Spoločenský konflikt v otázke konzumácie mäsa

    V súčastnej spoločnosti sa čoraz viac začína hovoriť o istom druhu stravovaní, o vegetariánstve. Ako je to už vo všetkom aj tu existuje viacero názorov na danú problematiku. A tak dnes v spoločnosti poznáme dva hlavné protipóly. Tí čo sú za a pravdaže tí čo sú prtoi. V práci sa teda pokúsime stručne charakterizovať jednotlivé tábory ako aj nájsť prípadne kompromisné riešenie.

Prvou spoločenskou skupinou sú ľudia, ktorí sa dobrovoľne vzdávajú mäsa z viacerých dôvodov. Najčastejšími sú to dôvody etické, náboženské, zdravotné a v posledných rokoch i enviromentálne.

     Dôvodov na vegeteriánstvo je samozrejme viac, mohli by sme spomenúť napríklad ekonomický a hospodársky faktor (nedostatok financií či prostriedkov na zabezpečenie mäsa) alebo zdravotný faktor (v podobe predpísanej zdravotnej bezmäsitej diéty, či nechutenstva). Tieto sa však nedotýkajú samotného osobného presvedčenia človeka, sú naopak nevyhnutnosťou a nebudeme im venovať širšiu pozornosť..                                        

Druhým názorovým táborom v spoločnosti budú ne-vegetariáni, konzumenti mäsa. Poznáme ľudí, ktorí sú buď zarytí obhajcovia človeka stojaceho na vrchole potravinového reťazca presadzujúc Descartovu myšlienku ”machina animata” (čo v skratke znamená, že zviera nie je nič iné len automat,  akýsi oživený stroj, ktorý ak narieka, nie je to nárek, je to len škrípanie nesprávne fungujúceho mechanizmu a i keby bolo zaživa krájané v pokusnom laboratóriu empatický zármutok nad jeho utrpením je rovnako nemiestny ako zármutok nad vŕzgajúcim, zle namazaným kolesom na voze)[1].                                              

      Existuje však aj iná skupina ”mäsožravcov” , sú nimi väčšinou citliví jedinci, ktorí silno nesúhlasia s utrpením zvierat spôsobovaným človekom avšak z nejakého dôvodu (môže  ním byť alibizmus, slabá vôľa, nedostatok fantázie  pri príprave vegetariánskych jedál a informovanosti o vegetariánskej životospráve, tlak okolia - najčastejšie rodiny, či slabé vegetariánske presvedčenie) sa jedenia mäsa nedokážu vzdať.

            Najlepším riešením býva často prostá no o to viac hodnotná zlatá stredná cesta a tu by sme snáď mohli vytvoriť akúsi tretiu kategóriu ľudí mäso síce jediacich ale len striedmo a nie bez rozmyslu.

                                       Vegetariáni

Na našom území je vegetariánstvo pomerne novodobý fenomén. Nechápavé pohľady starých mám po tom čo ich vnúča pri nedeľnom obede odmietne zjesť rezeň z dôvodu vegetariánstva sú toho dobrým dôkazom. Doba aj názory sa menia ale kultúrne korene (v tomto prípade v podobe stravovacích návykov) sú pevné.

Človek nemá rád zmenu a len zriedka sa stáva, že prehodnocuje systém tak ako ho pozná, tak ako ním žije. Pretože on sám je ten systém. Je sväté čo je mu vlastné, jeho detstvo je jeho ja.

Otázka jedenia mäsa sa v porovnaní s veľkými politickými alebo ekonomickými otázkami môže javiť ako banálna či menej podstatná, nevyhrotená. Avšak existuje, rastie a bolo by asi najlepšie začať s jej riešením skôr ako sa zradikalizuje a vyhrotí.

Vznik a vývoj vegetariánstva

    Za kolísku vegetariánstva je považovaná India a jeho vznik sa datuje do približne 2. tisícročia p. n. l.  Dodnes je tu vegetariánstvo vo všetkých svojich formách najširšie zastúpené. Predpokladá sa, že 70% všetkých vegetariánov sveta v súčasnej dobe žije práve v Indii.

Na európskom kontinente sa vegetariánstvo ako súčasť životnej filozofie začalo presadzovať v oblasti Stredozemného mora približne v 6. storočí p. n. l. Propagoval ho napríklad známy grécky matematik a fyzik Pythagoras. Následne aj jeho žiaci. Zastávali filozofiu, že telo a myseľ je nutné udržiavať v rovnováhe a že je treba zachovávať priateľstvo so všetkými zvieratami.

V stredovekej Európe sa vegetariánstvo praktizovalo prevažne len v rámci niektorých mníšskych rádov, v kláštoroch či v rámci pôstov. Záujem oň mierne stúpol až v 17. a 18. storočí, keď bolo ako štýl života presadzované viacerými mysliteľmi humanizmu. V 19. storočí bolo vylúčenie mäsa posudzované ako zdravší spôsob stravovania.

