Post prezidenta v rámci Slovenskej republiky sa často označuje ako reprezentatívny. Nemá teda mnoho právomocí, ktorými by mohol aktívne zasahovať do výkonnej moci. Napriek tomu však svojim pôsobením a svojou reprezentáciou môže do istej miery ovplyvňovať chod vnútornej ako aj zahraničnej politiky.
V práci sa budeme venovať práve tej druhej a teda sa zameriame na hlavnú činnosť prezidenta práve v spojitosti so zahraničnou politikou. Presnejšie pôjde o v histórii Slovenskej republiky druhé volebné obdobie prezidenta, ktoré zastával Rudolf Schuster, ktorý bol zároveň aj prvým priamo zvoleným prezidentom vôbec.
V práci sa teda pokúsime zachytiť hlavné momenty prezidentovej diplomatickej činnosti v rokoch jeho úradovania 1999 – 2004. Tá ako sa pokúsime ukázať, bola prevažne orientovaná na integračné snahy Slovenska v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii. Konkrétnejšie sa pozrieme na niektoré prezidentské zahraničné cesty. Tie budú vzhľadom na dôležitosť prevažne súvisieť práve so spomínanou integráciou. Pozrieme sa však aj na niektoré mimo európske. Na záver sa následne pokúsime stručne vyhodnotiť jeho pôsobenie v tejto štátnej funkcii s poukázaním na jeho prínos pre Slovenskú republiku.
Zahraničná politika prezidenta SR Rudolfa Schustera
Návrat do veľkej politiky
Slovenská republika sa zaraďuje do krajín s takzvaným slabým prezidentom – parlamentná republika. Znamená to, že právomoci prezidenta sú menej dôležité , ako právomoci iných orgánov.
Prezident Slovenskej republiky zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky, alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov, ďalej môže podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s Ústavou Slovenskej republiky alebo s ústavným zákonom prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií. Taktiež on sám disponuje ako najvyšší štátny činiteľ diplomatickým pasom.
Takto definuje postavenie prezidenta Slovenskej republike v rámci medzinárodných vzťahov ústava. My sa v práci zameriame hlavne na článok 102 odsek 1a teda na zastupovanie Slovenskej republiky navonok ako aj dojednávanie a ratifikovanie medzinárodných zmlúv. [1]
Skôr ako sa začneme venovať výkonu prezidentskej funkcie Rudolfa Schustera, je treba spomenúť jeho doterajšie pôsobenie v spojitosti s diplomaciou. Ako sám často uvádza, bohaté skúsenosti nadobudol v rokoch 1990-1992 keď pôsobil ako veľvyslanec vtedy ešte Česko-slovenskej federatívnej republiky v Kanade. Ako ďalej uvádza vo svojej knihe Návrat do veľkej politiky, keď ho z tohto postu v apríli 1992 odvolali, pracoval krátky čas pre kanadskú firmu na Slovensku. Nasledujúci rok 1993 až do roku 1994 potom pôsobil v Bratislave v rámci Ministerstva zahraničných vecí novovzniknutej už samostatnej Slovenskej republiky. Tu získal ďalšie skúsenosti v rámci diplomacie a medzinárodných vzťahov.[2]
Jeho vrcholová kariéra v rámci zahraničnej politiky sa však na plno rozbehla ako sám často uvádza až jeho zvolením za prezidenta. Svedčí o tom aj jeho už spomínaná kniha Návrat do veľkej politiky ako prenesene označoval svoje zvolenie za prezidenta.
Prvé kolo volieb prebehlo v máji 1999. Rozhodlo sa však až v kole druhom kde sa o tento post “pobil“ spoločne s Vladimírom Mečiarom. Z volieb nakoniec vyšiel víťazne práve Rudolf Schuster, pričom svoj hlas mu odovzdalo 57,18 % voličov.[3]
Keď 15. júna 1999 nastupoval do prezidentského úradu mal už za sebou určité skúsenosti v rámci pôsobenia v medzinárodných vzťahoch ale tento politický post bol jeho vrcholom. Čo sa týka jeho programu, nebolo nijakým tajomstvom, že sa bude prioritne usilovať o integráciu Slovenska v NATO ako aj v EÚ. Hovoril o tom totiž už počas svojej predvolebnej kampane a počas celého svojho trvania prezidentského postu na to kládol dôraz.
