Postavenie prezidenta Slovenskej republiky v politickom systéme

    Postavenie prezidenta Slovenskej republiky v politickom systéme

           Post prezidenta na našom území by sme mohli datovať približne jedným storočím. To platí ak počítame ako prvé zvolenie za prezidenta zvolenie T.G. Masaryka v roku 1918 počas takzvanej prvej Československej republiky až po to posledné z roku 2004, kde si Slováci zvolili Ivana Gašparoviča. Počas tohto 89 rokov trvajúceho obdobia sa na tomto poste vystriedalo niekoľko kandidátov. Čo sa týka samostatného Slovenska, mal náš štát 4 prezidentov a to Jozefa Tisa (1939-1945), Michala Kováča (1993-1998), Rudolfa Schustera (1999-2004) a posledným , súčasným prezidentom slovenskej republiky sa stal Ivan Gašparovič (2004-200?).

          Dôležitosť prezidenta v Slovenskej republike nie je nijako nadštandartne významná, asi aj preto je Slovenská republika zaraďovaná medzi takzvané parlamentné republiky so slabým postavením prezidenta. Avšak to neznamená , že tento post nemá význam a uplatnenie, naopak má svoj význam o čom sa je možné dočítať v druhej kapitole tejto práce. Skôr som ale uznal za vhodné začať prácu spracovaním a venovaním sa procesu zvolenia prezidenta a všetkého okolo toho(čo je dané článkom 107 Ústavy Slovenskej republiky),  kedže ako prvé je potrebné byť zvolený a až potom prichádzajú na rad práva a právomoci.

      V práci samotnej som sa teda chronologicky snažil spracovať informácie, ktoré som pre zhotovenie tejto práce zhromaždil, pričom som začal faktami ktoré sa týkajú zvolenia prezidenta a následne som prešiel na jeho práva a právomoci.

             >  Volebný proces prezidenta Slovenskej republiky

            >  Právomoci prezidenta Slovenskej republiky

Pre priemerného čitateľa by táto práca mala prinášať množšstvo nových poznatkov ktoré sú (pre nutnosť zachovania právneho znenia) identické so znením ústavy slovenskej republiky. Avšak, práca prináša akúsi inú, zrozumitelnejšie písanú podobu oproti paragrafovanému zneniu ústavy, či iných publikácií s ktorími som pracoval.

                1 Volebný proces prezidenta Slovenskej republiky

1.1 Základné ustanovenia

           Hneď v prvom bode článku 107. Ústavy slovenskej republiky stojí všeobecné vyhlásenie, ktoré nám dáva základnú informáciu o prezidentovi  a to znie: „Hlavou Slovenskej republiky je prezident. Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi“[1].

Ďalej už sa jednotlivé články venujú procesu zvolenia prezidenta.

Prezidenta volia občania Slovenskej republiky v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov. Právo voliť prezidenta majú občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky.

          Čo sa týka kandidátov, tých navrhuje najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky alebo občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky, a to na základe petície podpísanej najmenej 15 000 občanmi. Návrhy na voľbu sa odovzdávajú predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb. Po sčítaní hlasov , ktoré prebieha pod dohľadom k tomu stanovených orgánov je za prezidenta zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov. Ak ani jeden z kandidátov nezíska potrebnú väčšinu hlasov voličov, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb. Do druhého kola volieb postupujú tí dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet platných hlasov. V druhom kole volieb je za prezidenta zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov. Ak by po takejto situácii jeden z dvoch kandidátov, ktorí získali v prvom kole volieb najviac platných hlasov, prestal byť voliteľný za prezidenta pred druhým kolom volieb alebo ak by sa práva kandidovať vzdal, postupuje do druhého kola volieb kandidát, ktorý v prvom kole volieb získal ďalší najvyšší počet platných hlasov. Ak pre druhé kolo volieb nie sú dvaja kandidáti, druhé kolo volieb sa neuskutoční a predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási do siedmich dní nové voľby tak, aby sa uskutočnili do 60 dní od ich vyhlásenia.

          Pokiaľ sa aj po tomto období neobjaví ďalší kandidát a o funkciu prezidenta sa uchádza iba jeden kandidát, koná sa voľba tak, že sa o ňom hlasuje; za prezidenta je zvolený, ak získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov zúčastnených voličov.

Po zákonnom zvolení , sa zvolený kandidát  ujíma funkcie prezidenta zložením sľubu. Sľub skladá pred Národnou radou Slovenskej republiky do rúk predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky napoludnie v deň, v ktorom sa má skončiť volebné obdobie predchádzajúceho prezidenta. Pokiaľ nastala taká situácia, že bolo volebné obdobie predošlého prezidenta skončené predčasne, zvolený kandidát skladá svoj sľub a ujíma sa funkcie prezidenta napoludnie v nasledujúci deň po dni, v ktorom boli vyhlásené výsledky volieb.