K prvému ozajstnému masovejšiemu zvýšeniu záujmu o vegetariánstvo došlo v Európe a v Amerike až po 2. svetovej vojne. K orientácií na bezmäsitú stravu pomohlo vo veľkom hnutie hippies.

V súčasnom modernom svete, pokiaľ neberieme do úvahy tradičnú baštu vegetariánstva Indiu, stojí za nárastom vegetariánstva hlavne zdravý životný štýl a etický dôvod.

Charakteristika jednotlivých druhov vegetariánstva

    Spôsobov vegetariánstva je niekoľko. Štyri najznámejšie a najrozšírenejšie sú lakto-ovo-vegetariánstvo, lakto-vegetariánstvo, ovo-vegetariánstvo a vegánstvo.

Najrozšírenejšou formou vegetariánstva v západnom svete je lakto-ovo-vegetariánstvo. Jeho prívrženci nejedia mäso, konzumujú však mliečne výrobky a vajcia.

Lakto-vegetariáni nejedia mäso a vajcia, mliečne výrobky konzumujú.

Ovo-vegetariánstvo znamená odmietanie mäsa aj všetkých mliečnych výrobkov. Konzumácia vajec je povolená.

Vegáni zase odmietajú konzumáciu mäsa, mliečnych výrobkov, vajec, medu a tí striktnejší dokonca i prijímanie materského mlieka. Odmieta sa teda akýkoľvek produkt zo živočíchov.

Ďalšími, menej rozšírenými vegetariánskymi praktikami sú frutariánstvo (konzumácia plodov získaných k rastline šetrným spôsobom, niektorí frutariáni jedia len plody prirodzene spadnuté z rastliny), vitariánstvo (konzumácia jedla so zachovanými enzýmami a výživnými látkami a teda tepelne neupravovaného), surové vegánstvo (prijíma sa len čerstvé tepelne neupravené ovocie, zelenina, orechy a semená), makrobiotiká (strava pozostávajúca zo strukovín a celých zŕn, je založená na podobnom spirituálnom princípe ako frutariánstvo, vychádza z taoismu a zenbudhizmu, rozdeľuje potraviny na „jinové” a ”jangové“ podľa obsahu duchovných síl) a prírodná hygiena (takmer identická so surovým vegánstvom)[2]

Samostatnou kategóriou je kategória akýchsi polovegetariánov. Ide o spôsob stravovania vylučujúceho konzumáciu jedného alebo viacerých druhov mäsa či iných produktov a to z rôznych osobných dôvodov.

Môžeme tu hovoriť o pesco-pollo vegetariánoch odmietajúcich napríklad mäso cicavcov a jediacich hydinu a ryby, pesco vegetariánoch konzumujúcich mliečne výrobky, vajcia, ryby, plody mora, mäso však odmietajúcich, flexitariánoch príležitostne prijímajúcich mäso avšak len zo zvierat ulovených v divočine, prípadne chovaných v ekofarmách a freegánoch odmietajúcich vykorisťovanie zvierat i Zeme.[3]

Obšírnejšie sa kategórii polovegetariánov budeme venovať v kapitole tretej, kde sa budeme snažiť nájsť nejaký kompromis medzi oboma proti sebe stojacimi tábormi čo sa tíka konzumácie mäsa.

Dôvody vegetariánstva

    Najčastejšími faktormi privádzajúcimi ľudí na cestu vegetariánstva sú náboženská povinnosť, súcit s utrpením zvierat, teória o neblahých vplyvoch konzumácie mäsa na ľudský organizmus a ekologické problémy súvisiace s neustále sa rozširujúcim chovom zvierat.

Etické vegetariánstvo

”Krev a násilí, strach a utrpení spojené s produkcí masa by měly stačit, aby se ho laskaví a citliví lidé vyvarovali. ”                                                                             

(Paul Brunton)

Otázne je čo je hlavným faktorom, ktorý človeku vštepuje do povahy súcit.

Často sa predpokladá, že najväčšiu váhu tu má láskavá výchova empatického rodiča. Nemožno opomenúť sociálne prostredie, gény, životnú skúsenosť, snáď i čosi nepoznané vrodené.

Je bez pochyby strašné sledovať zábery za živa upaľovaných zvierat ako mačiek či psov, ktoré občas preblesnú v televíznych novinách. Milovníci zvierat zúfalým hlasom šepkajú ”urobili by sme im to isté, nech vedia ako sa ten tvor cíti!”. Pretože s ním súcitia. Pretože sami majú doma napríklad psa, ktorého milujú a vedia, že ho to zabolí keď mu nechtiac stúpia na labku. Vedia, že ich malý priateľ nie je žiadna ”machina anima” a že cíti a vníma bolesť. Strojcovia takýchto hrozných skutkov to nevedia. Tušia to ale ich systém je nastavený inak. To kde žijú, skutočnosť ako ju poznajú, to čo z nich urobila zanedbaná ”výchova” ich napríklad menej empatický rodičia je vinou ich konania.

