Odozva volebného programu strany ĽS-HZDS v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky v roku 2006

Odozva programového zamerania jednotlivých sektorových politík ĽS-HZDS v Programovom vyhlásení vlády SR

Do parlamentných volieb v roku 2006 mohlo Hnutie za demokratické Slovensko vstupovať s určitými opodstatnenými obavami. Od svojho vzniku totižto trikrát za sebou získalo v parlamentných voľbách najviac hlasov avšak s klesajúcou tendenciou – v roku 1990 37,26 %, v roku 1992 34,96 %, v roku 1998 27 % až napokon 19,5% v roku 2002 kde už svoje prvenstvo neobhájilo.[1]

V nasledujúcich parlamentných voľbách v roku 2006 sa strane napokon podarilo získať 8,79 % hlasov a 15 kresiel v parlamente. Spoločne so stranou SMER-SD a stranou SNS vytvorili vládnu koalíciu. V koalícii mala dominantné postavenie strana SMER-SD, ktorá dokázala do vládneho programu presadiť svoje priority. Zvyšným dvom subjektom sa podarilo presadiť len časť svojich volebných programov.[2]

Volebný program strany ĽS-HZDS k parlamentným voľbám v roku 2006 samotná strana rozdelila na dve časti. Okrem krátkeho predslovu a stručnej ideovej charakteristiky sa teda skladá z dvoch častí. Prvá má názov Politický rámec programu Ľudovej strany – HZDS a sú v nej zhrnuté ciele strany. Druhá časť s názvom Programové zameranie sektorových politík potom obsahuje kompletný program strany. Keďže prvá časť programu je v podstate len zhrnutie základných bodov z časti druhej, budeme sa prioritne venovať práve tejto druhej časti, pričom jednotlivé sektorové politiky strany budeme hneď aj porovnávať s programovým vyhlásením vlády a hľadať teda vzájomné zhody aby bolo možné určiť odozvu.

Programová odozva v sekcii financií a meny

V programovom zameraní v rámci jednotlivých sektorových politik patrilo prvé miesto financiám a mene. Asi najdôležitejšie tu pôsobil bod programu, ktorý garantoval dlhodobý ekonomický rozvoj vrátane zavedenia Eura ako menovej jednotky na Slovensku o tri roky a teda v roku 2009.[3]

Toto sa priamo odráža aj v programovom vyhlásení vlády, konkrétne v prvej podkapitole druhej kapitoly s názvom Makroekonomický rámec, verejné financie a dane. Hovorí sa tu o stabilnom a dlhodobo udržateľnom raste ekonomiky ako aj o plnení kritérií pre prechod na menu Euro s cieľovým dátumom 1. Január 2009.[4]

Ďalším dôležitým bodom volebného programu ĽS-HZDS v rámci financií boli opatrenia na zlepšenie prijímania pomoci z Kohézneho a štrukturálnych fondov EÚ, kde podľa nich Slovensko výrazne zaostávalo.

Tento bod nájdeme aj v konečnom vládnom programovom vyhlásení, konkrétne v tej istej kapitole v ktorej sa nachádzalo aj prijatie Eura. Stojí tu, že vláda SR sa v oblasti verejných financií sústredí na efektívne a lepšie využitie fondov EÚ.  Ďalej sa tu uvádza, že za účelom čo najvyššej a čo najefektívnejšej absorpcie zdrojov zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v programovom období 2007-2013 bude vláda SR využívať tzv. inovatívne finančné nástroje s cieľom dosiahnutia zmnoženia efektu pri využívaní zdrojov EÚ.[5]

Ako ďalšiu dôležitú oblasť v tomto sektore volebného programu si Hnutie za demokratické Slovensko určilo cieľ znížiť mieru nezamestnanosti o jednu štvrtinu. Konkrétne takýto číselný údaj síce Programové vyhlásenie vlády SR neobsahovalo, avšak v druhej kapitole sa hovorí o rozpracovaní nariadenia stratégie rozvoja zamestnanosti ako aj o podpore samozamestnávateľov a malých a stredných podnikateľov tak, aby hospodárska politika štátu vytvárala základne podmienky pre rast zamestnanosti.[6]

Ako posledný bod volebného programu, ktorý sme našli aj v programovom vyhlásení v rámci financií a meny bola otázka daní, kde ĽS-HZDS prišlo v rámci daňovej oblasti s realizovaním zníženia daňového zaťaženia najnižších príjmových skupín obyvateľstva. To obsahuje aj druhá kapitola programového vyhlásenia vlády, kde sa píše o znížení daňového zaťaženia nízko a stredne príjmových skupín.[7]

Programová odozva v sekcii hospodárstva

Druhá sektorová politika v rámci volebného programu ĽS-HZDS zahŕňala hospodárstvo. Prienik s konečným Programovým vyhlásením vlády SR sa tu našiel s viacerými bodmi. Vo sfére energetiky chcela strana  uplatniť všeobecne využívané nástroje podpory nových, najmä obnoviteľných energetických zdrojov. Zaujímavou bola  aj myšlienka vybudovania prvého Európskeho energetického laboratória na zariadeniach odstavenej atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice V-1, pre vedecké, výskumné a školiace potreby krajín EÚ.[8]

Takmer identicky tieto body nachádzame zapracované aj v programovom vyhlásení vlády v časti hospodárska politika, kde sa vláda zaväzuje podporovať výstavbu a prevádzku nových zdrojov na výrobu elektriny ako aj pripravenie návrhu komplexného riešenia likvidácie jadrových energetických zariadení a možnosť ďalšieho vedeckého využitia jadrovej elektrárne V 1 Jaslovské Bohunice.[9]

V rámci hospodárskej politiky strany ĽS-HZDS sa ďalej kládol dôraz na vytvorenie a urýchlené vybavenie krajiny a jej ekonomiky modernou dopravnou infraštruktúrou a efektívnou komunikačnou sieťou. Tu panuje takmer identická zhoda s programovým vyhlásením vlády, v ktorého druhej kapitole desiateho bodu sa hovorí o dôslednom využití všetkých dostupných zdrojov na efektívne dobudovanie základnej dopravnej, informačnej a komunikačnej infraštruktúry.[10]

Hnutie za demokratické Slovensko sa ďalej vyjadrovalo aj k otázkam privatizácie. Tu jasne trvalo na tom, že v strategických podnikoch, ktoré doposiaľ neprešli plnou privatizáciou, sa má zachovať majetkový podiel štátu.