Chronologicky prehľad najdôležitejších udalostí prezidenta v rámci zahraničnej politiky s dôrazom na integračné snahy v EÚ a NATO
Za dobu svojho prezidentského volebného obdobia stihol Rudolf Schuster množstvo zahraničných ciest ako aj domácich návštev zo zahraničia. Venovať sa všetkým by bolo náročnou úlohou. Preto sme sa rozhodli zachytiť z každého prezidentského roka len niektoré, podľa nás najdôležitejšie, ktoré väčšinou spájala jedna téma a to integrácia v EÚ a NATO.
Celkom jednoznačne svoj otvorený a priamy postoj v spojitosti s touto témou vyjadril prezident svojim prejavom v pléne Európskeho parlamentu.
„Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie je jednou z hlavných priorít našej zahraničnej politiky, ale chápem ho zároveň v širšom kontexte perspektív vývoja našej spoločnosti a Európy. Cesta do Európskej únie je návratom do kultúrno-civilizačného priestoru, kam historicky i hodnotovo Slovensko patrí. V takomto myšlienkovom rámci sa od samého začiatku formovali priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky, ktorých cieľom je dosiahnutie plnoprávneho členstva v Európskej únii a NATO.“ [4]
Prezident týmto posolstvom vyslal jasný signál do Európy. Tento signál bol snáď o to silnejší, že za prezidentovým presvedčením stála väčšina politickej scény, kde sa v rámci tejto témy integrácie dokázala spojiť pravica s ľavicou.
V prvom roku úradovania sa Rudolf Schuster vyjadril v zahraničí na margo integrácie ešte viackrát. Spomeňme, vzhľadom na často veľmi krehké slovensko-maďarské vzťahy práve vyjadrenia z jeho návštevy maďarského parlamentu 20.8.1999. Veľmi pozitívne a priateľsky tu vystúpil s prejavom v ktorom ďakoval za maďarskú podporu v tejto veci.
„Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, využívam túto príležitosť aj k tomu, aby som sa z úprimného srdca poďakoval Vám poslancom, predsedovi parlamentu, predsedovi vlády, ako aj všetkým občanom Maďarskej republiky za Vašu doterajšiu podporu a pochopenie pri našom úsilí o vstup do OECD, NATO a EÚ. Rovnako oceňujeme Vašu podporu pri obnovení našej činnosti vo V4 po parlamentných voľbách 1998.“ [5]
Možno aj táto jeho návšteva neskôr prispela k zlepšeniu slovensko-maďarských vzťahov. A možno aj na jej základe sa prezident v tom istom roku začal aktívne podieľať na projekte cezhraničnej spolupráce štátov V4.
„Už od začiatku svojho prezidentského funkčného obdobia totižto Rudolf Schuster vyvinul iniciatívu na riešenie najpalčivejších otázok Slovenska, ktorým sa v čase jeho nástupu do funkcie nevenovala dostatočná pozornosť. Medzi tieto otázky patrilo aj riešenie problémov cezhraničnej spolupráce. V zmysle tejto iniciatívy vznikla pri regionálnom pracovisku Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky v Košiciach pracovná skupina, ktorá mala za úlohu urobiť potrebnú analýzu súčasného stavu riešenia problému cezhraničnej spolupráce v rámci Višegrádskej štvorky. Táto analýza bola prezentovaná na spoločnom rokovaní prezidentov V-4 v decembri 1999 vo Vysokých Tatrách.“ [6]
