PLATÓN - ÚSTAVA
Obraz spoločenského zriadenia, ktoré pokladal Platón za uskutočnenie dokonalej spravodlivosti, opísal vo svojom spise Ústava. Načrtol tu ideálny spravodlivý štát ako ilustráciu spravodlivosti jednotlivca. Hovorí, že všetko to, čo môžme vypovedať o ideálnom (ním vykreslenom) štáte, platí aj pre rozmer ideálneho (kultúrneho) človeka. Ťažisko Platónovho pôsobenia spočívalo v ústnom výklade, a preto aj dielo Ústava, ako väčšina jeho diel, je napísaná vo forme dialógu, ktorý sa uskutočňuje medzi Sokratom, hlavnou postavou, ktorého Platón použil ako hlásateľa svojich názorov, a Glaukónom. Dielo Ústava pozostáva z desiatich kníh, pričom každú knihu tvorí ešte niekoľko spisov.
Platón si predstavuje štát, ktorý je budovaný na rovnakom princípe ako človek - s naprosto totožným rozdelením do troch častí. Skladá sa totiž, analogicky podľa štruktúry duše, z troch nerovnocenných stavov. Najnižším stavom sú producenti materiálnych statkov (rolníci, remeselníci, obchodníci), na druhom mieste sú bojovníci, ktorí zaisťujú vnútornú bezpečnosť a vnútorný poriadok, a vládnúci stav tvoria strážcovia-filozofi, ktorí majú spôsobilosť riadiť spoločnosť vďaka znalostiam idey dobra. Vo filozofoch je zosobnená múdrosť obce, v bojovníkoch ich statočnosť a v pozícii robotníkov spočíva umiernenosť, spoločná ctnosť všetkých troch stavov. V prípade, že každý stav vykonáva činnosť, na vykonávanie ktorej je od prírody predurčený, je obec ako celok spravodlivá. Ľudská duša má tiež tri zložky a to rozumovú zložku a jej „pomocníčky“ vznetlivosť a žiadostivosť ( pudová zložka ). Ako je napísané v Ústave: „Jednou z našich schopností sa učíme, druhou sa rozohňujeme a napokon akousi treťou túžime po rozkošiach spojených s jedlom a plodením i po všetkom, čo je tomu blízke.“
Platón, vo svojej koncepcii ideálneho štátu podáva návrh ako vytvoriť tento ideálny štát a ako v ňom dosiahnuť už spomínané tri stavy:
Podiel štátu na formovaní jedinca - aby bol možný dostatočný výber budúceho vládcu: štát poskytne každému dieťaťu bez ohľadu na pôvod rovnaké možnosti vzdelania, gymnastika a hudba sú základné elementy vzdelania, lebo gymnastika utvára telo, učí odvahe a tvrdosti, hudba formuje dušu, prepožičiava jej miernosť a jemnosť, ich zjednotenie vedie k harmonickej vyváženosti charakteru
Na takejto výchove sa podieľajú ešte počty, matematika a príprava k dialektike, teda k správnemu mysleniu, zvykanie si na bolesť, námahu a odriekanie a na rôzne nástrahy, aby sa vyskúšala a upevnila odolnosť voči nim.
V 20-tych rokoch sú tí, ktorí nevyhovujú všetkým požiadavkám, na základe prísnej a nestrannej skúšky vylúčení z radov čakateľov na najvyšší úrad
Tí, ktorí obstoja, sú vychovávaní ďalších 10 rokov a potom nasledujú ďalšie previerky a skúšky, pre tých, ktorí zostanú, nasleduje potom 5 ročné intelektuálne školenie vo filozofii, takýmto spôsobom by síce boli 35 roční muži teoreticky pripravení na riadenie štátu rozumom, ale chýba im jedna podstatná vec: skúsenosť a obratnosť v praktickom živote, v boji o život, a preto sa musia ešte ďalších 15 rokov zaoberať praktickými záležitosťami, a namiesto v ríši myšlienok sa teraz musia osvedčiť vo veciach, ktoré neústupne vyvstávajú v reálnom priestore
Až potom, ako 50 roční muži, keď sú triezvi a zocelení, vyskúšaní v životnom boji, vzdelaní rovnakou mierou v teórii i praxi, môžu nastúpiť na vedúce miesta, títo muži sa stanú filozofickými kráľmi alebo kráľovskými filozofmi.
Aristokratický model štátu / Platónov pôvod /, vláda najlepších
Dokonalá demokracia, neexistujú žiadne dedičné výsady, všetci majú rovnakú možnosť dosiahnuť najvyššie miesta, rovnaké šance pre všetkých !!!