V ľuďoch je teda rôzna miera súcitu. Výrazne empatický, mladý človek, prvýkrát sa konfrontujúci s realitou výroby mäsa, fariem, bitúnkov, dlhých nezmyselných zvieracích transportov je zhrozený. Zhrozený, zmätený a strašne sklamaný ľudstvom.

Niekoľko dní, týždňov alebo dokonca mesiacov po jeho konfrontácii s mäsovou výrobou tento mladý empatický človek neje mäso. Časom však jeho zhrozenie, trápenie, súcit a tým aj jeho odhodlanosť ochabnú, vedomie mäsovej produkcie si však už navždy ponesie v sebe.

Tu sa vegetariáni súcitu rozdeľujú do niekoľkých skupín, podľa toho či mäso prestanú jesť, či ho obmedzia len na občasnú konzumáciu prípadne či ho konzumujú prerušovane.

Náboženské vegetariánstvo

    Ťažko je človeku siahať na morálne hodnoty, ktoré mu celý život vštepovali rodičia. Je to ako siahať mu na samotné detstvo. Má na nich vystavaný celý život, bod, ktorý je mu záchytný, bezpečný a sladký. O viere to platí dvojnásobne.

Ako už bolo spomínané, zhruba 70% všetkých vegetariánov pochádza z Indie.

Budhistická či džinistická tradícia je vystavaná na princípe ahimsy (zákone o nenásilí a neubližovaní) a reinkarnácii (duša človeka môže byť posmrtne reinkarnovaná aj do zvieraťa), je preto viac než pochopiteľné, že vegetariánstvo je v daných končinách veľmi rozšírené.

Podobne hinduisti, ktorých náboženská tradícia je tak silno spätá so samotným svetským životom, hovädzie mäso nejedia. Pretože krava je sväté zviera.

Keď sa opýtate muslima prečo je zlé jesť bravčové mäso dá vám logické, rokmi nacvičené odôvodnenie, príbeh, ktorý mu desiatky, možno stovky krát rozprával jeho otec.  Nepremýšľa o ňom, nepochybuje, neprehodnocuje. Je to proste dané. Prasa je zviera špinavé a preto sa jeho mäso nekonzumuje.

Ak by sme sa chceli špeciálne venovať histórii vegetariánstva zistili by sme, že prvými ľuďmi oduševnene sa zamýšľajúcimi nad otázkou neprijímania mäsitej potravy boli filozofi antického Grécka a náboženskí proroci Indie. Ich vegetariánstvo malo hlavne práve silný etický motív. V Indii sa tento motív podarilo začleniť do spoločensko-náboženskej koncepcie. Napriek tomu ak dnes hovoríme o ”vegetariánoch náboženstva”  neznamená to, že sú zároveň vegetariánmi súcitu (i keď logicky by to tak malo byť). 

Pokiaľ človek zdedí vieru po predkoch, nepochybuje. Viera vzišla z domáceho kultúrno-sociálneho prostredia dáva človeku veľmi silné presvedčenie o správnosti jeho konania. Potreba samostatnej filozofickej analýzy zvyčajne absentuje.

Zdravotné vegetariánstvo

    "Těsně před tím, než se zvíře setká na jatkách se smrtí, nachází se obklopeno děsivými výkřiky a strach budícími scénami vražd minulých, přítomných i blížící se vraždy. Jeho vlastní hrůza pak mentálně proniká tělo škodlivými vlivy, zatímco následný šok jeho vlastního porážení způsobuje nedobrovolný průchod moče do samého těla. Tato kyselina močová je roznesena krví a potom fyzicky prostupuje tělo jedovatou látkou." (Paul Brunton)

Už v roku 1961 Journal of American Medical Association napísal: ” 90 až 97% srdečným chorobám sa dá predísť vegetariánskou stravou”.[4]

Od tej doby vedecká obec neustále produkuje závery výskumov odhaľujúcich škodlivé vplyvy konzumovaného mäsa na ľudský organizmus.

”Ak človek prijíma v potrave viac cholesterolu ako jeho telo potrebuje (čoho sa obvykle dopúšťame pri konzumácií mäsitej stravy), nadbytočný cholesterol vytvára v ľudskom organizme veľké problémy. Hromadí sa na vnútorných stenách ciev, zmenšuje v nich prietok krvi, čo vedie k ochoreniam srdca, mozgu a iných životne dôležitých orgánov.”[5]

Značná je aj súvislosť jedenia mäsa s prepuknutím rakoviny hrubého čreva, konečníka, prsníkov a maternice.