Aby zrejme zdôraznil dôležitosť daného projektu, na rok 1999 si naplánoval len oficiálne návštevy s týmito susednými štátmi a teda štátmi V4. Výnimku tvorila oficiálna návšteva Svätej Stolice vo Vatikáne, ktorá sa uskutočnila 28. - 29. 10. 1999. Stihol však ešte celkom osem pracovných ciest v tomto roku, kde je zaujímavá dvojitá návšteva Ukrajiny, ktorá zrejme reflektovala jeho pozitívny vzťah k nej. Pracovnú cestu na Ukrajine nevynechal ani v budúcom roku aj keď už bola iba jedna. Naopak, po dve pracovné návštevy sa tento krát ušli Nemeckej spolkovej republike a nášmu južnému susedovi Maďarskej republike. Z čoho sa dá usúdiť jeho ozajstný záujem na rozvoj slovensko-maďarských vzťahov. Najme keď si k spomenutým dvom pracovným pripočítame aj jednu oficiálnu 21. - 23. 3. 2000. Dodajme, že v roku 2000 boli len celkovo štyri. [7]
Pozitívnu rolu teda zohral aj v rozvíjaní kontaktov so susednými štátmi. Schusterovo osobné priateľstvo s poľským prezidentom Aleksandrom Kwaśniewským či s ukrajinským Leonidom Kučmom bolo v tejto veci tiež prínosné. V prípade vzťahov s prezidentmi Maďarska, Česka či Rakúska mu zase záležalo na kultivovaní stredoeurópskeho rozmeru zahraničnej politiky SR. V dobe keď napríklad vo vzťahoch medzi vládami SR a Maďarska panovalo určité napätie, spôsobené spormi o tzv. krajanský zákon, kontakty na úrovni prezidentov pôsobili ako stabilizačný faktor. Snahám o zmierenie slovensko-maďarských vzťahov predchádzali ešte udalosti z pred prezidentských volieb kde si ako jeden z mála dokázal získať aj voličov maďarskej menšiny. Ako jediný vtedy komunikoval s touto na Slovensku najpočetnejšou minoritou v ich rodnom jazyku.[8]
V nasledujúcom roku sa udiali udalosti, ktoré dali opäť možnosť vyjadriť snahu o spolupatričnosť a podieľanie sa na spoločnej obrane Európy. Rok 2001 totižto priniesol šok v podobe útoku na Svetové obchodné centrum a novú etapu v medzinárodných vzťahoch – tzv. nový svetový poriadok a boj proti terorizmu. To nepriamo zvýšilo šance Slovenska úspešne vstúpiť do NATO.
Je zrejmé, že si toho bol vedomý aj prezident Rudolf Schuster , čo dokazuje aj jeho príhovor na summite V10 v Sofii 5.10.2001.
„Prinútili nás všetkých konať. Naši občania zažínali sviečky pre veľvyslanectvami Spojených štátov, vyjadrovali sústrasť a slová podpory pre rodiny obetí. Náš Prezident, náš parlament, naša vláda a hlavne naši ľudia sa rozhodne postavili na stranu Spojených štátov. Stáli rozhodne ako spojenci napriek tomu, že sa ešte len staneme formálnym členom Severoatlantickej aliancie.“ [9]
Prezident teda veľmi pružne zareagoval na vývoj situácie a opäť poukazoval na pripravenosť Slovenska začleniť sa do kolektívnej bezpečnosti v rámci Severoatlantickej aliancie. Hovoril o pomoci ktorú Slovensko poskytuje aj napriek tomu, že sa ešte nestalo právoplatným členom. V takejto svojej politike pokračoval počas celého trvania svojej funkcie. Časovo je funkcia prezidenta ohraničená volebným obdobím. V rámci neho sa dá stihnúť len niekoľko desiatok oficiálnych návštev či pozvaní. Prezident Schuster však tieto limitované možnosti využíval prevažne k návštevám a pozvaniam štátov z radov členov EÚ a NATO čím vlastne podporoval slovenský záujem o vstup.
„Tak napríklad 8. januára 2002 prezident prijal ministra poľnohospodárstva, ochrany prírody a rybolovu Holandského kráľovstva Laurensa Jana Brinkhorsta. Ocenili vysokú úroveň vzťahov medzi oboma krajinami a vyjadrili záujem o ďalší rozvoj spoluprác. Nezabudol však zdôrazniť, že Slovensko vysoko hodnotí podporu vlády Holandského kráľovstva našej integrácii do Európskej únie a NATO.“ [10]
A už o deň neskôr prezident prijal ďalšiu západoeurópsku krajinu. Prijal totiž predsedu vlády Dánskeho kráľovstva Andersa Fogha Rasmussena. Rudolf Schuster mu zablahoželal k volebnému víťazstvu jeho strany a k vymenovaniu do funkcie predsedu vlády.
