(písané v štýle heuristickej eseje)
Vznik Domu slovenských regiónov (DSR) v Bruseli je výsledkom realizácie myšlienky predsedov samosprávnych krajov, ktorej potreba sa v čoraz väčšej miere ukazovala ako na Slovensku, tak i na pôde samotného hlavného mesta inštitúcií EU – Bruselu.
DSR vznikol ako projekt spoločného regionálneho zastúpenia všetkých ôsmych slovenských regiónov, bol iniciatívou samotných regiónov a ako taký je spolu s holandskou inštitúciou rovnakého charakteru v rámci Bruselu jediný svojho druhu.
Poloha budovy Domu slovenských regiónov je viac ako „na dobrej adrese“. Nachádza sa totiž v blízkosti okruhu Shumann na Avenue de Cortenbergh 89, obklopená budovami takých inštitúcií ako sú Európska Komisia, Rada EU a Stále zastúpenie Slovenskej republiky.
Pre priblíženie histórie vzniku tejto významnej a dnes už nenahraditeľnej inštitúcie je potrebné vrátiť sa do obdobia jesene roku 2004. Práve vtedy sa totiž, po nájdení vyhovujúcich priestorov, pristúpilo k samotnej realizácii projektu. Jeho koordinátorom bol predseda Košického samosprávneho kraja Rudolf Bauer, ktorý za celý projekt prevzal zodpovednosť a inicioval podpísanie bilaterálnych dohôd.
Nasledovalo prispôsobenie novoprenajatých kancelárskych priestorov potrebám inštitúcie tohto charakteru. Tie sa s výmerou 415 m2 rozprestierajú na troch poschodiach už spomínanej budovy. Technické práce prebiehali od polovice januára 2005 a ich výsledkom bolo vytvorenie ôsmych kancelárií (ktoré sú pracoviskami zástupcov jednotlivých krajov), pracoviska pre komunikačného manažéra, spoločných priestorov na prijímanie návštev (tieto priestory sú zároveň akýmsi spojovacím bodom medzi kanceláriami jednotlivých krajov) a rokovacej miestnosti s kapacitou tridsiatich piatich miest.
Do konca apríla bola taktiež zabezpečená telefonická a internetová infraštruktúra, čo bolo bodkou za prípravnými fázami a nasledovalo postupné nasťahovanie sa zástupcov jednotlivých krajov do svojich kancelárií.
Slávnostné otvorenie sa za prítomnosti mnohých hostí konalo 26. mája 2005. Od toho dňa má DSR šiestichch stálych regionálnych zástupcov, dvoch spoločných zamestnancov (manažéra a komunikačného manažéra) a jedného stážistu.
Pre úplnosť je ešte potrebné uviesť, že financovanie Domu slovenských regiónov je zabezpečené samotnými krajmi, pričom každý z nich prispieva 1/8 celkovej sumy (pri prenájme priestorov je to menej ako 1000 EUR a za spoločne poskytované služby okolo 500 EUR mesačne; vstupné náklady projektu pritom dosiahli výšku 3,6 mil).
Pokiaľ ide o aktivity Domu slovenských regiónov, tie je možné rozdeliť do akýchsi troch širších okruhov.
Prvým z nich je snaha o vytváranie pozitívneho obrazu o jednotlivých regiónoch, ich propagácia medzi regiónmi všetkých členských štátov EU a s tým súvisiace poskytovanie informácií o daných regiónoch.
Druhým okruhom regionálneho snaženia sa je podpora a tvorba aktivít v oblasti koordinácie, spolupráce a organizovania jednotlivých akcií. Ide o aktivity súvisiace s propagáciou našej krajiny, našich miest a obcí, prírodných krás, kultúrneho dedičstva, zvykov, obyčajou a tradícií spojených napríklad s ochutnávkami slovenských tradičných jedál, či s vystúpeniami našich umelcov.
Spadá sem aj organizácia rôznych výstav, worshopov, seminárov, kultúrnych spoločenských a odborných akcií, či odborných konferencií.
Ďalej sú to aktivity spojené s organizovaním návštev delegácií z regiónu do Bruselu a príprava ich programu.
Možno sem tiež zaradiť snahu o spoluprácu s ostatnými regiónmi členských štátov.
Tretím okruhom sú aktivity založené na snahe o hospodársky rast regiónov a o hospodársku a politickú spoluprácu s ostatnými regiónmi EU. Spadajú sem tiež aktivity založené na príprave participácií na štrukturálnych fondoch.
Táto tretia skupina aktivít je založená najmä na politickej spolupráci a je veľmi úzko prepojená s ďalšími inštitúciami EU.