V súvislosti s trávením mäsitej potravy sa tiež veľa hovorí o hnilobných procesoch v črevách človeka nie celkom dobre uspôsobených k jej spracovaniu: ”Mäso je veľmi ťažko stráviteľné, jeho strávenie trvá 4-8 hodín. Na porovnanie jablko: 20-30 min, banán 30-50 min, zelenina 1-1,5 hod, obiloviny a strukoviny do 2hod. ”[6]                                            
            ”Mäsožravé zvieratá majú krátke zažívacie ústroje (trojnásobnú dĺžku ich tela), aby sa mäso z tela dostalo pokiaľ možno čo najrýchlejšie, lebo pri jeho rozklade vznikajú veľmi otravné látky. Pretože rastlinná potrava sa rozkladá oveľa pomalšie, majú bylinožravci črevá najmenej šesťkrát dlhšie ako ich telo. Človek má dlhé črevné ústroje bylinožravcov, takže keď pojedá mäso, veľké množstvo otravných látok preťažuje ľadviny a môže na jednej strane viesť k pakostnici, artritíde, reumatizmu a na druhej strane k rakovine a atheroskleróze ciev.”[7]

            Okrem stavby tráviacej sústavy uvádzame v prílohe v tabuľke č 1. aj ďalšie porovnanie telesných znakov človeka s telesnými znakmi bylinožravcov a mäsožravcov, ktoré v konečnom dôsledku svedčia o jeho konštrukčnom uspôsobení pre prijímanie rastlinnej potravy.

            Sú známe aj prípady zámerného vegetariánstva s vidinou schudnutia či iných diet, tým však špeciálnu pozornosť venovať nebudeme.

Na druhej strane musíme ešte spomenúť  pridávanie antibiotík, hormónov a iných chemikálii do krmív zvierat v procese chovu a následnom spracovaní mäsa: "Zvieratá sú vykrmované a udržované pri živote nepretržitým podávaním ukľudňujúcich prostriedkov, hormónov, antibiotík a 2400 iných drog. Tento proces začína už pred narodením a pokračuje dlho po smrti. Tieto drogy a rôzne chemické látky sú aj naďalej v mäse, ktoré konzumujete, ale zákon nepožaduje, aby bol ich zoznam uvedený na obale."[8]

Po skonzumovaní mäsa končia tieto chemické látky v ľudskom tele, hlavne v pečeni.

Enviromentálne vegetariánstvo

”Omezeni produkce masa o pouhych 10 procent by uvolnilo mnozstvi obili postacujici k nakrmeni 60 000 000 lidi.” (Jean Mayer)

    Každé zviera musí pred tým, než sa dostane na bitúnok, niečo jesť a piť. Keby sa obilie používané na výkrm hovädzieho dobytka podávalo ľuďom, ľudstvo by viac nepoznalo hlad.

Až 90% všetkých obilnín vyprodukovaných v Amerike (vo Veľkej Británii je to 85%) ide na výkrm zvierat. Tato skutočnosť je o to zarážajúcejšia, že takto plytváme nie len svojim vlastným obilím, ale dovážame tiež rastlinné krmivo bohaté na bielkoviny z chudobných krajín sveta. Odhaduje sa, že celá tretina úrody podzemnice olejnej v Afrike (obsahujúcej rovnaké množstvo bielkovín ako mäso) končí v žalúdkoch dobytka a hydiny v západnej Európe.

”V rozvojových krajinách človek spotrebuje približne 200 kg obilia ročne, väčšinu z toho priamou spotrebou. Priemerný Európan alebo Američan však naproti tomu spotrebuje ročne asi 1000 kg obilia… 90 % z toho však najprv nakŕmi zvieratá vo výkrmoch.” [9]

            Chov zvierat má tiež za následky obrovské znečistenie planéty (existujú názory, že je príčinou až 10x väčšieho znečistenia ako oblasti obývané ľuďmi a spôsobuje 3x väčšie znečistenie ako priemysel) a s ním spojené ekologické problémy.

Orných plôch na pestovanie obilia a plôch na chov zvierat pribúda a to na úkor lesov, čo vedie k erózii pôdy.

Aj samotný chov je nákladná záležitosť. Len spotreba vody na produkciu 1 kg mäsa je 2500 až 6000 kg pričom na rovnaké množstvo pšenice je to len 60 kg.[10]

            Envirovegetariánstvo je spomedzi všetkých štyroch hlavných typov vegetariánstva najmladšie, najmenej zastúpené no vzhľadom na súčasné planetárne problémy by sa mohlo stať aktuálnejším. Zdroje sa míňajú, dopyt však nebezpečne stúpa. Kým doteraz ľudí k vegetariánstvu hnala najmä láska k zvieratám, snaha zachovať vitálnosť svojho tela alebo oddanosť k božím zákonom dnes sa zraky ľudí začínajú obracať k samotnej planéte, k budúcnosti Zeme a celého ľudstva. Potencia nedostatku visí vo vzduchu.

                                                     Konzumenti mäsa – ”mäsožravci”

    Jedenie mäsa má v západnom svete dlhoročnú tradíciu. Fenomén zabíjačiek, štedrovečerného kapra, rezňov, údených kolien a veľkonočných šuniek je neoddeliteľnou súčasťou slovenskej kuchyne. Jedlá z mäsa sú neuveriteľne chutné a voňavé. Posedenie nad srnčím guľášom s pivom a kamarátmi vnáša do života radosť a potechu. Vôňa pečenej klobásky prebúdza v nás sladkú nostalgiu jarmokov či detstva. A okrem šťavnatej chuti mäsa je to i sladkosť tejto nostalgie, ktorej sa človek nerád vzdáva.