          Nad voľbou prezidenta bdie komisia pre tento proces určená a o ústavnosti alebo zákonnosti volieb prezidenta rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky, čo sa píše v deviatom bode Ústavy Slovenskej republiky v článku 101 .

Podrobnosti o voľbách prezidenta ustanoví zákon. Čl.101/10

1.2 Ustanovenia ohľadne kandidátov

          Za prezidenta možno zvoliť každého občana Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a v deň voľby dosiahol vek 40 rokov, pričom tá istá osoba môže byť zvolená za prezidenta najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.

Voľbu prezidenta vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa prvé kolo volieb uskutočnilo najneskôr 60 dní pred uplynutím funkčného obdobia úradujúceho prezidenta. Ak sa úrad prezidenta uvoľní pred uplynutím funkčného obdobia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási voľbu prezidenta do siedmich dní tak, aby sa prvé kolo volieb uskutočnilo najneskôr do 60 dní odo dňa vyhlásenia voľby prezidenta. Keď nastane situácia , že za prezidenta bude zvolený poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, člen vlády Slovenskej republiky, sudca, prokurátor, príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, člen Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, odo dňa zvolenia prestane vykonávať svoju doterajšiu funkciu a to z dôvodu , že prezident nesmie vykonávať inú platenú funkciu, povolanie alebo podnikateľskú činnosť a nesmie byť členom orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť. Ak by s týmto nebol spokojný, má právo sa tejto svojej funkcie kedykoľvek vzdať; jeho funkčné obdobie sa skončí dňom doručenia písomného oznámenia tohto rozhodnutia predsedovi Ústavného súdu Slovenskej republiky. Takéto odstúpenie na post prezidenta oznámi predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

1.3 Ustanovenia ohľadne zákazu činnosti a odvolania prezidenta

 Prezident skladá pred Národnou radou Slovenskej republiky do rúk predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky tento sľub[2]:

"Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dbať o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony."

Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok neplatnosť voľby prezidenta.

Taktiež následné nedodržiavanie môže viesť k pozbaveniu funkcie.

         Ak prezident nemôže vykonávať svoju funkciu dlhšie ako šesť mesiacov, Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlási, že funkcia prezidenta sa uvoľnila. Dňom tohto vyhlásenia sa skončí funkčné obdobie doterajšieho prezidenta. Následne bude vyhlásená nová voľba prezidenta.

Prezidenta možno odvolať z funkcie aj pred skončením volebného obdobia ľudovým hlasovaním. Ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky prijatého najmenej trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, a to do 30 dní od prijatia uznesenia tak, aby sa ľudové hlasovanie vykonalo do 60 dní od jeho vyhlásenia. Toto je platné ak za jeho odvolanie v ľudovom hlasovaní hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov. Ak nastane opak a prezident nebol v ľudovom hlasovaní odvolaný, rozpustí prezident Národnú radu Slovenskej republiky do 30 dní od vyhlásenia výsledkov ľudového hlasovania. V takom prípade začína prezidentovi plynúť nové volebné obdobie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási voľby do Národnej rady Slovenskej republiky do siedmich dní od jej rozpustenia.

Podrobnosti o odvolaní prezidenta podobne ako pri jeho zvolení ustanoví zákon.

(Ústava Slovenskej republiky, strana 40-41)

1.4 Trestnoprávnosť prezidenta Slovenskej republiky

        Všeobecne je zaužívaná predstava o nedotknuteľnosti a trestnoprávnej imunite prezidenta. Nie je tomu však tak . „Prezidenta možno stíhať avšak iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu. O podaní obžaloby na prezidenta rozhoduje Národná rada Slovenskej republiky trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Obžalobu podáva Národná rada Slovenskej republiky na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodne v pléne. Odsudzujúce rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky znamená stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto funkciu opätovne získať“[3].

                 2  Právomoci prezidenta Slovenskej republiky

           Ako som už spomínal v úvode , Slovenská republika sa zaraďuje do krajín s takzvaným slabým prezidentom – parlamentná republika. Znamená to, že právomoci prezidenta sú menej dôležité , ako právomoci iných orgánov.

