Ako by ste popísali svoju identitu?
Som Slovák. Jednoznačne.
Žili ste desať rokov v Nemecku. Necítite sa preto aj ako Nemec?
Nie, necítim sa ako Nemec. Napriek tomu by som povedal, že im rozumiem. Rozumiem ich reakciám. Žil som tam od 12 do 22 rokov.
Ste Európan?
Na to nie je ľahké odpovedať. Pokiaľ ide o kultúru západných krajín, cítim sa ako Európan. Cítim oveľa väčšiu väzbu k európskym krajinám ako napríklad ku kultúre Číny. No pokiaľ ide o peniaze, necítim sa ako Európan. Považujem za veľmi nespravodlivé, že niekto v Grécku je podporovaný z mojich daní. Takže ak sa ma priamo pýtate, či sa cítim ako európsky občan, je to ako by sme hovorili o esperante, o umelo vytvorenom jazyku, ktorý je dnes už mŕtvy.
Sú politici, ktorí sa nazývajú presvedčenými Európanmi. Čo to znamená?
Pre mňa je to človek, ktorý slepo nasleduje myšlienku akéhosi superštátu, Spojených štátov európskych, a pritom je ochotný kvôli tejto svojej predstave všetko riskovať.
Celá eurozóna bola minulý rok blízko kolapsu, pretože slovenský predseda parlamentu, menovite Richard Sulík, nechcel podporiť euroval.
Nezmenil som názor. Takáto pomoc Grécku bola zlá. Vďaka mojej iniciatíve sme nakoniec pôžičku Grécku odmietli. Nenechali sme sa vydierať. Rozumiem, že z pohľadu bruselského politika som zlý Európan. Pretože dobrí sú tí, ktorí poslúchajú na slovo.
Teraz ste sarkastický.
Áno, ale či je niekto dobrý alebo zlý Európan sa posudzuje len v tomto význame.
Ako ho teda používate vy?
Ľudia ako Robert Schumann, generácia zakladateľov, to boli dobrí Európania. Helmut Kohl bol určite tiež dobrý Európan, no bol až príliš dobrý a to malo napokon negatívne následky. Prijatie Talianska bolo jeho osobným rozhodnutím. A to malo svoje dôsledky. Bez Grécka a Talianska by sme dnes väčšinu týchto problémov nemali. Schäuble je dobrý Európan. No aj v tom je taká mierna irónia. Nie je správne slepo ísť jednou cestou a tvrdiť, že žiadna alternatíva neexistuje. Celé to skončí ako jedna veľká dráma.
Keď Nemcov tak dobre poznáte, ako ich vnímate počas tejto krízy?
Za príliš korektných. Za takých korektných, až to spôsobuje škody. Stále trpia komplexom z druhej svetovej vojny. Osobne sa mi to potvrdilo s Christianom Wulffom. Navštívil ma a daroval mi pekný obraz Branderburgskej brány. Bolo to krátko po tom, ako mal prejav pri Bodamskom jazere o ručení za dlhy. Povedal som mu vtedy: Pán Wulff, vaše argumenty sa podobnali tým, ktoré teraz používam ja, ale prichádzame k rozdielnym záverom.
V čom ste sa názorovo s Wulffom stretli?
Každá krajina má za svoje dlhy ručiť sama. No on dospel k záveru, že musíme Grékom požičať. Ja sa k tomu staviam inak. Musíme ich nechať zbankrotovať. Na to pán Wulff odvetil: Viete, my máme historickú zodpovednosť.
Toto vás šokovalo?
Je 70 rokov po vojne! Naozaj by ma zaujímalo, koľko z nich ešte vojnu zažilo. A napriek tomu Nemci cítia tento tlak. Dôležité rozhodnutia robia stále pod vplyvom holokaustu a druhej svetovej vojny. Samozrejme, bolo to veľké barbarstvo. No človek predsa kvôli tomu nemôže ďalších dvesto rokov robiť nesprávne rozhodnutia.
Aké rozhodnutia máte na mysli?
Angela Merkelová sa vždy nechá presvedčiť Hollandom a tými ostatnými. Napríklad pri téme európskych dlhopisov. Povedala, že na konci dňa budú môcť byť aj európske dlhopisy. Ja tvrdím niečo iné: Nie, koniec, žiadny vývoj, každý má ručiť za svoje dlhy, bodka, v tom by mala byť tvrdšia. Teraz sa to však stále horšie. Človeku je niekedy až nevoľno, keď vidí vyjadrenia po bruselskom zasadnutí.
Naháňa vám strach predstava, žiť v Spojených štátoch európskych?