To bolo napokon naplnené aj v konečnom programovom vyhlásení vlády v sekcii hospodárska politika, kde sa vláda zaväzuje, že nebude pokračovať v privatizácii štátnych strategických podnikov. Tiež sa tu uvádza, že vláda určí, ktoré podniky a inštitúcie sú z hľadiska národnoštátnych záujmov strategické a ktoré nie.[11]

Zhoda v rámci hospodárskej politiky volebného programu strany ĽS-HZDS a konečného vládneho programového vyhlásenia nastala aj v otázke odozvy školstva na trh práce. Strana v súvislosti s potrebou zvyšovania kvality ľudských zdrojov ako podmienky pre rozvoj hospodárstva presadzovala  spoluprácu s podnikateľským sektorom v snahe zabezpečovať väčšiu flexibilitu v oblasti stredného, odborného a vysokoškolského vzdelávania s vyšším stupňom adaptability na podmienky trhu práce.

To sa priamo odzrkadlilo aj vo vládnom programe kde sa uvádza, že špecifické moduly súvisiace s podnikaním sa stanú základnou súčasťou vzdelávacích programov na stredných školách, vysokých školách ako aj univerzitách a iných vzdelávacích centrách, pričom bude kladený dôraz na priame prepojenie a využitie výstupov vo vzdelávaní a inováciách aj pre malé a stredné podniky.[12]

V rámci rozvoja malého a stredného podnikania strana ďalej pokladala za rozhodujúce zjednodušenie prístupu k podnikaniu, vychádzajúce zo zavedenia jedného miesta, z ktorého úrady zabezpečia všetky potrebné náležitosti pre začínajúcich podnikateľov ako aj slobodné a čitateľné prostredie pre všetkých podnikateľov.

Toto bolo naplnené v druhej časti programového vyhlásenia vlády v sekcii hospodárska politika, kde sa vláda zaviazala podporovať založenie integrovaných obslužných podnikateľských centier združujúcich do jedného miesta styk všeobecnej a špecializovanej štátnej správy s podnikateľmi, ktoré napomôžu podnikateľom pri založení podniku ale hlavne aj počas výkonu podnikateľskej činnosti, s dôrazom na využívanie elektronickej komunikácie.[13]

V rámci tretej kapitoly programového vládneho vyhlásenia v sekcii efektívnosť inštitúcii sa ďalej v tejto spojitosti uvádza, že vláda zabezpečí prepojenie informačných systémov inštitúcií verejnej správy tak, aby bola dosiahnutá plná elektronizácia výmeny informácií o občanoch a podnikateľských subjektoch, čím sa zároveň odstráni predkladanie dokumentov viacerým inštitúciám verejnej správy.[14]

S tým úzko súvisí aj ďalší bod volebného programu strany ĽS-HZDS kde sa píše o uľahčení a zjednodušení administratívnych procedúr pre malých a stredných podnikateľov. Odozva v programovom vyhlásení vlády opäť v druhej kapitole spĺňa tento bod, keď sa tu vláda zaväzuje k zabezpečeniu harmonizácie legislatívy SR s legislatívou EÚ v oblastiach malého a stredného podnikania, pričom prijme opatrenia na zlepšenie koordinácie podporných programov a inštitúcií slúžiacich na podporu rozvoja malého a stredného podnikania.[15]

Programová odozva v sekcii dopravy, spojov a telekomunikácií

Tretia sekciová oblasť volebného programu ĽS-HZDS bola doprava spojená s telekomunikáciami. Strana tu hovorila o  výhode Slovenskej republiky v spojitosti s jej geografickou polohou ako dopravného uzla v priestore strednej Európy.

Ako  strana  uvádza, má preto za cieľ dosiahnuť podstatné urýchlenie výstavby diaľnic, rýchlostných komunikácií a modernizácie železníc SR a ich začlenenie do európskeho dopravného systému. Následne sa hovorí o podpore výstavby a rozvoja infraštruktúry kombinovanej dopravy a jej previazanie na cestnú, vodnú a železničnú dopravnú cestu.

V podstate toto všetko obsahuje aj druhá kapitola vládneho programového vyhlásenia, kde sa hovorí o tom, že vláda považuje mobilitu a kvalitnú dopravnú infraštruktúru za jeden z nosných pilierov pre dosahovanie ekonomického rastu a preto bude prioritou vlády v súlade so spoločnou európskou dopravnou politikou zrýchlenie tempa výstavby a modernizácie dopravnej infraštruktúry. V oblasti cestnej infraštruktúry sa vláda zaviazala pokračovať v príprave a výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest zahrnutých do transeurópskej dopravnej siete a siete rýchlostných ciest, s cieľom dosiahnutia rovnomerného pokrytia územia Slovenska spolu so zohľadnením dopravných potrieb. Ako sa ďalej uvádza, vláda vytvorí podmienky pre výstavbu a sprevádzkovanie 100 km diaľnic do roku 2010.[16]

V oblasti železničnej infraštruktúry vláda bude pokračovať v jej modernizácii čo ako bolo spomínane vyššie, presne súhlasí s volebným programom ĽS-HZDS, ktoré okrem spomenutej modernizácie obsahovalo aj pristúpenie k reštrukturalizácii, ekonomickej stabilizácii a dokončeniu transformácie Železníc SR, ZSSK Cargo a ZSSK Slovensko.[17]

Programová odozva v sekcii pôdohospodárstva a rozvoja vidieka

„Poľnohospodárstvo tvorí dlhodobo prioritu politiky ĽS-HZDS, čo súvisí aj s vysokou podporou, ktorú táto strana má od roku 1991 medzi vidieckymi voličmi. Hlási sa k agrárnym tradíciám Slovenska. Napriek tomu volebný program obsahuje aj v tejto oblasti viac deklaratívne vytýčených cieľov, ako konkrétnych návrhov.“ [18]

V štvrtej časti svojho volebného programu sa teda strana venovala pôdohospodárstvu a rozvoju vidieka. Ako už bolo spomenuté, hneď na začiatku deklarovala, že od svojho vzniku v roku 1991 nikdy nezaváhala vo svojom pozitívnom a konštruktívnom postoji k riešeniu potrieb rezortu pôdohospodárstva. Strana tu zdôraznila, že pôdohospodárstvo tvorí jadro sociálnej, ekonomickej a ekologickej stability krajiny a vidieka a že vždy bolo a je jednou z priorít ich hospodárskej politiky.

