu. V prípade neprítomnosti predsedu dozornej a rozhodcovskej komisie ho zastupuje pod predseda v plnom rozsahu jeho práv a povinností.
  12. Dozornú a rozhodcovskú komisiu zvoláva jej predseda podľa potreby, naj­menej však raz štvrťročne. Na žiadosť aspoň dvoch jej členov je povinný ju zvolať tak, aby sa konala do siedmich dní.
  13. Dozorná a rozhodcovská komisia je uznášaniaschopná, ak je prítomná väč­šina jej členov. Jej rozhodnutie je prijaté, ak zaň hlasujú najmenej traja členovia.
  14. Za svoju činnosť zodpovedá dozorná a rozhodcovská komisia kongresu. Podrobnejšie upraví rokovanie dozornej a rozhodcovskej komisie a postup pri výkone rozhodcovskej činnosti jej rokovací a rozhodovací poriadok.

Článok XI.

Generálny manažér a sekretariát

  1. Sekretariát zabezpečuje činnosť strany po stránke organizačnej, administratívnej, technickej a hospodárskej.
  2. Činnosť sekretariátu riadi generálny manažér. Generálny manažér je oprávnený konať v mene strany v rozsahu určenom organizačným poriadkom. Generálny manažér zabezpečuje riadne vedenie účtovníctva strany, ďalších evi­dencií vyžadovaných právnymi predpismi a evidenciu členov strany. Za svoju činnosť zodpovedá predsedovi strany.
  3. Organizačnú štruktúru sekretariátu, náplň práce jednotlivých pracovníkov a ich oprávnenia a povinnosti podrobne určuje organizačný poriadok.

Článok XII.

Hospodárenie strany

  1. Strana hospodári podľa rozpočtu schváleného republikovou radou v súlade s príslušnými právnymi predpismi a stanovami. Rozpočet sa zostavuje a schvaľuje na kalendárny rok.
  2. Strana vedie podvojné účtovníctvo a osobitnú evidenciu predpísaných skutočností v súlade s platnými právnymi predpismi a vnútornými predpismi strany.
  3. Príjmy strany a majetok strany tvoria členské príspevky, dary a iné bez od­plat né plnenia od fyzických osôb a právnických osôb, príjmy z predaja alebo pre­nájmu majetku strany, úroky z bankových vkladov strany, podiel na zisku z podnikania obchodných spoločností, výnosy z verejne obchodovateľných cenných papierov, pôžičky a úvery a príspevky zo štátneho rozpočtu.
  4. Všetky orgány strany sú povinné dbať o to, aby majetok strany bol využívaný čo najhospodárnejšie, v súlade s právnymi predpismi a so stanovami. Dar poskytnutý strane na konkrétny účel môže byť použitý na iný účel len so súhlasom darcu.
  5. Strana zodpovedá za svoje záväzky celým majetkom; členovia strany za zá­väzky strany ani nezodpovedajú, ani neručia. Strana nesmie vo vlastnom mene podnikať a uzatvárať zmluvy o tichom spoločenstve.

Článok XIII.

Zánik strany a spôsob naloženia s majetkovým zostatkom

  1. Strana zaniká dňom, keď Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vykoná výmaz strany z registra strán. Zániku strany predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie.
  2. Strana sa ruší:
    a) dobrovoľným zrušením,
    b) zlúčením s inou stranou,
    c) vyhlásením konkurzu alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,
    d) právoplatným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o rozpustení strany,
    e) z iných dôvodov, ak tak ustanoví zákon.
  3. Po zrušení strany môžu jej orgány, ak ich právomoc neprešla na právneho nástupcu alebo likvidátora, vykonávať iba pôsobnosť súvisiacu so zrušením strany.
  4. Kongres v prípade dobrovoľného zrušenia strany s likvidáciou rozhodne o vymenovaní likvidátora a výške jeho odmeny. Majetkový zostatok, ktorý v tomto prípade vyplynie z likvidácie majetku a zo záväzkov, prechádza na charitatívne organizácie, ktoré určí kongres v rozhodnutí o zrušení strany.
  5. V ostatných prípadoch zrušenia strany likvidáciou majetkový zostatok, ktorý vyplynie z likvidácie majetku a zo záväzkov, prechádza na štát.

Článok XIV.

Konanie v mene strany

  1. V mene strany vo všetkých veciach koná a podpisuje samostatne predseda strany, a to tak, že k napísanému alebo vytlačenému názvu strany, označeniu funkcie a menu a priezvisku pripojí svoj podpis.
  2. V rozsahu určenom organizačným poriadkom je v mene strany oprávnený konať aj generálny manažér. Ostatní funkcionári a pracovníci strany sú oprávnení robiť právne úkony v mene strany na základe plnomocenstva udeleného štatutárnym orgánom strany.

Článok XV.

Prechodné a záverečné ustanovenia

  1. Kľúč na voľbu delegátov určí republiková rada podľa počtu hlasov odovzda­ných pre stranu v jednotlivých krajoch v ostatných voľbách do Národnej rady Slo­venskej republiky až po tom, ako sa strana po prvý raz zúčastní na voľbách do Národnej rady. Dovtedy bude republiková rada určovať kľúč pre voľbu delegátov kongresu podľa počtu členov strany v jednotlivých krajoch.
  2. V čase po doručení zaregistrovaných stanov splnomocnencovi prípravného výboru až do konania ustanovujúceho kongresu vykonáva právomoci a povin­nosti predsedu strany, republikovej rady a generálneho manažéra splnomoc­nenec. Nemôže však robiť v mene strany právne úkony, ktoré podľa všeobecne záväzných právnych predpisov môže robiť len štatutárny orgán.
  3. Ustanovujúci kongres je splnomocnenec povinný zvolať tak, aby sa konal do 30 dní odo dňa doručenia zaregistrovaných stanov strany. Jeho účastníkmi sú všetci členovia strany prijatí predo dňom konania kongresu.
  4. Vo veciach neupravených týmito stanovami sa postupuje podľa príslušných ustanovení právnych predpisov. Ak niektoré ustanovenia týchto stanov nie sú celkom alebo sčasti účinné alebo neskôr stratia účinnosť, nie je tým dotknutá platnosť ostatných ustanovení.
  5. Tieto stanovy nadobúdajú účinnosť dňom zápisu strany do registra strán vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.

 

Zdroj : www.strana-sas.sk