Ale ak budú mať vládci v štáte neobmedzenú moc, ocitnú sa napriek výchove a všetkým skúškam v pokušení, aby sa viac ako o všeobecné blaho starali o svoj vlastný prospech !!!, lákadlom sa pre nich totiž môžu stať, v súlade s dvoma základnými ľudskými pudmi - hladom a láskou, peniaze a majetok alebo žena a rodina tomuto sa musí zabrániť, musí sa tomu predchádzať. Aj vládcovia, aj strážcovia / z ktorých vládcovia môžu pochádzať /nemajú mať žiadny majetok súkromný, len ten najnutnejší, žiaden nemá mať taký byt a hospodárske miestnosti, kam by nemohol vojsť každý, kto by chcel
Životné potreby, ktoré sú nevyhnutné pre striedmych a statočných bojovníkov, nech dostávajú v určitej výmere od ostatných občanov ako mzdu za strážnu službu, a to na rok v takom množstve, aby nemali nazvyš, ale aby nemali ani málo, nech chodia k spoločnému stolu a žijú pospolite ako v poli, čo sa týka zlata a striebra, nech sa im povie, že majú stále vo svojej duši božské zlato a striebro dané od bohov a nepotrebujú teda žiadne zlato a striebro pozemské, ľudské, bol by hriech takéto duchovné bohatstvo poškvrňovať miešaním s majetkom ľudského zlata, im jediným, preto, aby nepodľahli jeho zvodom a mámeniu, nie je dovolené zaoberať sa zlatom a striebrom, ani sa ho dotýkať, ani byť s ním pod jednou strechou, ani sa ním zdobiť, ani piť zo zlata a striebra, takto zachránia od skazy aj seba, aj obec, akonáhle však budú mať sami svoju vlastnú pôdu, svoje domy a peniaze, budú z nich, namiesto strážcov alebo vládcov, hospodári a roľníci, teda výrobcovia, prestanú obhajovať verejné záujmy, a stanú sa tak pre obec nepriateľmi, prekážkou a nešťastím, lebo prestanú plniť svoje pôvodné funkcie, teda starať sa o blaho obce.
Platón navrhoval existenciu spoločného vlastníctva najmä u strážcov / aj vládcov / a to aj žien, strážci nebudú mať žiadne manželky, bude to zariadené, podľa Platóna, tak, aby "všetky tieto ženy boli spoločné všetkým mužom, aby sa žiadna nestýkala len s niektorým a aby aj deti boli spoločné, takže aby ani otec nepoznal svoje dieťa, ani dieťa svojho otca" , všeobecne bude výber žien robený na základe hľadiska, aby sa " najlepší muži stýkali s najlepšími ženami čo najčastejšie, menejcenní muži s menejcennými ženami čo najmenej, deti tých prvých by mali byť vychovávané, tých druhých nie, ak má štát zostať na požadovanej vysokej úrovni", "množstvo svadieb ale chceme prenechať vládcom, aby s ohľadom na vojny a choroby a všetko ostatné udržiavali, pokiaľ je to možné, ten istý počet mužov..."
Početná masa zárobkovo činných si podrží súkromné vlastníctvo aj vlastnú rodinu, ale bude vylúčená z akéhokoľvek politického vplyvu
Platónov štát je dokonalá organizácia ľudstva / obce / za tým účelom, aby zvrchované dobro, ktoré inak Platón nazýva i Bohom, ovládlo zem, jednotlivec je obetovaný idey, jeho vôľa sa nesmie odchyľovať od všeobecnej vôle štátnej, bude to štát komunistický, v ktorom všetko, duševný majetok tak isto ako telesný, voľba povolania, voľba ženy, výchova detí, všetko bude určované obcou samotnou / teda štátom ! /.Štát bude veľkým výchovným ústavom, nahradí rodinu, udá zmysel života pre jednotlivca a zreguluje jeho činnosť / vplyv spartskej ústavy /
ARISTOTELES - POLITIKA