Hovorí sa tu o tom, že strana sa zameria na technický a biologický rast konkurencieschopnosti slovenských poľnohospodárskych produktov ako aj o účasti zdrojov Európskej únie, pričom bude zároveň vytvárať podmienky pre rast alternatívnych zdrojov príjmov a zamestnania na vidieku.[19]

Tieto jednotlivé body môžeme nájsť aj v Programovom vyhlásení vlády SR a to konkrétne v druhej kapitole v sekcii pôdohospodárstvo. Podobne ako samotné ĽS-HZDS sa tu hovorí o konkurencieschopnosti a trvale udržateľnom poľnohospodárstve, potravinárstve ako aj lesnom hospodárstve, ktoré vo vidieckom priestore garantujú regionálne vyvážený rozvoj celého odvetvia. Garantuje sa tu ďalej rozvoj vidieka, využitie ľudských zdrojov a stabilita podnikania. Píše sa tu, že vláda bude preto túto oblasť považovať za svoju prioritu. Ďalej sa tu hovorí podobne ako vo volebnom programe ĽS-HZDS o zharmonizovaní a zefektívnení administratívnej činnosti na čerpanie finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ, najmä Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, ale aj z Európskeho poľnohospodárskeho fondu rozvoja vidieka a Európskeho fondu rybného hospodárstva.[20]

Dôraz v tejto sekcii volebného programu strany ĽS-HZDS sa kládol aj na lesy. V duchu proagrárnej a providieckej tradície strana deklarovala prispieť k stabilite a istote hospodárenia  v lesnom hospodárstve a tým zároveň stabilizovať život obyvateľov vo vidieckom priestore. Ďalej sa tu uvádza, že strana v súlade s politikou EÚ bude podporovať rast efektívnej produkcie lesného hospodárstva, zvýšenie jeho podielu na zlepšovaní životného prostredia a krajiny, na zlepšení kvality života a zamestnanosti vo vidieckych oblastiach.

Vo vládnom programovom vyhlásení sa to odzrkadlilo spôsobom, že cieľom vlády v oblasti lesného hospodárstva bolo určené uplatňovanie a podporovanie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch na zabezpečenie ekologickej rovnováhy a stability krajiny pri racionálnom využívaní produkčných a mimoprodukčných funkcií lesov.  Ako sa ďalej píše v programovom vyhlásení, vláda vytvorí podmienky na dôslednú kontrolu ťažby dreva a hospodárenia v lesoch. Zabezpečí tiež neprivatizovateľnosť lesného majetku vo vlastníctve štátu, čo mimochodom tiež úzko súvisí aj s bodom programu o neprivatizovaní, ktorý bol spomínaný vyššie, v druhej sekciovej politike volebného programu ĽS-HZDS a to konkrétne v hospodárstve.[21]

Poslednou zhodou volebného programu v rámci sekcie pôdohospodárstva bola podpora a zapojenie sa do programu LEADER . Ten je určený k financovaniu projektov miestnych neziskových i komerčných subjektov vo vidieckych oblastiach. Ich účelom je oživiť aktivity v regiónu, podporiť miestnu ekonomiku, služby, kultúrny a spoločenský život spoločným postupom.[22]

Strana ĽS-HZDS s touto podporou programu LEADER sama prichádza, pričom avizuje, že chce zapojiť viac sektorové mikroregionálne partnerské združenia poľnohospodárov, lesníkov, samospráv a záujmových združení občanov do riešenia rozvoja miestneho hospodárstva.

V Programovom vyhlásení vlády SR je na základe tohto spomenuté nutné prehodnotenie národno-strategického plánu  rozvoja vidieka vládou, s dôrazom na podporu konkurencieschopnosti poľnohospodárskych a potravinárskych podnikov,  diverzifikácie poľnohospodárskych činností a to hlavne aj s pomocou už spomínaného programu LEADER.[23]

Programová odozva v sekcii životného prostredia

Hneď na začiatku sekcie volebného programu ĽS-HZDS o životnom prostredí strana prikladá mimoriadny význam schopnosti spoločnosti zabezpečiť svojim príslušníkom vysokú kvalitu základných potrieb prežitia – vzduchu, vody a potravín, čoho predpokladom je minimalizácia negatívnych vplyvov na jednotlivé zložky životného prostredia.

V Programovom vyhlásení vlády SR v druhej kapitole v sekcii starostlivosť o životné prostredie sa podobne uvádza za prioritu štátnej environmentálnej politiky považovať znižovanie znečisťujúcich látok v ovzduší a to dokonca nielen doma na Slovensku, ale aj mimo neho. Ako sa uvádza ďalej, v koordinácii s ostatnými krajinami Európskej únie sa bude vláda podieľať na riešení aj globálnych problémov ochrany ovzdušia, ozónovej vrstvy Zeme a klimatických zmien.[24]

Oveľa dôležitejšie ako vzduch však volebný program ĽS-HZDS videl postavenie vody a to hlavne na Slovensku. Spomedzi zložiek životného prostredia strana deklarovala mimoriadne vysokú pozornosť práve vode ako strategickej surovine od ktorej dostatku a kvality bude závisieť úroveň hospodárskych aktivít na území Slovenska ako aj životná úroveň obyvateľstva. Dostatok vody pre hospodárstvo i obyvateľstvo sľúbili zabezpečiť zavedením komplexného systému vodného manažmentu. Vhodnými technickými a ekologickými opatreniami zase strana chcela docieliť zvýšenie produkčnej a vodozdržnej schopnosti krajiny.[25]