„Vyjadrili spokojnosť s dobrou úrovňou vzájomných vzťahov. A okrem iného zároveň vyslovil presvedčenie, že Slovensko si udrží dynamiku prístupového procesu do EÚ a požiadal predsedu vlády Dánskeho kráľovstva o podporu vstupu SR do Európskej únie. Dánsky premiér vyjadril presvedčenie, že po novembrovom pražskom a decembrovom kodanskom summite nás bude môcť privítať ako plnoprávneho člena v rodine európskych krajín.“ [11]
Tu teda môžeme tiež vidieť, že hlavnou orientáciou prezidentovej zahraničnej politiky v tomto období bola snaha reprezentovať Slovensko ako štát, ktorý sa snaží dostať a začleniť ku štátom tvoriacich EÚ ako aj ku štátom tvoriacich NATO.
Myšlienky na integráciu v únii však nutne vystriedala regionálna zahraničná politika so susedným štátom. Dňa 17.1.2002 sa totižto nutne musel zaoberať zákonom o zahraničných Maďaroch, ktorí vyšiel od južného suseda Slovenskej republiky , Maďarska.
„V tento deň rokoval s predsedom Vlády Mikulášom Dzurindom. Témami ich rozhovoru bolo uplatňovanie Zákona o zahraničných Maďaroch na Slovensku. Spoločne sa zhodli na tom, že najdôležitejšia je ochota maďarskej strany o zákone rokovať a premiér Dzurinda zdôraznil, že využije každý náznak ochoty z maďarskej strany na rokovania.“ [12]
Už o niekoľko dní neskôr sa však opätovne mohol venovať podľa neho prioritným záležitostiam v otázkach integrácie v Európskej únii. A tak dňa 22.januára 2002 prijal francúzskeho ministra pre európske záležitostí Pierra Moscoviciho.
„Hovorili spolu o slovenských zahraničnopolitických prioritách zameraných na vstup do NATO a EÚ. V tejto súvislosti Rudolf Schuster vyzdvihol význam a intenzitu vzťahov s Francúzskou republikou ako krajinou, ktorá sa významne podieľa na budovaní európskych a transatlantických vzťahov. Zdôraznil, že SR má plnú podporu partnerov z krajín V4 pri získavaní členstva v NATO a vyslovil presvedčenie, že krajiny V4 budú spoločne prijaté do EÚ.“ [13]
O 3 dni neskôr prezident vycestoval do Česka kde spoločne so svojim prezidentským kolegom Václavom Havlom odovzdal bojové zástavy slovenskej a českej jednotke spoločného prvého československého práporu, ktorý pôsobil v rámci misie KFOR v Kosove. Význam tohto aktu bol okrem iného hlavne v tom, že prezident Rudolf Schuster na záver vyjadril presvedčenie, že slovenskí vojaci sa z Kosova vrátia už ako vojaci NATO. Dal teda najavo svoj jasný a nemenný postoj v otázke jeho presvedčenia nutnosti úspešného vstupu Slovenska do NATO. [14]
O tom, že hlavnou témou tohto obdobia bolo NATO svedčí aj ďalšia návšteva, ktorá sa udiala o necelý týždeň 31.1.2002 keď prezident prijal v spojitosti so Severoatlantickou alianciou námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti Güntera Altenburga. Rudolf Schuster s nim hovoril súkromne ešte pred začatím oficiálnych rokovaní s delegáciou.
„Na stretnutí zdôraznil, že vstup do Aliancie je pre Slovenskú republiku v zahranično-politickej oblasti prioritou a nadchádzajúci summit v Prahe historickou šancou. Náš vstup do Aliancie by mal byť podľa hlavy štátu prínosom nielen pre Slovensko, rovnako aj pre NATO. Prezident SR vyjadril podporu Slovenskej republiky myšlienke naplnenia slobodnej a zjednotenej Európy, ako aj akciám proti terorizmu zo strany NATO.“ [15]
Zaujímavé v tomto období bolo tiež tretie zasadnutie Národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska, ktoré sa konalo 4.marca. Zúčastnil sa tu aj prezident pričom zašiel o niečo ďalej ako len po Európsku úniu keď podporil myšlienku európskej federácie.