Dokázal by som si to predstaviť, ak by neexistovali tie neúmerné regulácie. Nechajme ale transferovú úniu zatiaľ bokom. 60-tisíc úradníkov v Bruseli musí deň čo deň dokazovať opodstatnosť svojej práce. Stále si vymýšľajú nové hlúposti: normy na žiarovky, alebo že ovocná šťava sa už nesmie volať ovocná šťava. Zastavuje sa mi nad tým rozum. Keď si predstavím takýto superštát so 120-tisíc úradníkmi v Bruseli, ktorí budú regulovať všetko, od veľkosti kondómov až po označenie ovocných džúsov... Môj život by sa tým nezlepšil.
To sú bežné odstrašujúce príklady, ak chce človek polemizovať o tejto téme. No EÚ má aj normu demokratických štandardov, podľa ktorej sa musia jej členovia riadiť.
V prvom rade: žiarovky sú súčasťou nášho každodenného života. Nemôžete každý deň žiť len veľkými myšlienkami. Po druhé: Keď veľa východoeurópanov povie, že sú vďační tomu, že sú súčasťou Európy, tak to je preto, že ešte donedávna zatvorení za železnou oponou.
Vedeli by ste si predstaviť odovzdať vašu národnú suverenitu?
V oblasti zahraničnej politiky si viem celkom dobre predstaviť, že sa Slovensko vzdá svojej vlastnej zahraničnej politiky a bude to v kompetencii európskeho ministerstva zahraničných vecí. Za to by som bol hneď. Ale práve v tejto oblasti toho robí EÚ najmenej.
Ako by to bolo v prípade politiky spoločnej obrany?
Okamžite. Veď to je na smiech, čo má k dispozícii Slovensko. 30 tankov a tri stíhačky. Tam by mohlo existovať rozumné rozdelenie, no ani v tejto oblasti sa nič nerobí. To je napríklad najväčší problém Francúzov, aby odovzdali niečo zo svojho.
Ako by to bolo v prípade spoločnej hospodárskej a finančnej politiky?
Som presvedčený, že aj v Spojených štátoch európskych by mala každá krajina hospodáriť samostatne. Je tu taká záplava pravidiel z Bruselu, že podniky nemajú žiadnu šancu konkurovať americkým alebo čínskym firmám. V EÚ nemôže človek pracovať viac ako 48 hodín. Čo je to za nezmysel? Ako podnikateľ predsa môžem sám seba "vykorisťovať" a pracovať aj 100 hodín, no keď som už raz zamestnaný, tak už nemôžem.
Čo si myslíte o severnom eure?
V zásade si viem predstaviť, že krajiny ako Holandsko, Rakúsko, Nemecko vytvoria spoločnú menovú úniu. Možno sa pridá aj Švédsko a Fínsko.
A Slovensko?
Slovensko by neprijali. Bolo by novým Gréckom. Problémom nie je náš verejný dlh. Také euro úplne rozhodí produktivitu. Rozdiel medzi produktivitou Nemecka a Grécka je dnes oveľa väčší, ako pri zavedení eura. Je to veľmi nebezpečné.
Malo by Slovensko opustiť eurozónu?
Nie, mali by sme v eurozóne zostať. No Grécko a Portugalsko musia von.
Ako vnímajú túto tému Slováci?
Väčšina je proti zachraňovaniu Grékov. Počet ľudí, ktorí už eurozónu nevnímajú len pozitívne, stále narastá. Ale ja nie som Nigel Farage, ktorý hovorí: Referendum - a potom von. Veľkým problémom Bruselu je deficit demokracie. Rozhodujú komisári, a ja nemám žiaden dosah na to, čo robí taký Barroso. Absolútne nič. To bežných ľudí len rozčuľuje.
Chcete mať väčšie právo rozhodovania?
Samozrejme. Položil som v parlamente otázku, prečo nevyhlásime referendum o eurovale. A dostal som odpoveď: Tie zmluvy sú príliš komplikované na to, aby sme sa pýtali bežných ľudí. Položil som ďalšiu otázku - koľko z vás, 150 poslancov, tú zmluvu aspoň videlo, nie to ešte aj čítalo. Poslanci sú presne takí múdri alebo hlúpi ako ostatní ľudia, sú ich presným odrazom. Je obrovskou chybou, že robia politiku proti obyvateľstvu. To sa im vráti. Za 15 rokov nás to dostane do slepej uličky.
Máte obavy z toho, že by sa Nemecko stalo príliš silné?
Nie, Nemecko dnes platí účty.
Niekedy existovalo niečo ako "Balance of Power" v Európe. V súčasnosti je Nemecko výrazne najsilnejšie.
Viem to pochopiť, že vo Francúzsku existujú stále obavy z príliš silného Nemecka, práve kvôli reminiscenciám z druhej svetovej vojne. Hovorí sa: Nemci - pri nich treba byť ostražitý. Podobne je to u nás s Rusmi. Na Slovensku je to ale vo vzťahu k Nemecku opačne. Tu sa hovorí: Musíme sa orientovať podľa Nemecka. Robíme to, čo robia oni. Nemôžeme predsa pani Merkelovú nahnevať.
Zdroj : strana-sas.sk
Foto : wikipedia