Toto dôležité postavenie vody sa premietlo aj do vládneho programového vyhlásenia. Tieto ciele týkajúce sa vody dostali priestor v rámci druhej kapitoly programového vyhlásenia v sekcii starostlivosť o životné prostredie. Píše sa tu o vode ako o strategickej surovine, kde jej dostatok pre obyvateľov a hospodárske odvetvia zabezpečí okrem dôslednej ochrany vodných pomerov a vodárenských zdrojov, hlavne realizácia plánov manažmentov jednotlivých povodí. V rámci štátnej environmentálnej politiky sa ďalej vláda zaviazala sústrediť svoju pozornosť na zásobovanie obyvateľstva dostatočným množstvom a kvalitou vody z verejných vodovodov.[26]

Podobne sa tu ďalej vláda  zaviazala aj k budovaniu verejnej kanalizácie a čistiarní odpadových vôd, efektívnemu využitiu všetkých pôvodných a nových vodných zdrojov a uvedenej environmentálnej infraštruktúry. Tento bod vládneho programu má takmer identické znenie s volebným programom ĽS-HZDS kde stojí, že strana chce zabezpečiť revitalizáciu a vybudovanie nových vodných zdrojov a environmentálnu infraštruktúru v tejto oblasti – vodovody, kanalizácie a čistiarne odpadových vôd.

V spojitosti s vodou sa ďalej vo volebnom programe strany písalo o negatívnych dôsledkoch globálnych klimatických zmien a nutnosti pristúpenia k realizácii rozsiahlych programov protipovodňovej ochrany, aby sa tak predišlo mnohonásobne vyšším škodám z odstraňovania následkov prírodných pohrôm na území Slovenska.

Odozva vo vládnou programovom vyhlásení je zhodná, keď sa v sekcii starostlivosť o životné prostredie píše, že sa zabezpečí ochrana životov ľudí a majetku pred povodňami a zavedie sa povodňový varovný systém, pretože predchádzanie vzniku environmentálnych katastrof a odstraňovanie škôd z nich si vyžaduje nemalé prostriedky a úsilie.[27]

V rámci životného prostredia venovalo Hnutie za demokratické Slovensko pozornosť aj odpadu. Považovali tento problém za dlhodobý a závažný.  Hovoria tu o  environmentálnych záťažiach a divokých skládkach komunálneho i nebezpečného odpadu. V tejto oblasti chceli zaviesť permanentný monitoring a programy pre vyhodnotenie všetkých vplyvov týchto environmentálnych záťaží na jednotlivé zložky životného prostredia a na človeka s cieľom určenia priorít pre ich postupné odstraňovanie.[28]

V programovom vyhlásení vlády v sekcii starostlivosť o životné prostredie napokon existuje veľmi podobný text, ktorý môžeme pokladať za priamu odozvu toho volebného zo strany ĽS-HZDS. Píše sa tu, že dlhodobým závažným problémom Slovenska ostávajú nelegálne skládky odpadov a staré environmentálne záťaže, ktoré zvyšujú kontamináciu pôdy a horninového prostredia, najmä podzemných vôd. Riešenie tohto problému, ako sa tu ďalej uvádza,  si vyžiada ich monitorovanie a inventarizáciu s vyhodnocovaním ich nebezpečnosti a s určením priorít postupného odstraňovania ich negatívnych vplyvov. Záverom je tu vyjadrená nutnosť potreby zamedzenia vzniku nových environmentálnych záťaží.[29]

Programová odozva v sekcii regionálnej politiky

V oblasti regionálnej politiky bolo cieľom strany  vytváranie programov, ktoré budú napomáhať štruktúrnej adaptácii regiónov. Aplikáciou vhodných nástrojov a plným a efektívnym využívaním prostriedkov z fondov Európskej únie chcela strana zabezpečiť stimuláciu rozvoja jednotlivých regiónov a korigovať výrazné rozdiely v životných podmienkach ekonomicky slabších regiónov.[30]

Podobne to je rozpracované aj v Programovom vyhlásení vlády SR v druhej kapitole v sekcii bytová výstavba a regionálny rozvoj, kde sa ďalej hovorí o tom, že vyrovnávanie regionálnych rozdielov nemôže byť uspokojivo riešené iba prostriedkami štrukturálnych fondov EÚ ale aj s prispením štátneho rozpočtu.[31]

Ďalej volebný program ĽS-HZDS v rámci regionálnej politiky hovoril o vytvorení mechanizmu podpory malých a stredných podnikov v zaostávajúcich regiónoch ako jeden z kľúčových nástrojov udržateľného rozvoja regiónu. Veľmi podobná odozva na túto podporu je aj v samotnom programovom vyhlásení, kde sa píše, že s využitím skúseností z uplatňovania štátnej pomoci v minulých obdobiach bude vláda vo zvýšenej miere podporovať rozvoj malého a stredného podnikania s diferencovaným prístupom pre zaostávajúce regióny Slovenska.[32]

Za neoddeliteľnú súčasť odstraňovania regionálnych disparít pokladala strana ĽS-HZDS v rámci svojho volebného programu aj naliehavé riešenie rómskej problematiky, ktorá má podľa nich silný regionálny kontext. Toto sa opäť odzrkadlilo aj v programovom vyhlásení vlády, kde sa píše, že vo väčšej miere než doposiaľ budú v regionálnom rozvoji riešené sociálnoekonomické problémy rómskej komunity s dôrazom na komplexný charakter prijímaných opatrení tak, aby bolo ucelene riešené širšie územie, v ktorom tieto komunity žijú.[33]

Programová odozva v sekcii sociálnej politiky

V sekcii sociálna politika v rámci volebného programu ĽS-HZDS sme našli opäť hneď niekoľko spoločných bodov s konečným vládnym programovým vyhlásením. Ešte skôr ako sa pozrieme na jednotlivé prieniky, uvedieme hlavné ciele strany v oblasti sociálnej politiky k parlamentným voľbám v roku 2006.