Neoddeliteľnou súčasťou Aristotelovej tvorby sú jeho náhľady na vývoj a usporiadanie spoločnosti a učenie o štáte zahrnuté v spise Politika. Základnou, veľmi známou tézou jeho sociálno-filozofických úvah je charakteristika človeka ako spoločenskej bytosti /zoon politikon/. Zo všetkých spoločenských foriem je najdokonalejšie práve štátne spoločenstvo,ktoré najvačšmi napomáha uskutočneniu všetkých ľudských cností. Rozlišuje šesť štátnych foriem. Tento princíp klasifikácie spája setickým princípom a ústavy delí na dobré a zlé. Medzi dobré zaraďuje tie formy vlády, ktoré sleduju "všeobecný prospech" /kráľovstvo,aristokracia a politeia/, a medzi zlé tie, ktoré naopak sledujú "osobné blaho vládcov" /tyrania,oligarchia a demokracia/, pričom najbežnejšie formy sú demokracia a oligarchia. Aristoteles odmietol Platónov ideálny štát a vypracoval vlastnú teóriu ideálnej štátnej formy. Ideálny štát je podľa neho spoločnosť zaručujúca dobrý život, pre čo najviac slobodných príslušníkov vládnucej triedy.Jeho základom je rodina, súkromné vlastníctvo a otroctvo, ktoré pokladal za prirodzenú nerovnosť medzi ľudmi. Aristoteles pritom odmieta usilovanie o moc, majetok a požitky, taký život podľa neho svedčí o"otrockom zmýšľaní". V ideálnom štáte má vládnut zákon a o verejných veciach majú rozhodovať tí najcnostnejší. Aristoteles dostatočne ukázal, ako sa mravný život zvýznamňuje a završuje životom politickým a naopak, ako život politický vyrastá z podmienok a predpokladov života mravného. Jeho sociálno-filozofické náhľady sú samozrejmým vyústením jeho etických úvah a napriek dobovým obmedzeniam ostávajú podnetné aj vzhľadom na našu súčasnosť a našu potrebu tvorivej orientácie človeka vo svete.
Hlavné myšlienky Aristotelovej práce "Politika":
O úradoch v štáte:......Musíme správne rozlišovať úrady, stanoviť koľko ich je, aké sú a aká je ich právomoc. Štát nemože byť bez dvoch druhov úradov:
1. bez nevyhnutných úradov
2. a bez úradov, ktoré sa starajú o poriadok a usporiadanie.
" Najlepší štát":.....Treba sa najprv dohodnúť na tom, aký život je pre všetkých ľudí najžiadúcejší. Ľudia sa domnievajú, že im stačí mať z cností nejakú mieru. Usilujú sa o nadbytok bohatstva, peňazí, moci, slávy a to neobmedzene. Blažený život majú skôr tí, ktorých zdobí nadmiera charakteru a rozumnosti. Duša je pre nás cennejšia ako telo. Na každého jednotlivca pripadá toľko blaženosti, koľko cnosti, rozumnosti i primeraného konania. Štát je potom blažený, ak je najlepší a má sa dobre. Najlepší život pre jednotlivca aj štát je ten, ktorý sa vyznačuje cnosťou. Najlepšia musí byť tá ústava, podľa ktorej každý može najlepšie konať a blažene žiť. Tí, ktorí sa najhorlivejšie usilujú o cnosť si volia práve tieto dva sposoby života: politický a filozofický. Úlohou dobrého štátnika je starať sa o to, aby štát a ľudský rod mohli mať účasť na dobrom živote a blaženosti. Život slobodného človeka je lepší ako despotického pána. Rozkazovanie v životne nevyhnutných veciach neobsahuje nič krásne. Ten, ktorý je schopný vládnuť, nemá prenechať vládu susedovi, ale skôr mu ju odobrať. Pre tých, ktorí sú si navzájom rovní, je mravne krásne a spravodlivé poslúchať ho. Musí však byť nielen cnostný, ale aj schopný konať. Najlepší život musí byť ten istý aj pre každého jednotlivca, aj spoločne pre štáty a ľudí vôbec. Pre štát je najlepší najvyšší počet obyvateľov, ktorý je ešte prehľadný a umožňuje sebestačný život.Rozlohou a veľkosťou má byť taký, že jeho obyvatelia možu žiť vo voľnom čase slobodne a umiernene. Tvar územia musí byť taký, že nepriatelia možu doň ťažko vniknúť a obyvatelia zasa ľahko vyjsť. Územie musí byť prehľadné. Možno mu teda ľahko prísť na pomoc. Prílev cudzincov neprospieva zákonitému poriadku. Spojenie mesta a územia s morom vačšmi vyhovuje bezpečnosti a ľahkému zaobstarávaniu nevyhnutných vecí. Námorný obchod má štát robiť pre seba, nie však pre druhých. Tí, ktorých má zákonodárca ľahko viesť k cnosti, majú byť od prirodzenosti nadaní a zápalistí.
Cnosti potrebné štátu:.....Cieľ spoločnosti i jednotlivca je ten istý. Cieľom vojny je mier a cielom práce volný čas. Štát musí byť umiernený, odvážny a otužilý. Odvážnosť a otužilosť sú potrebné na prácu, fiozofia pre život vo voľnom čase, umiernenosť a spravodlivosť v obidvoch prípadoch.