Druhy mäsožravstva

    V úvode sme spomínali, že ľudí neustále si dopriavajúci chuť mäsa vnímame buď ako ľudí silno postrádajúcich empatickú zložku osobnosti alebo ako citlivých jednotlivcov jednoducho jediacich mäso.

Postoj prvej skupiny k problematike vegetariánstva je jednoznačný. Existencia zvierat na planéte má jediný zmysel – zvieratá sú tu aby boli zjedené alebo inak využité človekom.     Postoj druhej skupiny je trochu rozpačitý. Zvierat je im ľúto, ale sami v boji za lepší svet mnoho nezmôžu a teda vzdať mäsa sa nechcú a nedokážu.

Pracovne sme si tieto dva typy mäsožravcov nazvali ”Mäsožravci typu machina animata” a ”Mäsožravci súcitu”.

Machina animata

    Machina animata je termín vzťahujúci sa k filozofii Reného Descartesa. Zviera podľa neho nie je cítiaca bytosť, nemá dušu, osobnosť, má len telo. To telo je strojom. Zviera teda nevníma bolesť a akékoľvek kvílenie, kňučanie alebo iné podobné prejavy sú len škrípaním zle namazaného stroja.

Z tejto premisy jasne vyplýva, že zviera podľa Descartesa nemá nijaké práva. Ani právo na život a pokiaľ sa mu ho človek rozhodne vziať nič mu v tom nemôže zabrániť. Súcit nie je na mieste.

Človek ako je nám všetkým zrejmé sa ocitol na vrchole potravinového reťazca. Svojou inteligenciou vysoko presahuje inteligenčné prejavy všetkých ostatných živočíchov. Je despotickým vládcom Zeme. Živočíšstvo a rastlinstvo, oheň, voda, vzduch a zem - všetko mu podlieha.

Pre mäsožravca typu ”machina animata” je teda zviera nie menejcenná ale bezcenná vec, ktorej existencia spočíva len v uspokojení potrieb človeka a to bez ohľadu na to či ide o chov a porážku zvierat pre mäso, kožušinu, zábavu či vedu.

Mäsožravci súcitu

”Určite veľmi silná téma. Dokument bol silný a priamočiary. Ukazoval to najhoršie, čo sa zvieratám robí. Či už pre jedlo alebo pre kožu. Po skončení som sa zamyslel a je mi ich ľúto. Ale vegetariána to zo mňa nespraví. Sorry” (https://www.csfd.cz/film/118264-earthlings/)

    Pokiaľ ide o ”mäsožravca súcitu”, jeho názor na nadradenosť ľudskej rasy nie je až tak fundametálny ako je tomu u mäsožravca typu ”machina animata”. Je bežné, že takýto človek sám doma chová nejaké zviera a to nie pre mäso alebo kožušinu. Chované zviera (najčastejšie pes) je naopak jeho priateľom, nikdy by mu neublížil, stará sa o neho a ochraňuje ho. Neváha si však pritom kúpiť kožuch z čínskeho psa alebo zaobstarať lístok na koridu.

”Mäsožravci súcitu” sú azda najpočetnejšou skupinou ľudí vôbec. Je v nich rozvinutý ako cit tak i pud. Sú to typickí predstavitelia ľudskej rasy, človeka tak ako ho poznáme. Človeka s emóciami ale aj telesnými žiadosťami. ”Mäsožravca súcitu” utrpenie zvierat, hlad vo svete, choroby tela atd. síce trápia ale riešením danej problematiky sa sám aktívne nezaoberá. Žije ako mu príde, ako to pozná, ako je mu to prirodzené a pohodlné.

Dôvody konzumácie mäsa

Človek je od prírody všežravec

    Hlavným dôvodom je bezpochyby chuť mäsa. Tomu ale nebudeme venovať širšiu pozornosť.

Už v škole nás učili, že človek je od prírody všežravec a do jeho jedálnička prirodzene patrí mäsitá potrava. ”Mäsom sa živil už v prehistorických dobách. Dodávalo mu silu, energiu, látky pre správny rast a vývin.”[11]

Článkov na tému ”Prečo je dôležité jest mäso” je strašne veľa a to ako z radov laikov tak i odborníkov. Zástancovia človeka mäsožravca najčastejšie argumentujú prispôsobením sa človeka na jedenie mäsa vekmi a mäsom ako dôležitým prvkom našej potravy. ”Obsahuje nevyhnutné aminokyseliny, tuky, minerálne soli, vitamíny či stopové prvky, ako sú meď, mangán, zinok. Okrem toho je dostatočne sýte a chudšie mäso je i pomerne ľahko stráviteľné.”[12]

V mäsa sú zastúpené životne dôležité látky

Najčastejšie sa konzumácia mäsa odporúča z hľadiska potreby príjmu jednotlivých, vo vegetariánskej strave pomerne slabo zastúpených, minerálnych látok či vitamínov. Sú nimi hlavne :

• Bielkoviny (proteíny): Mäso obsahuje od 12 do 24 % plnohodnotných bielkovín, ktoré sú zložené z esenciálnych aminokyselín. Tieto bielkoviny sú ľudskému telu bližšie ako rastlinné bielkoviny, preto ich naše telo jednoduchšie využíva na výstavbu tela.