„Jej cieľom je zabezpečiť podmienky, v ktorých občania v rámci vlastnej iniciatívy môžu nájsť pracovné príležitosti alebo si ich môžu sami vytvárať. Stratégiou je presadzovanie aktívnej politiky zamestnanosti. Pohľad na sociálnu politiku, prezentovaný ĽS-HZDS je súborom opatrení, ktoré sú upriamené ku konkrétnym skupinám obyvateľstva. ĽS-HZDS akcentuje hlavne politiku dôchodkového a invalidného zabezpečenia, politiku zamestnanosti a rodinnú politiku.“ [34]

Prvým zhodne nájdeným bodom, je trochu všeobecný bod volebného programu a to uplatňovanie  stratégie presadzovania aktívnej politiky zamestnanosti. Takisto vo vládnom programovom vyhlásení, konkrétne v tretej kapitole obsahujúcej sociálnu oblasť stojí , že vláda považuje za jedno zo základných kritérií úspešnosti štátnej hospodárskej a sociálnej politiky čo najvyššiu mieru zamestnanosti a preto bude realizovať politiky podporujúce rast trvalo udržateľnej zamestnanosti a zníženie nezamestnanosti, pričom ako sa ďalej  uvádza, snahy o rast zamestnanosti bude vláda spájať s vytváraním nových pracovných miest.[35]

ĽS-HZDS v tejto oblasti spomína, že  osobitnú pozornosť v sociálnej oblasti sa bude venovať zdravotne postihnutým občanom. Odozva v tretej kapitole Programového vyhlásenia vlády SR je taká, že  vláda prehodnotí súčasný systém podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím s cieľom odstránenia bariér tvorby nových pracovných miest, ako aj s cieľom zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť vytvorených pracovných miest pre túto skupinu občanov. Ďalej sa na margo toho dodáva, že dbať sa bude špeciálne na integrácie znevýhodnených skupín do zamestnania, najmä absolventov škôl, osôb so zdravotným postihnutím, matiek s deťmi a osôb vo veku blízkom dôchodkovému veku. Osobitná pozornosť, ako sa ďalej píše, bude venovaná podpore príslušníkov rómskych marginalizovaných komunít o čom volebný program ĽS-HZDS hovorí na viacerých miestach v rámci sektorových politik.[36]

V otázkach pracovno-právnych vzťahov a upevňovania pocitu istoty u zamestnancov bol volebný program ĽS-HZDS  za uzatvorenie pracovného pomeru na dobu určitú medzi zamestnancom a zamestnávateľom najviac na 2 roky, pričom minimálna dĺžka pracovného pomeru by mala byť v takomto prípade minimálne 6 mesiacov.[37]

V sekcii pracovné vzťahy a sociálny dialóg programového vyhlásenia vlády sa na margo toho hovorí o zvýšení ochrany zamestnancov pred neodôvodneným prepúšťaním zamestnancov vykonávajúcich prácu na kratší pracovný čas, ale hlavne o eliminovaní prípadov zneužívania pracovného pomeru na dobu určitú.[38]

Volebný program ĽS-HZDS v rámci sociálnej politiky ďalej obsahoval pretransformovanie štátnych orgánov zabezpečujúcich služby zamestnanosti na verejnoprávne inštitúcie a zároveň odstránenie šikanovania evidovaných nezamestnaných, kde ich intenzívne predvolávanie na príslušné úrady považovala strana za neefektívne.

Niečo podobné obsahuje aj dokument Programového vyhlásenia vlády SR v siedmej kapitole v sekcii verejná správa, kde stojí, že vláda zabezpečí vykonanie odborného auditu legislatívy súvisiacej s verejnou správou a konania pred orgánmi verejnej správy tak, aby bol v maximálnej miere znížený rozsah znepríjemňovania života občana byrokraciou. V tejto súvislosti sa vláda tiež zaviazala  posúdiť potrebu prijatia zákona proti šikanovaniu občanov.[39]

V oblasti sociálnej politiky ďalej strana ĽS-HZDS prišla s návrhom postupného vyrovnávania rozdielov medzi starobnými dôchodkami, ktoré poberajú tzv. starodôchodcovia a novodôchodcovia a to prostredníctvom rozdielneho percenta ich valorizácie alebo pevne stanovenou sumou. Toto zohľadnila tretia kapitola programového vyhlásenia vlády v sekcii sociálne zabezpečenie. Píše sa tu, že vláda bude popri valorizácii riešiť zmierňovanie rozdielov medzi tzv. starodôchodcami a dôchodcami, ktorým bol dôchodok vymeraný podľa nového zákona o sociálnom poistení. U starodôchodcov sa bude riešiť problém poddimenzovania dôchodkov najmä vo väzbe na rast životných nákladov.[40]

Ďalším bodom volebného programu ĽS-HZDS v tejto oblasti bola otázka hmotnej núdze. Zámerom hnutia bolo zvýšiť dávku v hmotnej núdzi tak, aby spolu s ďalšími príspevkami dosiahla výšku životného minima. V rámci sociálneho zabezpečenia v Programovom vyhlásení vlády SR si aj tento bod našiel svoje miesto. Stojí tu, že vláda prehodnotí parametre dávky a príspevkov na riešenie hmotnej núdze tak, aby pomoc v hmotnej núdzi zodpovedala základným životným potrebám.[41]

ĽS-HZDS vo svojom programe nutne riešilo aj problém rómskej problematiky. Jeho volebný program obsahoval podporu pre programy dodatočného vzdelávania nekvalifikovaných Rómov, ktorí žijú v segregovaných osadách .

