Keď koncom leta uplynulého roka prvá dáma Nemecka svojvoľne prehlásila dublinské dohody za neúčinné a manifestačne vyhlásila, že Nemecko s otvorenou náručou víta všetkých prichádzajúcich „utečencov“, pozerali sme sa na jej okázalé gesto s rozpakmi a očakávali sme ťažkosti. Život ukázal, že oprávnene. Akonáhle sa potvrdilo, že nekontrolovaná masová imigrácia vyvoláva celospoločenské problémy s dôsledkami na integritu štátov a viaceré krajiny sa jej politike budú brániť, začala si pani kancelárka nekoordinovane, egoisticky a svojvoľne rozohrávať vlastné „riešenia“ utečeneckého problému. Úplne pritom ignoruje tak vnútorné pravidlá, ako aj názory partnerov, či hierarchiu Európskej únie. V druhej polke októbra 2015 sa vybrala do Ankary aby si s tureckými predstaviteľmi (v mene EÚ!) dohodla obchod. Bez nášho vedomia, či súhlasu Turkom prisľúbila uľahčenie, zjednodušenie a urýchlenie ich vstupu do EÚ a za nejasný prísľub, že Turci nejako pribrzdia prúdy migrantov im ešte ponúkla aj 3 miliardy EUR z našich rozpočtov. Neuveriteľné, predsedníčka vlády jedného z 28 členských štátov Európskej únie si s Turkami dohodla svoj vlastný biznis, ktorý jej máme zaplatiť my! Pred celým svetom urobila z „európskeho prezidenta“ Donalda Tuska, aj „predsedu európskej vlády“ J. C. Junckera, svojich nesvojprávnych poskokov. No, ale ani z predstaviteľov dotknutých štátov EÚ žiaden nezaprotestoval. Naopak, frau Merkel si ich dala zvolať do Bruselu a pokojne im oznámila, čo si s Turkami dohodla a čo budú musieť oni, podľa jej dohody plniť ... Aj keď za uplynulý štvrťrok Turci pre nás nič neurobili, koncom januára oznámili, že tri miliardy za spomalenie migrácie im je málo. Chcú od nás aspoň päť miliárd eur! Bez akéhokoľvek oprávnenia, či mandátu na takéto rokovania od členských štátov, si dnes robí nemecká kancelárka s Turkami svojvoľné dohody, ktoré zdá sa, zaväzujú nielen jej, ale aj našu krajinu. Sľubuje im, miliardy EUR z našich peňazí, voľný pohyb, či možnosť presídlenia sa kdekoľvek v EÚ pre každého z cca 75 miliónov Turkov. Maďarský premiér Orbán zverejnil aj ďalšie detaily z jej utajeného Nemecko-Tureckého paktu, v ktorom sa zaviazala, že nechá z Turecka do Únie previezť 400.000 až 500.000 migrantov ročne. Nie však len do Nemecka. Títo utečenci majú byť povinne prerozdeľovaní do všetkých členských štátov EÚ. (Aj Robert Fico potvrdil, že má podobné správy.) Podľa dostupných informácií teda kancelárka nemeckého štátu, A. Merkelová uzavrela s R. T. Erdoganom písomnú zmluvu, v ktorej bez nášho vedomia a súhlasu počíta s tým, že Slovensko preberie z Turecka cca 5.000 migrantov ročne. A nezaujíma ju, čo si o tom myslíme. Ale akým právom si to frau Merkel dovoľuje? Chce tým snáď povedať, že už vníma Slovensko len ako svoj a Erdoganov „pašalik“? Nezachádza vo svojej mocibažnosti, sebavedomí, egoizme a arogancii už trochu priďaleko? Všetci vieme, že v roku 2017 čakajú Nemecko parlamentné voľby. Vieme tiež, že podpora nemeckej verejnosti Merkelovej zoskupeniu CDU/CSU prudko klesá. Vieme aj to, že najväčšou ucelenou národnostnou komunitou – menšinou v Nemecku sú Turci. Vieme, že pre predsedníčku CDU/CSU budú čoskoro, v miliónoch počítané hlasy týchto voličov, životne dôležité. Neznamená to však, že by sme my, naša krajina, naši občania mali prijímaním tisícok migrantov a prispievaním na všelijaké Merkelovej utečenecké „projekty“ platiť za jej osobné politické ambície a egoistické ciele. Pani Merkelová je len predsedníčkou vlády jedného z 28 členských štátov. Členské štáty EÚ sú si, vo svojich právach aj povinnostiach navzájom rovné. Nemecko, ani jeho kancelárka nemajú v základných dokumentoch zakotvené žiadne privilégium diktovať, či vyžadovať plnenie povinností iných členských štátov nad rámec zmlúv. Pani Merkelová nie je reprezentantkou žiadneho z orgánov Európskej únie. Nemá oprávnenie konať, vystupovať, uzatvárať dohody, či zmluvy, vydávať pokyny, príkazy, či nariadenia v mene tejto inštitúcie. Nemá teda žiadne právo dojednávať, uzatvárať, či zazmluvňovať dohody, zaväzujúce Európsku úniu, ani jej členskej štáty. Pani Merkelová (pokiaľ je predsedníčkou nemeckej vlády) má právo vystupovať len v mene svojej krajiny a plnením dohôd, či zmlúv, ktoré uzavrela, môže byť zaväzovaná len jej spolková republika. Preto by sa slovenská štátna reprezentácia mala prestať hrať na „mŕtveho chrobáka“, ozvať sa a slušne vykázať pani kancelárku Merkelovú do priestoru, ktorý jej postaveniu prislúcha. Po zverejnení informácie o utajovanom Nemecko-Tureckom pakte, by už pán minister zahraničných vecí a európskych záležitostí naozaj nemal spať. Mal by nemeckej administratíve v odpovedi na ich demarš slušne pripomenúť, že Slovenská republika je svojprávnym, zvrchovaným štátom a že si neželáme, aby ich kancelárka bez nášho vedomia a súhlasu dojednávala, nielen s Turkami, ale kýmkoľvek, také dohody, ktoré by náš štát k čomukoľvek zaväzovali. Nevyspytateľné a svojhlavé správanie sa pani Angely Merkelovej jej poskokov už totiž vôbec nie je len problémom Nemecka, stáva sa čoraz viac aj problémom Európskej únie a bohužiaľ aj našej budúcnosti!