V skratke by bolo možné zhrnúť program a ciele DSR do nasledovných štyroch bodov:
- Presadzovať záujmy regiónov Slovenska
- Zvýšenie informovanosti regiónov o možnostiach a politikách EU v regiónoch, a ich zapojenie do programov EU
- Zlepšenie komunikácie medzi EU inštitúciami a slovenskými regiónmi
- Zviditeľnenie a propagácia kultúry regiónov Slovenska v Bruseli
Okrem týchto spoločných bodov má každý spomedzi ôsmych samosprávnych krajov aj vlastnú stratégiu a ciele.
Za zmienku tiež stojí i vydávanie spoločného informačného mesačníka IN FLOW, ktorý je v elektronickej podobe prístupný ako belgickým tak i slovenským čitateľom a ktorý informuje o všetkých aktivitách a akciách, ktoré sa konali v danom období.
Pred vznikom DSR mali v Bruseli regionálne zastúpenia len Bratislavský, Košický a Prešovský samosprávny kraj. Až vznikom Domu slovenských regiónov sa tak možnosť zastúpenia dostala všetkým ôsmym slovenským samosprávnym krajom, a teda, popri Bratislavskom, Košickom a Prešovskom, už aj Banskobystrickému, Nitrianskemu, Trenčianskemu, Trnavskému a Žilinskému.
Moja prax spočívala v pôsobení na Zastúpení Prešovského samosprávneho kraja. V jej čase (od 11.6. 2007 do 12. 7. 2007) bolo v DSR skutočne rušno o čom svedčí aj množstvo akcií, ktoré v tej dobe či už prebiehali alebo sa pracovalo na ich príprave, a ktorých som mala možnosť zúčastniť sa.
Hneď v druhý deň mojej praxe mala do Domu slovenských regiónov doraziť delegácia poslancov regionálnych zastupiteľstiev a primátorov krajských miest SR. Bola som tak svedkom poslednej fázy prípravy programu ich návštevy, ktorého som sa potom v priebehu nasledujúcich troch dní účastnila spolu s poslancami.
Návšteva delegácie v Bruseli bola teda rozdelená do troch dní.
V prvý deň čakalo poslancov krátke predstavenie DSR a jeho činností, následné stretnutie s Lászlóm Floriánom, radcom pre regionálnu politiku na Stálom zastúpení SR pri EU a stretnutie s Juanom Manuelom Revuelta Pérezom, riaditeľom zastúpenia španielskeho regiónu Valencia v Bruseli, ktorý nám predstavil ekonomické a kultúrne perspektívy Valencie. Vrchol programu prvého dňa predstavovala spoločná prehliadka historickej časti mesta.
Druhý deň bol pre mňa skutočne zaujímavý. Hneď zrána sme sa totiž zúčastnili debaty s riaditeľom Generálneho riaditeľstva pre kultúru a vzdelanie Vladimírom Šuchom. Jej témou bol Program Kultúra a Európske hlavné mesto kultúry. Toto stretnutie mi dalo naozaj veľa, pretože pán Šucha nám poskytol množstvo cenných rád ohľadom kultúrnej spolupráce EU a Slovenska na štátnej, regionálnej alebo individuálnej úrovni.
Po stretnutí s pánom Šuchom nasledovalo posedenie s programovým manažérom Generálneho riaditeľstva pre kultúru a vzdelanie Pavlom Tychtlom, ktorý sa venoval otázke Town twinningu a programu Občan v akcii.
Ďalej sme sa zúčastnili prehliadky Európskeho parlamentu, kde nás čakalo krátke posedenie so slovenskými poslancami.
V tretí deň čakalo poslancov niekoľko ďalších stretnutí, z ktorých môžem spomenúť napríklad stretnutie s Katarínou Mathernovou, riaditeľkou Direktoriátu na Generálnom riaditeľstve pre regionálnu politiku – DG REGIO. Témou stretnutia bola regionálna politika EU, alebo debatu s Vladimírom Griegerom, vedúcim oddelenia EPSO, ktorý pojednával o inštitúciách EU.
Nakoniec sme, pred odchodom poslancou späť na Slovensko, v tento tretí deň absolvovali prehliadku výstavy „Súčasné umenie Slovenska“, ktorá bola inštalovaná v budove Európskej komisie Berlaymont.
Práve táto výstava sa mi v rámci mojej praxe vryla do pamäti azda najintenzívnejšie. Možno pre to, že som ju mala možnosť vnímať aj cez jej kurátora PhDr. Štefana Zajíčka, možno pre to, že vystavované maľby a plastiky boli skutočne tým najlepším zo Slovenska (aspoň mne to tak pripadalo) a možno aj pre to, že som sa sama zúčastnila na jej demontáži.