Na uvedomenie si skutočného rozsahu problému môžeme uviesť nasledujúce údaje. „Podľa najnovších údajov je v súčasnosti na Slovensku 619 priestorovo separovaných alebo segregovaných osídlení, ktoré majorita vníma ako rómske. Počet obyvateľov týchto osídlení lokalizovaných na okraji mesta obcí je 64 661 a počet obyvateľov osídlení vzdialených alebo oddelených od obcí je 49 586.“ [42]

 V programovom vyhlásení v siedmej kapitole veľmi podobne stálo, že vláda naďalej považuje riešenie rómskej problematiky za svoju prioritu a na jej realizáciu bude podporovať všetky rozvojové programy s cieľom zlepšovať život Rómov ako aj integráciu rómskej komunity do spoločnosti.[43]

Programová odozva v sekcii vzdelávania a vedy

V oblasti vzdelávania sa ĽS-HZDS vo svojom volenom programe zasadzovalo o zníženie priemerného a obmedzenie najvyššieho prípustného počtu detí v triedach. To sa podarilo pretransformovať aj do Programového vyhlásenia vlády SR, kde sa vláda zaviazala, že bude dbať o to, aby sa znižoval počet detí a žiakov v jednotlivých triedach. Tento bod sa konkrétne nachádza v piatej kapitole s názvom vedomostná spoločnosť – výchova a vzdelávanie.[44]

V tejto kapitole sa nachádza aj záväzok vlády, že rozšíri podmienky pre vysokoškolské vzdelanie, osobitne v oblastiach informatiky a informačných technológií, nanotechnológií a biotechnológií. Tu môžeme vidieť istú zhodu s volebným program ĽS-HZDS ktoré sa zasadzovalo za vytvorenie nových odborov, najmä so zameraním na informačno-komunikačné technológie.[45]

Volebný program ĽS-HZDS tiež obsahoval záujem strany o podporu univerzitného výskumu a vývoja, ako aj podporu vzniku a činnosti malých, technologicky orientovaných firiem, podnikateľských inkubátorov a vedeckých a technologických parkov zameraných na nové technológie ako aj vhodných finančných nástrojov na ich podporu. Strana však dodávala, že sa zameria  aj na využiteľnosť jeho výstupov v praxi. Odozva na tento bod programu sa nachádza opäť v piatej kapitole programového vyhlásenia vlády, kde sa hovorí o podpore univerzitného výskumu, ako aj zvýšení pozornosti využiteľnosti jeho výstupov v priemysle a spoločenskej praxi.[46]

Volebný program ĽS-HZDS ďalej v spojitosti s financovaním výskumu udával, že ich strana zabezpečí, aby sa trend zvyšovania podpory výskumu a vývoja z verejných prostriedkov neustále zvyšoval a aby sa dosiahlo podielu 1,5 % HDP v roku 2010 a aby celoštátny podiel výdavkov za oblasť výskumu a vývoja k HDP predstavoval 3%. Piata kapitola Programového vyhlásenia vlády SR na margo toho taktiež uvádza financovanie vedy a techniky, aj keď v o niečo menšej výške 0,8 % HDP.[47]

Dôležitým v rámci vzdelávania pre volebný program ĽS-HZDS bola aj garancia, že ich strana nebude presadzovať zavedenie školného na vysokých školách. Túto garanciu môžeme následne nájsť aj v samotnom programovom vyhlásení vlády v piatej kapitole, kde stojí, že vláda nezavedie spoplatnenie dennej formy vysokoškolského vzdelávania.[48]

Tento bod úzko súvisel so základnými princípmi vzdelávania v rámci sociálnej politiky. Ako jeden z najdôležitejších sem totiž radíme princíp rovnakých šancí v dostupnosti ku vzdelaniu. Práve spoplatnením denného štúdia by však došlo práve k porušeniu tohto princípu.[49]

Takže aj tento bod programu Hnutia za demokratické Slovensko bol úspešne prevedený do Programového vyhlásenia vlády SR. Čo sa týka financií a škôl, ĽS-HZDS vo svojom programe presadzovalo aj podporu zavedenia nových podporných systémov pre vysokoškolský vzdelávací systém formou systému štipendií.

Opäť tu môžeme vidieť zhodu v kapitole päť vládneho programového vyhlásenia, kde sa píše, že vláda podporí zavedenie nových podporných programov vzdelávania pre vysokoškolský vzdelávací systém prostredníctvom sústavy štipendií, daňových zvýhodnení a úpravou mzdových podmienok. Ďalej tu stojí, že vláda bude tiež kreovať novú formu dotácie na podporu vysokoškolských aktivít, ktoré študentom umožnia získať ďalšiu finančnú podporu na štúdium.[50]

Posledným prienikom volebného programu strany ĽS-HZDS a Programového vyhlásenia vlády SR v rámci sekcie vzdelávania a vedy bol bod volebného programu o rozširovaní  ponuky aktívnych foriem trávenia voľného času pre deti, vytváraním jednotného systému pomoci deťom a rodine.

Programové vyhlásenie vlády v piatej kapitole v sekcii mládež a šport  obsahuje podobné stanovisko, že vláda sa zameria na podporu oblastí neformálneho vzdelávania, informácií pre mládež, participácie detí a mladých ľudí na živote miest a obcí a bude podporovať aktívne využívanie voľného času. Vláda sa tu tiež zaviazala podporovať mimoškolské aktivity a prehlbovať spoluprácu medzi školou a rodinou formou projektu Otvorená škola.[51]

Programová odozva v sekcii kultúry

V oblasti kultúrnej politiky bolo cieľom Ľudovej strany - HZDS bezpodmienečné garantovanie slobody tvorby, podpora tvorivých a kultúrnych aktivít na všetkých úrovniach, ochrana široko chápaného národného kultúrneho dedičstva a rozvíjanie humanistických a etických tradícií v národnej kultúre Slovenska ako neoddeliteľnej súčasti európskeho kultúrneho dedičstva.

Vo vládnom programovom vyhlásení v šiestej kapitole v sekcii obnova pamiatok a ochrana kultúrneho dedičstva stálo veľmi podobne, že vláda sa zaväzuje vytvárať podmienky na trvalé zachovanie pamiatkových hodnôt, ochranu pamiatkových území a národných kultúrnych pamiatok.[52]

ĽS-HZDS chcelo presadiť viac zdrojové opatrenia na riešenie deficitu financovania kultúry, podporu pôvodnej tvorby, oživovanie regionálnych kultúrnych tradícií, podporu filmovej a audiovizuálnej tvorby. V sekcii umenie a národné kultúrne inštitúcie, nachádzajúcej sa v šiestej kapitole Programového vyhlásenia vlády SR môžeme vidieť istú podobnosť, keď sa tam píše, že vláda pokladá za jednu zo svojich priorít rozvoj pôvodnej literárnej, divadelnej, filmovej, televíznej, rozhlasovej, hudobnej a výtvarnej tvorby. Ďalej sa tu hovorí o podpore nielen vzniku nových umeleckých diel, ale aj ich dôstojnú prezentáciu na prestížnych festivaloch a prehliadkach.[53]