Štátne zákonodarstvo o manželstve:....Zákonodarca sa má postarať aj o manželstvá. Musí prihliadať na osoby a čas spolužitia. Aj telesný stav detí musí byť taký, aký si želá zákonodárca. Je správne, aby sa dievčatá vydávali v osemnástich rokoch a muži, aby sa ženili asi v tridsiatomsiedmom roku. Manželstvá sa majú uzatvárať v zime. Má byť zákon, že sa nemá živiť neduživé dieťa. Počet detí má mať hranicu. Musí byť stanovené aj to, do ktorého veku sa majú plodiť deti. Tie sa majú plodiť vtedy, ak je rozum na vrchole, teda okolo paťdesiatky.
O výchove detí:....Keď sa deti narodia, má na ne veľký vplyv výživa. Je užitočné hneď od malička navykať deti na zimu. Má sa im dopriať taký pohyb, ktorý prispieva ich telesnej obratnosti. Nie je správne zákonom zakázať krik a plač detí. Do siedmich rokov majú byť vychovávané doma. Nesmie sa pripustiť ich zraku a sluchu nič, čo je vulgárne. Treba zakázať vštáte oplzlé reči.
Výchova v najlepšom štáte:....Zákonodárca sa má starať predovšetkým o výchovu mládeže. Ľudia musia byť vychovávaní so zreteľom na práve platnú ústavu. Všetky zručnosti a umenia potrebujú isté predbežné vzdelanie a návyky, aby sme ich mohli vykonávať. Výchova musí byť jedna a tá istá pre všetkých a aj starostlivosť o ňu musí byť spoločná.
Rozdielnosť v názorových cieľoch:.....Treba vydať zákonné nariadenie o výchove a treba ju urobiť verejnou. Musí byť známe, čo je výchova a ako sa má vychovávať. Nie je jasné, či sa má výchova viac týkať intelektu, alebo charakteru a či sa má mládež cvičiť skôr v tom, čo je užitočné pre praktický život, alebo v tom čo ju vedie k cnosti. Mládež sa má zaoberať len takými užitočnými zamestnaniami, ktoré ju neponižujú.
Učebné predmety a ich význam,význam hudby:.....Vpodstate sa vyučujú štyri predmety: 1. Gramatika
2. Gymnastika
3. Hudba
4. Kreslenie
Gramatika a kreslenie sú predmety užitočné pre život a často použiteľné. Gymnastika je cvičenie vedúce k mužnosti. Pri hudbe pochybujeme o jej účele, lebo vačšina ju pestuje pre potešenie. Hrám sa má presne určiť čas, kedy sa im možno venovať. Takýto pohyb duše je uvolnením a zotavením. Volný čas zahŕňa slasť, blaženosť a šťastný život. Aj pre život vo voľnom čase sa musíme naučiť určité veci. Preto naši predkovia vynašli hudbu a zaradili ju do vzdelania.
O gymnastike:......Štáty, ktoré sa najvačšmi starajú o výchovu mládeže, zameriavajú sa na atletickú prípravu, čím škodia vzhľadu a telesnému rastu. Vychovávateľ nesmie sledovať len jednu jedinú cnosť. Treba uprednostňovať krásu a nie divokosť. Aristoteles teda uznáva, že gymnastika sa má pestovať.
Výchovná hodnota hudby:.....Hudba smeruje skôr k cnosti a svojím spôsobom utvára povahu a navyká človeka radovať sa zo správnych vecí, prispieva k životospráve a k rozumnosti. Poskytuje vzdelanie, hru i ušľachtilý pôžitok. Patrí k príjemnostiam. Aristoteles tvrdí, že nič sa tak veľmi nemusíme učiť ako správne posudzovať dobré mravy a krásne činy a tešiť sa z nich. Vyučovanie hudby je veľmi vhodné a mladí ľudia sa musia k nej viesť a v nej vychovávať.
Miera hudobného vzdelania:....Ak chceme v niečom získať skúsenosti veľa záleží na tom, či sa sami vecou zaoberáme. Vyučovanie vhudbe musí byť také, že sa aj prakticky vykonáva. Na základe skúsenosti získanej učením v mladosti máme posudzovať, čo je správne a krásne. Aristoteles odmieta špeciálne cvičenie na hudobných nástrojoch a ich ovládanie.
Autor : Na vlastnú žiadosť neuverejnený - v prípadnom záujme o použitie článku ho môžeme kontaktovať.
Foto : wikipedia