„Vo svojom prejave vyzval na „viac Európskej únie“. Únia by sa podľa jeho názoru mala stať globálnym aktérom. Prezident kritizoval absenciu diskusie o európskej budúcnosti v rámci politických strán a načrtol vlastnú predstavu budúcnosti Európskej únie. Ako možný model pre Slovensko citoval úspešný príklad menších krajín ako Írsko, Fínsko, Švédsko a Portugalsko. Federálne usporiadanie Európy považoval za výhodu.“ [16]
Ako sme mohli vidieť rok 2002 teda patril prevažne témam Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. Rok nasledujúci taktiež avšak jeho začiatok sa v rámci úradovania Rudolfa Schustera niesol v ázijskom duchu. Prezident totižto odcestoval na druhý koniec sveta .
Dňa 4. januára 2003 sa totižto začala oficiálna návšteva Čínskej ľudovej republiky. Jej hlavným cieľom bolo prehĺbenie hospodárskych vzťahov s touto najľudnatejšou a najdynamickejšie sa rozvíjajúcou krajinou sveta.
„O dva dni neskôr 6. januára 2003 prezident podpísal so svojím čínskym partnerom Ťiang Ce-minom Spoločné vyhlásenie Slovenskej republiky a Čínskej ľudovej republiky. Vo vyhlásení sa uvádza, že odlišné postoje Slovenska a Číny nebudú mať vplyv na rozvoj bilaterálnych vzťahov oboch krajín. Spoločné vyhlásenie by sa malo stať programovým dokumentom, ktorý bude orientovať ďalšie vzťahy medzi Slovenskou republikou a Čínou. Slovenská strana v Spoločnom vyhlásení potvrdila politiku jednej Číny a zaviazala sa, že s Taiwanom nebude udržiavať oficiálne kontakty. Dokument ďalej uvádza záujem o zvýšenie intenzity ekonomickej spolupráce, obchodnej výmeny vzhľadom na obchodnú bilanciu.“ [17]
Po návrate však už opätovne mohol pracovať na jeho doterajších hlavných snahách. Dňa 21. januára 2003 sa zúčastnil v bratislavskom hoteli Danube na obede s veľvyslancami členských krajín Európskej únie. Svojimi vyjadreniami ako aj stretnutiami podobnými tomuto dával teda naďalej aktívne najavo svoje presvedčenie o potrebe Slovenska začleniť sa do Európskej únie. [18]
Otázkam EÚ sa nevyhla ani nasledujúca návšteva, ktorú prijal 29. januára 2003. Bola ňou návšteva jeho dosluhujúceho českého kolegu Václava Havla. Ten si zvolil oficiálnu návštevu Slovenskej republiky ako poslednú, ktorú absolvuje pred uplynutím svojho mandátu. Tento akt len potvrdil dlhoročné nadpriemerné česko-slovenské vzťahy. Prezident Šchuster okrem iného ocenil Havlov postoj a podporu k integračným snahám Slovenska v rámci EÚ. Téma únie už v tomto období silne rezonovala nie len u prezidenta ale aj v zahraničnej ako aj domácej politike Slovenska. [19]
Nie je preto prekvapivé, že už o deň neskôr 30. januára 2003 sa uskutočnila ďalšia návšteva, keď prezident prijal predsedu Európskeho parlamentu Pata Coxa. Sprevádzal ho aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Delegácie Európskej komisie v Slovenskej republike Eric van der Linden a ďalší hostia. Predmetom ich stretnutia boli ako inak otázky ratifikácie Prístupovej zmluvy SR a EÚ. [20]
Rudolf Schuster kládol v zahraničnej politike okrem dobrých susedských vzťahoch a integrácie Slovenska v EÚ a NATO veľký dôraz aj na vzťahy s USA. O to viac a hlavne pokiaľ išlo o otázku spomínanej integrácie v NATO za ktorej lídra sú Spojené štáty považované. Dokazuje to aj jeho prejav z dňa 9.4.2003 kde v spojitosti s touto vecou vyzdvihol slovo amerického Senátu.