Dôležitým bodom volebného programu ĽS-HZDS bol aj prísľub monitoringu a solidarizácie symetrického rozvoja slovenských dvojdomých kultúr – menšín na Slovensku, ako aj Slovákov žijúcich v zahraničí. Vláda sa v tomto duchu v deviatej kapitole programového vyhlásenia zaviazala, že bude vo vzťahu k národnostným menšinám postupovať v duchu schválenej dikcie Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov a vytvorí podmienky na zriadenie Úradu pre menšiny v SR. [54]

Ohľadne kultúry a spomínaných Slovákov žijúcich v zahraničí ďalej vláda v siedmej kapitole programového vyhlásenia deklarovala, že považuje Slovákov žijúcich v zahraničí za integrálnu súčasť slovenského národa. V kapitole deviatej zase vláda prisľúbila podporu krajanov, ktorá bude jednou  z priorít zahraničnej politiky SR. Tiež sa tu uvádza, že vláda bude vytvárať podmienky na podporu krajanských komunít s cieľom zachovať jazykovú, kultúrnu a náboženskú identitu Slovákov žijúcich v zahraničí.[55]

Okrajovo v rámci tejto sekcie spomenula vo svojom volebnom programe strana aj úprimný záujem v rámci európskych zvyklostí riešiť spoluprácu s cirkvami a náboženskými spoločnosťami a spôsob ich definitívneho financovania.

V rámci programového vyhlásenia vlády sa táto téma riešila v šiestej kapitole v sekcii cirkvi a náboženské spoločnosti. Vláda tu podobne ako ĽS-HZDS uvádza, že považuje za dôležité udržiavať harmonické vzťahy štátu s cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Deklaruje záujem rozvíjať partnerský dialóg s ich predstaviteľmi vo všetkých oblastiach, kde sa angažujú pri riešení celospoločenských problémov a podporí sociálne, kultúrne, vzdelávacie a iné verejnoprospešné aktivity cirkví a náboženských spoločností.[56]

Programová odozva v sekcii zdravotníctva

Ďalšou sektorovou politikou v rámci volebného programu ĽS-HZDS bolo zdravotníctvo. Strana tu uvádza, že občania od zdravotnej starostlivosti očakávajú dostupnosť, včasnú diagnostickú liečbu, vhodné správanie personálu a finančnú únosnosť. Avšak ako sa ďalej uvádza, na strane druhej poskytovatelia požadujú vhodné podmienky pre prácu, primerané prístrojové vybavenie, dostupnosť potrebných liekov a primerané finančné ohodnotenie.[57]

Tieto myšlienky sa podobne nachádzajú aj v Programovom vyhlásení vlády SR, konkrétne v štvrtej kapitole s identickým názvom zdravotníctvo. Uvádza sa tu, že pre vládu bude dôležitou úlohou obnovenie dôvery občanov k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, humanizácia prístupu zdravotníkov k pacientom, čo však predpokladá aj adekvátne zlepšenie ohodnotenia práce zdravotníckych pracovníkov.[58]

Strana ĽS-HZDS ďalej vo svojom programe ponúkala reálnu alternatívu zrušenia všetkých poplatkov v zdravotníctve. O niečom veľmi podobnom sa následne hovorí aj v štvrtej kapitole programového vyhlásenia vlády, kde sa vláda zaviazala k zrušeniu niektorých poplatkov ešte v roku 2006 a to najme tých, ktoré nemajú priamo súvis s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.[59]

Poslednou odozvou volebného programu ĽS-HZDS v rámci zdravotníctva v konečnom programovom vyhlásení vlády bola téma kúpeľnej starostlivosti. Strana ĽS-HZDS vo svojom programe tvrdila, že presadí poskytovanie bezplatnej kúpeľnej starostlivosti a to hlavne v prípade bezprostredného pokračovania liečebného procesu pri deťoch do 18. rokov. V programovom vyhlásení vlády v štvrtej kapitole sa vláda zaviazala, že prijme opatrenia, ktoré umožnia absolvovať kúpeľnú liečbu tým, ktorí ju najviac potrebujú a nemôžu si ju dovoliť. V tomto prípade to zahŕňa aj deti do 18 rokov a teda aj tento bod programu ĽS-HZDS nakoniec dosiahol naplnenie v rámci Programového vyhlásenia vlády SR.[60]

Programová odozva v oblasti organizácie štátu, bezpečnosti a zahraničnej politiky

V oblasti organizácie štátu a spoločnosti si Hnutie za demokratické Slovensko dávalo za cieľ zabezpečovať slobodu občanov a ich rovnosť pred zákonom,  slobodu vyjadrovať svoje názory, prijímať a šíriť idey a informácie, slobodu združovať sa s inými na ochranu svojich hospodárskych i sociálnych záujmov. Každej osobe patriacej k národnostnej alebo etnickej menšine zároveň priznávať právo chrániť a rozvíjať svoju národnostnú a kultúrnu identitu.  Ako však bolo dodané, využívanie tohto práva  nemôže viesť k diskriminácii ostatného obyvateľstva Slovenskej republiky ani k oslabovaniu integrity územia štátu.[61]

Odozvu tohto ich bodu programu môžeme nájsť v siedmej kapitole programového vyhlásenia vlády v sekcii demokracia a právny štát, kde sa vláda zaručuje všetkým občanom, bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru, náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, etnický alebo sociálny pôvod, majetok, rod alebo iné postavenie, rešpektovať všetky základné ľudské práva a slobody, medzi ktoré patrí aj právo človeka, občana slobodne rozhodovať o svojej etnickej identite. Súčasne sa tu však , podobne ako v programe ĽS-HZDS zdôrazňuje, že svojimi rozhodnutiami nebude z týchto dôvodov nikoho ani poškodzovať, ani zvýhodňovať, alebo znevýhodňovať.[62]