DSK sa túto výstavu rozhodol zrealizovať pri príležitosti druhého výročia svojho pôsobenia. Počas mája a júna 2007 predstavili naše samosprávne kraje v Bruseli súčasné slovenské umenie.
Do výstavy boli zakomponované diela autorov všetkých samosprávnych krajov, pričom svojou tvorbou prispeli dvadsiati dvaja umelci. Celkovo tak táto výstava predstavila niečo vyše sedemdesiat umeleckých diel.
Bruselská verejnosť ich mala možnosť vidieť v období medzi 4. a 27. májom 2007 v galérii Cobalt. Jej reakcie na vystavované diela vraj boli veľmi pozitívne.
Následne, 6. júna bola výstava premiestnená do budovy Berlaymont a pod názvom „Súčasné umenie Slovenska: Maľba a plastika“ ju otvoril komisár Ján Figeľ spolu s predsedami samosprávnych krajov.
Práve tu, v budove Berlaymontu som sa s ňou stretla i ja a bola som skutočne milo prekvapená. Každé z diel dýchalo výnimočnosťou a prepracovanosťou, každé sa vyznačovalo originalitou (či už techniky akou bolo tvorené alebo idey, ktorá bola tvorená), každé napovedalo o talente svojho tvorcu.
Výstava trvala do 15. júna. Šestnásteho sme teda začali s demontážou, čo bolo pre mňa veľmi zaujímavou a obohacujúcou skúsenosťou.
Skúsenosti som tiež získavala na početných workshopoch, seminároch a konferenciách, ktoré som navštevovala najmä v oblastiach záujmu Prešovského samosprávneho kraja.
Najpodnetnejšie pre mňa boli tie, ktoré sa nejakým spôsobom týkali kultúry. Zúčastnila som sa prezentácií niekoľkých európskych miest kandidujúcich na post Európskeho hlavného mesta kultúry, z ktorých najviac ma oslovila prezentácia mesta Lodź. Mala som možnosť vidieť ako vnímajú svoje kultúrne dedičstvo, svojich národných umelcov, či umelecké diela rôzne národnosti a tiež ako ich prezentujú.
Popri delegácii poslancov a primátorov slovenských miest bola ďalšou, v čase môjho praxovania, usporiadanou akciou stretnutie krajín Vyšegrádskej štvorky. Konalo sa pod záštitou Domu slovenských regiónov, pričom okrem slovenských hostí boli pozvaní aj hostia českí, poľskí a maďarskí.
Cieľom tohto neformálneho podujatia, ktoré sa konalo v priestoroch bruselského Autoworldu bolo zjednotenie a nadviazanie spolupráca medzi danými krajinami. Pohostenie i priestory zabezpečoval DSR, pričom i ja sama som mala možnosť podieľať sa na príprave programu, ktorý bol skutočne pestrý a vďaka ktorému sa toto stretnutie nieslo v duchu príjemnej atmosféry. Spojilo sa tak príjemné s užitočným a medzi členskými štátmi sa uzavrela akási nepísaná dohoda aj o budúcich ročníkoch tohto podujatia, s ktorej organizáciou sa budú jednotlivé krajiny rok čo rok striedať.
Moja úloha tiež spočívala v podieľaní sa na príprave jednotlivých dokumentov o aktuálnom vývoji regionálnej politiky. Pomáhala som v prekladaní článkov z angličtiny, pričom azda najviac som sa venovala problematike Platformy na monitorovanie Lisabonskej stratégie, o ktorej som bola poverená napísať i článok. Ten bol následne uverejnený v júlovom čísle mesačníka IN FLOW v roku 2007.
Ak by som mala zhrnúť moje pôsobenie na pôde Prešovského zastúpenia v Dome slovenských regiónov musím povedať, že to bola pre mňa jednoznačne obohacujúca skúsenosť.
Stretla som sa tu s mnohými ľuďmi, ktorí, ako som mala možnosť vidieť, robia skutočne maximum pre našu krajinu.
Nahliadla som do zákulisia príprav a priebehu nielen kultúrnych ale aj politických aktivít, nazbierala som tým mnoho skúseností, uvedomila som si aká dôležitá je spolupráca jednotlivých regiónov štátov EU s ostatnými, zistila som, že je skutočne potrebné mať reprezentantov, na miestach kde sa odohrávajú všetky najdôležitejšie rokovania a stretnutia.
Taktiež som si vyskúšala proces prípravy a organizovania výstavy, programu pre delegáciu, alebo akcie. Všetko ma to skutočne veľmi obohatilo a musím povedať, že regionálne zastúpenie dalo slovenským regiónom silnejšiu pozíciu v Bruseli, vďaka čomu sú regióny schopné dosahovať lepšie a efektívnejšie výsledky.
Autor : Slovenska-politika.sk
Foto : skregions.eu