„Slovensko je dnes na jednej z takýchto svojich dejinných križovatiek. Po úspešnom zvládnutí veľmi náročných kritérií vstupu bude zakrátko devätnásť parlamentov členských krajín Severoatlantickej aliancie ratifikovať prístupový protokol aj Slovenskej republiky. Slovo amerického Senátu bude opäť patriť k tým rozhodujúcim.“ [21]
Z poslednej vety môžeme vycítiť akú veľkú váhu a dôležitosť kládol Rudolf Schuster americkej diplomacii. Nakoniec potvrdzuje to aj vtedajší prezident Spojených štátov George Bush, ktorý vo svojej neskoršej knihe opisuje ich spoločné stretnutie v tento deň v Bielom dome počas invázie vojsk pod vedením Spojených štátov do Iraku. Ako uvádza, prezident Schuster mal v očiach slzy, keď opisoval hrdosť svojej krajiny pomáhať oslobodzovať Irak po boku Spojených štátov. Či v danej chvíli išlo o skutočné slzy alebo o taktizovanie vie snáď len sám Rudolf Schuster. [22]
Ako sme mohli vidieť od inaugurácie Rudolfa Schustera v roku 1999 boli jeho nosnou témou, ako už teda bolo niekoľkokrát spomenuté, integračné snahy Slovenskej republiky v rámci Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Posledný rok v v úrade sa pochopiteľne taktiež niesol prevažne v tomto duchu. A nie je sa čo čudovať, keďže sa jedná o rok, kedy tieto snahy vrcholili a nakoniec sa aj úspešne zrealizovali.
Ako prvá oficiálna návšteva Slovenska v tomto roku sa však nekonala z radov štátov únie ale slovenského najbližšieho zahraničného partnera Česka.
„Na trojdňovú pracovnú návštevu Slovenskej republiky totiž 14.1 pricestoval nový prezident Českej republiky Václav Klaus. Prezident Václav Klaus aj Rudolf Schuster ocenili nadštandardné a intenzívne vzťahy oboch krajín, ktoré sa dlhodobo pestujú na všetkých úrovniach. Prezidenti vyjadrili záujem o to, aby nadštandardnými vzťahmi aj zostali a rovnako sa vyslovili aj v otázke ďalšej bilaterálnej spolupráce. Prerokovali spolu aj integračné témy a Rudolf Schuster informoval prezidenta českej republiky o záujme uskutočniť summit štátov V4 v tomto roku v Slovenskej republike.“ [23]
Zaujímavou z pohľadu množstva stihnutých vecí je zahraničná cesta, ktorú prezident podstúpil o niekoľko dní neskôr.
Dňa 19. januára 2004 si dal prezident pauzu od integračných tém a odcestoval na trojdňovú oficiálnu návštevu Egyptskej arabskej republiky. Na rokovaní s prezidentom Husním Mubarakom sa prejednávalo obnovenie spolupráce v oblastiach strojárstva. Predmetom rozhovoru boli aj otázky situácie na Blízkom východe, pričom prezident Rudolf Schuster zdôraznil snahu riešiť problém mierovou cestou. V tento deň tiež v Káhire rokoval s generálnym tajomníkom Ligy arabských štátov Amrom Músom. Koncom dňa podpísal slovensko-egyptskú Dohodu o boji proti organizovanému zločinu a Dohodu o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov čo bol oficiálny cieľ jeho návštevy. Slávnostne sa tiež otvoril honorárny konzulát v Alexandrii. [24]
Po návrate z Egypta prezident u seba prijal podpredsedu Európskej komisie Neila Kinnocka. Prezident ocenil záujem hosťa o úspešné zavŕšenie integračného úsilia Slovenskej republiky. Ďalej sa hovorilo o aktuálnych otázkach vstupu Slovenska do EÚ a o perspektívach EÚ po jej doteraz historicky najväčšom rozšírení. [25]
O približne týždeň neskôr dňa 28. januára 2004 Prezident prijal predsedu Výboru národnej bezpečnosti Veľkého národného zhromaždenia Tureckej republiky Cengiza Kaptanoglu. Počas rokovania prezident ocenil neexistenciu žiadnych sporných bodov v slovensko-tureckých vzťahoch a vyjadril potešenie zo skutočnosti, že práve na tureckej pôde v Istanbule sa bude Slovenská republika po prvýkrát zúčastňovať na summite NATO v júni toho roku ako jej plnoprávny člen. [26]
Tak sa nakoniec aj stalo. Tento mesiac bol tiež mesiacom, v ktorom sa pre Rudolfa Schustera skončil výkon úradu prezidenta. Dňa 15. júna 2004 skončilo jeho volebné obdobie. Rudolf Schuster však mohol byť spokojný pretože práve v tomto období a práve aj jeho zásluhou nastúpilo Slovensko na novú cestu ako člen Európskej únie a tiež ako člen Severoatlantickej aliancie.