• Železo: V rastlinnej potrave je železo zastúpene v chemicky v trojmocnej forme, ktorá sa (na rozdiel od vstrebávania z mäsa) podstatne ťažšie vstrebáva (z rastlinnej potravy sa vstrebá len 1 – 8 % železa). Vstrebávanie železa z rastlinnej potravy vie ale čiastočne podporiť aj vitamín C a práve toho majú vegetariáni spravidla v potrave dostatok.

• Vitamín B12: Až na malé výnimky (kvasnice, Pangamín) sa nachádza takmer výlučne v živočíšnej potrave. Pripúšťa sa, že u niektorých ľudí sa tento vitamín vytvára v tele pôsobením črevných baktérií, ktorých produkcia chráni vegána pre vznikom tzv. megaloblastickej anémie.

• Vápnik: Lakto a lakto-ovo-vegetariánom nehrozí nedostatok vápnika, lebo mlieko ho obsahuje dostatok, navyše v ľahko vstrebateľnej podobe. Jeho nedostatkom sú ohrození vegáni. Niektoré látky v rastlinách na seba dokonca viažu vápnik, ktorý sa potom v čreve ťažšie vstrebáva.

• Prísni vegetariáni môžu byť ohrození aj nedostatkom jódu, selénu alebo zinku. Vegáni majú navyše nižší príjem vitamínu D. Tvrdí sa, že najviac ohrozené nedostatkom vitamínu D sú deti dojčené matkami vegánkami, ktorých mlieko ho má len veľmi málo.

• Špeciálna potreba konzumácie mäsa z hľadiska zabezpečenia dostatočného množstva vitamínov dôležitých pre zdravý vývoj plodu a dieťaťa sa vzťahuje na tehotné ženy a malé deti. [13]

Jednotvárnosť a neatraktívnosť vegetariánskej stravy

    Mäsožravci na svojom tanieri obľubujú najmä mäso. Vegetariánska kuchyňa na nich spravidla pôsobí jednotvárne a nezaujímavo, ”nie sú zajace, aby jedli trávu”.

 Faktom okrem toho ostáva, že na našom trhu stále absentuje ponuka vegetariánskych reštaurácii či kvalitných, uspokojujúcich vegetariánskych jedál v rámci klasických stravovacích zariadení.

                                                    Zlatá stredná cesta

    Jesť treba všetko a s mierou, hovorí zdravý sedliacky rozum. Lekári varujú ako pred každodennou tak aj pred príliš zriedkavou konzumáciou mäsa. Realita slovenských domácností je aj napriek tomu alarmujúca.

Extrémizmus sa vyskytuje v rade mäsožravcov aj vegetariánov.

Veľa ľudí, ktorí si to z finančného hľadiska môžu dovoliť, konzumujú mäso každý alebo takmer každý deň. Mäso sa stalo neoddeliteľnou súčasťou jedálnička človeka. Žiaľ každodennou. Už to nie sú len pečené kurčatá či, vyprážané rezne podávané na obed či večeru, dnes ľudia deň začínajú aj končia so salámami, šunkami, mäsovými nátierkami a množstvom ďalších mäsových výrobkov konzumovaných v prehnanom množstve. Mäsom spôsobené hnilobné procesy otravujú ľudský organizmus a sú príčinou predčasného starnutia, viacerých novodobých chorôb a obezity.

Utrpenie zvierat na farmách, kde sú ich prirodzené potreby naprosto ignorované je obrovské. Napriek tomu, vďaka neustále sa zvyšujúcemu dopytu po mäsa, množstvo a rozloha týchto fariem z roka na rok rastie.

Opačnou stránkou extrémizmu sú striktní vegáni. Tí, okrem toho, že odmietajú akékoľvek produkty získané zo živočíšnej výroby, sa bránia napríklad aj prijímaniu kojeneckého mlieka.

Niektorí frutariáni sa živia iba plodmi prirodzene spadnutými zo stromu a tak v mnohých prípadoch postrádajú dôležité minerálne látky a vitamíny (za všetky môžeme spomenúť napríklad vápnik nachádzajúci sa v mlieku a mliečnych výrobkoch).

Jedálniček niektorých vegetariánov tvorí veľa krát jednostranná strava zastúpená hlavne pečivom a sladkosťami. Prejedanie sa nimi však vedie k rovnako deštruktívnym následkom ako prejedanie sa mäsom.