Prezident slovenskej republiky zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky, alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov, ďalej môže podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len "ústava") alebo s ústavným zákonom prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií taktiež môže zvolávať ustanovujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

          Medzi jeho ďalšie právomoci patrí to, že môže rozpustiť Národnú radu Slovenskej republiky, ak Národná rada Slovenskej republiky v lehote šiestich mesiacov od vymenovania vlády Slovenskej republiky neschválila jej programové vyhlásenie, ak sa Národná rada Slovenskej republiky neuzniesla do troch mesiacov o vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda Slovenskej republiky spojila vyslovenie dôvery, ak Národná rada Slovenskej republiky nebola dlhšie ako tri mesiace spôsobilá uznášať sa, hoci jej zasadanie nebolo prerušené a hoci bola v tom čase opakovane zvolávaná na schôdzu, alebo ak zasadanie Národnej rady Slovenskej republiky bolo prerušené na dlhší čas, ako dovoľuje ústava. Toto právo nemôže uplatniť počas posledných šiestich mesiacov svojho volebného obdobia, počas vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu. Prezident rozpustí Národnú radu Slovenskej republiky v prípade, ak v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta nebol prezident odvolaný.

          Medzi najviac spomínané a teda zároveň aj najznámejšie práva prezidenta patria podpisovania zákonov a čo sa ešte týka zákonov, môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona. Prezident má tiež rozsiahle vymenovávacie práva a to -vymenúvanie a odvolávanie predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky, poverovanie ich riadením ministerstiev a prijímanie ich demisie; predsedu a ostatných členov vlády odvoláva v prípadoch uvedených v čl. 115 a 116 a vymenúva a odvoláva tiež vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov a ďalších funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanoví zákon; vymenúva a odvoláva rektorov vysokých škôl, vymenúva vysokoškolských profesorov, vymenúva a povyšuje generálov. Mediálne najznámejšia je právomoc udeľovania vyznamenaní, ak na to nesplnomocní iný orgán.

            Čo sa týka jurisdikcie , prezident je oprávnený odpúšťať a zmierňovať tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie ,čo zväčša robí na začiatku nového roka. Ďalej  „vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a sľub generálneho prokurátora a vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálneho prokurátora“[4] a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov. (Ústava Slovenskej republiky,strana 37-38)

          Aj keď je prezident väčšinou civilná osoba, patrí mu aj post hlavného veliteľa ozbrojených síl a v prípade konfliktu vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky, ak je Slovenská republika napadnutá, alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu a uzatvára mier.

Vzhľadom na predošlú právomoc môže na návrh vlády Slovenskej republiky nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stav alebo vyhlásiť výnimočný stav a ich skončenie.

Pokiaľ sa schváli referendum , je to práve prezident ktorý má právo či povinnosť ho vyhlásiť.

Keďže prezident má sledovať dianie v krajine, v poslednom čase sa často prirovnáva aj k druhému ombudsmanovi v závažnejšom celoslovenskom merítku. S tým je tiež spojené jeho ďalšie právo plynúce mu z ústavy a to podávať Národnej rade Slovenskej republiky správy o stave Slovenskej republiky a o závažných politických otázkach. K tomu mu môže pomáhať aj jemu prislúchajúce ústavné právo o informáciách, ktorého presné znenie je: „Prezident slovenskej republiky má právo vyžadovať si od vlády Slovenskej republiky a od jej členov informácie potrebné na plnenie svojich úloh.“ (Ústava slovenskej republiky, článok 102,odsek 17,strana 39)

 3 Dodatok

          Na záver tejto práce by som ešte spomenul zopár menej dôležitých, avšak prezidenta sa týkajúcich faktov. Sídlo prezidenta sa nachádza v niekdajšom letnom sídle ,paláci, grófa Antona Grassalkoviča. Ten je chránený takzvanou čestnou strážou prezidenta. Ďalej prezidentovi prislúchajú ešte dve ďalšie rezidencie.

Tiež treba nutne spomenúť symboly prezidenta Slovenskej republiky ktorými sú štandarda prezidenta Slovenskej republiky z 19. januára 1993.

          Prezident Slovenskej republiky používa štandardu prezidenta Slovenskej republiky ako symbol svojej funkcie. Štandarda prezidenta Slovenskej republiky má podobu červeného štvorca, z ktorého spodného okraja vyrastá modré trojvršie s bielym dvojitým krížom v proporciách štátneho znaku Slovenskej republiky. Bielo-modro-červený lem vychádza bielou farbou z horného rohu štandardy od žrde. Kresba znamenia je strieborná, strieborná linka lemuje červený štvorec aj celú štandardu.

Štandarda prezidenta Slovenskej republiky sa používa na označenie jeho trvalého alebo dočasného sídla a  pri výkone funkcií prezidenta Slovenskej republiky.

Použitá literatúra

Kolektív pod vedením doc. Judr. Jan Svák , Csc. :Ústavné právo SR, Akadémia politického zboru, Bratislava, 2002, 400s. ISBN 80-8054-263-5

Ústava Slovenskej republiky.: Gryf Žilina s.r.o: INA,2004.63 s. ISBN 80-88927-91-9

Internet: Postavenie prezidenta

www.prezident.sk (28.11.2007)