Keď teda hodnotíme pôsobenie Rudolfa Schustera ako prezidenta najme so zameraním na zahraničnú politiku, musíme spomenúť najme integráciu. Samozrejme by sme mohli spomenúť aj množstvo iných tém ale osobne si myslíme, že sú menej dôležité.
Mohli by sme napríklad spomenúť niektorú z množstva zahraničných ciest, ktoré s integráciou v EÚ či NATO nesúviseli. Celkovo ich za roky 1999 až 2004 bolo mnoho. Ak máme byt presní, tak to bolo 36 oficiálnych návštev prezidenta v zahraničí a až 74 pracovných ciest mimo Slovenska. [27]
Keď k tomu pripočítame desaťnásobne viac stretnutí prezidenta so zahraničnými hosťami doma na Slovensku, skončíme na zaujímavom čísle. Všetky tieto návštevy, stretnutia či jednania však zatieňuje práve spomínaná integrácia. Práve týmito stretnutiami s ňou spojenými totižto Schuster dával svetu najavo, že Slovensko je pripravené začleniť sa do veľkej a rastúcej európskej rodiny ako aj podieľať sa na kolektívnej bezpečnosti obrane a zobrať na seba závesky ochrany v rámci spoločenstva Severoatlantickej aliancie.
Záverom
V práci sme sa snažili poukázať na pro-európsky orientovanú zahraničnú politiku Rudolfa Schustera. Počas celého svojho volebného obdobia sa snažil na takmer každej zahraničnej ceste v rámci členských štátov únie zdôrazniť odhodlanosť Slovenskej republiky začleniť sa medzi nich. Podobne ako sa prezident Schuster vyslovoval za vstup Slovenska do Európskej únie, dával tiež najavo snahu a pokrok, ktorý Slovensko urobilo pre vstup do Severoatlantickej aliancie.
Pozícia prezidenta na Slovensku je síce ako sme písali v úvode slabá avšak predstavme si, že by bol vtedy úradujúci prezident euroskeptikom a na rôznych stretnutiach by sa k integrácii staval kriticky. Vysielal by tým negatívny postoj v tejto veci, hlavne keď si uvedomíme, že bol hlavným reprezentatom slovenských občanov.
Okrem integračných snáh v rámci svojej zahraničnej politiky sa však snažil aj o udržanie dobrých vzťahov so susednými štátmi. Tradične nadpriemerné dobré vzťahy s Českou republikou ako aj tie menej tradičné a menej pozitívne s Maďarskou republikou. Okrem toho sa tiež aktívne zaujímal o projekt Višegrádskej štvorky a teda o zahraničnú medzištátnu spoluprácu v tomto regióne.
Použitá literatúra
1. Bilčík, V., Világi, A. : Slovensko a limity európskej integrácie. 2007
2. Leška, D.: Formovanie politického systému na Slovensku po roku 1989, Bratislava : Infopress 2011, 240 s, ISBN : 978-80-89485-04-8
3. Schuster, R.: Návrat do veľkej politiky, Košice: Pressprint 1999, 239 s, ISBN : 80-968272-0-0
4. Ústava Slovenskej republiky, Martin : alfaPRINT 2004, 63 s, ISBN : 80-88927-91-9
Internetové zdroje :
1. https://aktualne.atlas.sk/george-w-bush-spomina-na-schusterove-slzy/zahranicie/amerika/
2. www.euractiv.sk/?a=show&cid=2035&sid=45&pid=45
3. https://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=44
4. https://schuster.prezident.sk/
Autor : Pavel Lepiš
Foto : wikipedia