Človek je tvor nenásytný. Nevie sa nabažiť všetkého čo mu spôsobuje, aspoň krátkodobú potechu. Nepozná mieru, zvažuje len málo, riadi sa buď nerozumne túžbami tela alebo bezhlavo chvíľkovým nadšením. Pritom miera a vytvorenie dobre zváženého postoja k otázke vlastnej výživy je jedna z najzákladnejších potrieb pre zdravý telesný a duchovný vývoj nie len jedinca ale aj celého ľudstva.

Dnešná veda disponuje z hľadiska dietológie a zdravej životosprávy značným množstvom poznatkov. Vieme čo naše telo potrebuje, vieme čo mu robí dobre, čo mu škodí a čo preň znamená ako nedostatok tak i nadbytok.

Vykročiť na akúsi potravinovú zlatú strednú cestu znamená rozhodnúť sa pre dostatok bez nadbytku. Nejde pritom len o otázku stravy, takéto rozhodnutie je otázkou filozofie života. Umiernenosť je jedna z najúžastnejších cností akými človek môže disponovať. Umiernenosť v stravovaní znamená poskytnúť telu všetky dôležité živiny, ktoré potrebuje pre zdravé fungovanie, vývin a vývoj. Zdravé telo svedčí o zdravom duchu a platí to aj naopak.

Pohľad na možné riešenia mäsového stravovacieho konfliktu

    Síce tento konflikt existuje už dlhšiu dobu, môžeme povedať, že nieje v súčasnej dobe zatiaľ vyhrotený a dalo by sa povedať, že je prehliadaný či ignorovaný a to aj napriek silnej masovokomunikačnej kampani. Vyhrotenie tohoto konfliktu zatiaľ nehrozí, minimálne dovtedy, kým budú mať mäsožravci v spoločnosti takú veľkú a drvivú väčšinu akú majú. Konzumentom mäsa totižto nevadí, že popri nich v spoločnosti existujú ľudia, ktorí mäso nejedia a z toho dôvodu ich tolerujú. Aj keď, popravde by sme mohli radšej slovo tolerujú nahradiť slovom ignorujú. Avšak v prípade, že spoločnosť dospeje do štádia, keď vegetariáni získajú v spoločnosti nadpolovičné zastúpenie a stanú sa sami väčšinou, je viac než pravdepodobné, že sa nezachovajú rovnako. Tento spoločenský konflikt sa potom stane oveľa aktuálnejším ako si v súčasnosti možno vieme predstaviť. To z dôvodu, že zatiaľ čo terajšej väčšine, konzumentom mäsa, nevadí že existujú súčasne ľudia, čo nejedia mäso, prípadnej možnej budúcej, vegetariánskej väčšine by dozaista vadilo, že v spoločnosti popri nich existujú aj ľudia, ktorí zvieratá jedia a ubližujú im.

            Z toho vyplýva, že tento konflikt bude pravdepodobne pôsobiť hlavne ako etický. Určite môžeme vylúčiť rozdielne názory oboch táborov čo sa tíka zdravotných problémov vyplývajúcich z jednotlivých stravovaní. Pretože tak ako jednému tak aj druhému táboru môže byť jedno, že sa na základe tej či onej konzumácie zhoršuje zdravotný stav ich oponentov.

V súčasnosti a pravdepodobne aj v budúcnosti sa teda tento spoločenský konflikt bude niesť hlavne v rovine etickej. Najdôležitejšie no zároveň aj najťažšie ostáva nájsť nejaké riešenie.

Jediným možným bude asi dohodnúť sa na nejakom kompromise. Zatiaľ čo vegetariáni by mali byť tolerantnejší a nepozerať sa na človeka konzumujúceho mäso ako na vraha a zmieriť sa s existenciou opačného spoločensko-stravovacieho tábora, ne-vegetariáni by mali podporiť isté zlepšenie čo sa tíka práv zvierat. Lepšie zaobchádzanie s nimi na farmách či pri  transportoch a čo najmenej stresujúce a bolestivé usmrcovanie. Taktiež by sa mali zamyslieť nad tým, či naozaj musia toho mäsa konzumovať až v takej veľkej miere a až tak pravidelne. Obmedzením svojho mäsového prímu by zároveň potešili ekológov, ktorí už dlhšie poukazujú na veľké ekologické problémy pri ”pestovaní” mäsa.

Na základe takýchto postupných ústupkov by sa mohlo podariť tento konflikt v spoločnosti udržať čo najnižšie, prípadne eliminovať. Radikálnejšie a univerzálnejšie riešenie asi pravdepodobne nieje možné. Je totiž prakticky nemožné aby sa zo dňa na deň preorientovala jedna skupina na presvedčenie druhej skupiny. Hlavne je to nemožné po stránke ľudskej, kde na svete existuje 7 miliárd samostatne zmýšľajúcich bytostí. To aký zmätok by to spôsobilo v systéme po ekonomickej stránke ani nemusíme hovoriť. Len si predstavme keby sa obyvatelia najľudnatejšieho štátu Indie, kde sa k vegetariánstvu hlási 40% populácie, zrazu rozhodli žiadať svoj podiel mäsa. Alebo opačný prípad, keď by sa všetci preorientovali na bezmäsitú stravu. Koľko fariem by sa zavrelo, koľko ľudí prišlo o prácu, systém by skrátka skolaboval. Našťastie alebo bohužiaľ, nič takéto sa nikdy nestane, pretože jednotné spoločne zmýšľanie ľudí je utópia. A tak najlepším možným doterajším riešením ostáva nájsť spomínaný  kompromis.

V spoločnosti tieto problémy teda sú a je len na spoločnosti kedy a ako ich začne riešiť. Isté je len jedno, bolo by najlepšie, keby sa s hľadaním riešenia začne skôr než bude pozde a konflikt sa zradikalizuje a vyhrotí.

Záverom :

”Ty sám buď tou zmenou, ktorú túžiš uzrieť vo svete!”       (Mahátmá Ghándí)

    Kto som a k čomu chcem smerovať. Na začiatok by si každý mal položiť tieto dve základné otázky. Odpoveď na ne je zrkadlom toho kam chceme aby smerovala celá spoločnosť a život na tejto planéte.

Spoločenský konflikt medzi vegetariánstvom a mäsožravstvom je dôležitým prvkom v procese vývoja civilizácie na Zemi. Mne osobne sa vegetariánstvo javí ako nepopierateľný prostriedok k vyššiemu cieľu pozdvihujúceho človeka a tým pádom aj celú spoločnosť. V tomto cieli vidím človeka rozvíjajúceho múdrosť, súcit a vytrvalosť spôsobom zaručujúcim pokrok a prosperitu pre celú planétu.

Múdrosť je cesta pochopenia toho čo je pre nás skutočne dobré, cesta učinenia správneho rozhodnutia. Vieme, že neustále preplňovanie našich tiel nevhodnou mäsitou stravou spôsobuje choroby a degeneráciu nie len na individuálnej, ale i evolučnej úrovni. Rovnako poznáme všetky živiny, zaručujúce správne fungovanie telesných procesov, ktoré je nevyhnutné telu pravidelne dodávať. Mnohé z nich sa vo veľkej miere nachádzajú práve v mäse. Sú však nahraditeľné, potrebná je informovanosť a vôľa.

Keď píšem o nahraditeľnosti živočíšnych živín rastlinnými činím tak z dôvodu etického a enviromentálneho. Priemyselná revolúcia v 18. storočí spustila éru vedeckého a technického pokroku ľudstva. Lietame do vesmíru, vyvíjame nové dych berúce technológie, nazývame sa pokrokovými avšak zvieratá chováme a zabíjame rovnako nehumánnym a primitívnym spôsobom ako pred tisíc rokmi. Náš vzťah k nim neprehodnocujeme. Som ale presvedčený, že príde doba kedy sa spoločnosť bude pri svojom obhliadaní sa späť pozerať na ľudskú aroganciu a krutosť voči zvieratám s rovnakým zdesením a nechápavosťou s akou sa dnes pozeráme na krutosti kedysi páchané na ľuďoch.[14]

Ak nebudeme v sebe rozvíjať súcit voči ostatným živým tvorom a kým im naďalej budeme vedome spôsobovať bolesť a utrpenie ľudstvo šťastné jednoducho nebude. Je naivné domnievať sa, že všetky tie emócie, ktoré vyplašené a trpiace zviera šíri okolo seba sa jednoducho rozplynú. Nemajú sa kam rozplynúť. Ostávajú tu s nami. Nevedome ich vnímame, plynú cez nás, dávajú ”ovzdušiu” istú akosť.

Spokojnosť je dôkazom toho, že múdrosť, súcit a vytrvalosť sa napĺňajú.

Thomas Berry povedal: "Vegetariánství je způsob života, ke kterému bychom všichni měli směřovat. Kvůli vlastnímu ekonomickému přežití, kvůli fyzické pohodě a zdraví a kvůli ochraně duchovních hodnot."[15] Ja s nim veľmi silno súhlasím.

Použitá literatúra

1. Kundera, M. Nesnesitelná lehkost bytí.: Brno. Atlantis, 2006. ISBN 978-80-7108-281-1
2. Zürrer R, Risi A. Vegetariánský život-Přednosti bezmasé výživy.: Earth Save, 2007. ISBN 8086916002
3. https://www.csfd.cz/film/118264-earthlings/
4. https://www.gastroslovnik.sk/gastro-sprievodca/gastro-sprievodca-detail/preco-je-maso-dolezite/
5. https://www.govinda.sk/vegetarianstvo/
6. https://vegetariani.asp2.cz/?view=citaty
7. https://sk.wikipedia.org/wiki/Vegetari%C3%A1nstvo
8. https://www.zdravejedlo.sk/urovne-vegetarianstva
9. https://www.zzz.sk/?clanok=6649
10. https://www.harekrsna.cz/cvs/2008/posun_paradigma

Prílohy

Tabuľka č.1