Vo sfére vnútornej a vonkajšej bezpečnosti ďalej program ĽS-HZDS obsahoval bod, kde štát musí zabezpečiť podmienky pre slobodný, bezpečný a pokojný život občanov. Ich súčasťou musí byť podľa strany hlavne prevencia kriminality, boj proti kriminalite vo všetkých jej formách a to hlavne boj proti organizovanému zločinu, medzinárodnému terorizmu, šíreniu drog a zbraní hromadného ničenia.  Toto všetko bolo takmer identicky naplnené aj v Programovom vyhlásení vlády SR, konkrétne v siedmej kapitole v sekcii vnútorný poriadok a bezpečnosť, kde sa vláda zaviazala dohliadať na bezpečnosť a ochranu pred zločinnosťou všetkého druhu, kriminálnymi živlami i páchateľmi drobnej kriminality ako aj výrobcami i distribútormi drog. Konkrétne tu vláda v oblasti protidrogovej politiky štátu plánovala vychádzať z konvencií OSN a Európskej stratégie boja proti drogám. Taktiež sa tu za povinnosť podobne ako vo volebnom programe ĽS-HZDS kládlo účinne reagovať na hrozbu možného teroristického útoku a na následky takéhoto útoku. Tiež sa tu spomína vytvorenie Národného akčného plánu boja proti terorizmu ako aj pripravenie návrhu zákona o boji s terorizmom.[63]

V oblasti vnútornej bezpečnosti občanov strana ĽS-HZDS ďalej považovala za základný predpoklad jednotného demokratického a právneho štátu pevnú väzbu s ústavou a hlavne nezávislé súdnictvo. Tieto základné myšlienky fungovania demokratického štátu sa premietli aj do Programového vyhlásenia vlády SR, konkrétne do kapitoly sedem,  sekcie spravodlivosť.

Uvádza sa tu, že nezávislá a nestranná justícia je neoddeliteľnou súčasťou demokratického a právneho štátu a bude vytvárať podmienky na zefektívnenie a skvalitňovanie súdneho konania. Ďalej sa tu uvádza, že v záujme dosiahnutia týchto zámerov vláda vytvorí podmienky pre naplnenie záruk sudcovskej nezávislosti, ktorá je základom pre nestranné konanie a rozhodovanie.[64]

Do volebného programu sa dostal aj atribút suverénneho štátu, za ktorý ĽS-HZDS pokladá profesionalizovanú armádu, ktorej dôverujú občania. Tento bod volebného programu strany nájdeme v ôsmej kapitole programového vyhlásenia vlády, v sekcii obrana štátu. Vláda sa tu zaviazala zvýšiť kvalitu ľudského potenciálu rezortu ministerstva obrany s dôrazom na profesionalitu, odbornosť a kompetentnosť výkonu funkcií. Ďalej sa tu uvádza, že sa bude aj naďalej zvyšovať profesionalita ozbrojených síl a stabilizovať ich personál pričom sa bude klásť dôraz na motiváciu a stimuláciu profesionálnych vojakov.[65]

ĽS-HZDS vo svojom programe taktiež  podporovalo rozvoj multilaterálnej a bilaterálnej spolupráce ozbrojených síl Slovenskej republiky s ozbrojenými silami vyspelých demokratických štátov a pokračovanie účasti v medzinárodných mierových a humanitných operáciách. Za hlavnú úlohu pokladalo zabezpečovať optimálne postavenie Slovenska v systéme medzinárodných vzťahov, zabezpečovať jeho vonkajšie záruky na základe medzinárodných zmlúv a záväzkov a to najme po nadobudnutí plného členstva v medzinárodných organizáciách, akými sú OSN, OECD, EÚ, NATO, WTO a iné.[66]

Veľmi podobné znenie má táto téma medzinárodných vzťahov aj v Programovom vyhlásení vlády SR a to konkrétne v predposlednej, ôsmej kapitole s názvom zahraničná politika. Píše sa tu, že vstupom do NATO sa Slovensko stalo súčasťou kolektívnej obrany, ako aj spolugarantom bezpečnosti spojencov. Prijatím za člena EÚ získalo ďalšie záruky ako aj povinnosti. Ako sa uvádza ďalej, Slovensko preto bude do konca roku 2010 primerane prispievať k obranným schopnostiam kolektívnej obrany NATO a vojenským spôsobilostiam EÚ s cieľom plnohodnotného príspevku v ďalšom období. Slovensko bude spoľahlivým spojencom a partnerom rešpektujúcim svoje záväzky. Ďalej sa tu uvádza, že bude prioritne podporovať prehĺbenie partnerstva a strategickej spolupráce v rámci NATO a EÚ.[67]

A takmer identicky, tak ako v samotnom volebnom programe ĽS-HZDS, sa vláda zaviazala k presadzovaniu týchto cieľov využívaním členstva v EÚ, NATO, OSN, OECD, OBSE a RE, ako aj aktívnym pôsobením v celom systéme medzinárodných organizácií.[68]

Záverom

Dnes už síce patrí strana ĽS-HZDS k stranám s minimálnou podporou, v roku 2006 však išlo o stranu, ktorej voliteľnosť v prieskumoch sa pohybovala v okolí desiatich percent. Na koniec sa jej podarilo získať necelých 9 percent, čo však v porovnaní s ostatnými stranami môžeme považovať za úspech.

Aj preto sme mohli vidieť celkom ambiciózny volebný program v rámci ktorého sa strana snažila  venovať  všetkým oblastiam politiky. Samozrejme, že všetkým sektorovým politikám nebol venovaný rovnaký priestor avšak toto je normálny jav v rámci ktorého každá jedna strana kladie svoj dôraz na niečo iné.

Čo sa týka samotného volebného programu Hnutia za demokratické Slovensko, môžeme podľa porovnania v práci tvrdiť, že mnoho z tém a programových bodov Hnutia bolo naplnených aj v konečnom, vládnom programovom vyhlásení. Ako dôvod tu vidíme najmä fakt, že strana nemala žiadne radikálne požiadavky, ktoré by boli protichodné so zvyšnými dvoma koaličnými partnermi. Hlavným dôvodom celkom slušnej odozvy však pravdepodobne bude fakt, že strana mala mnoho podobných a spoločných vízií a predstáv s vládu zostavujúcou, víťaznou stranou SMER-SD, čo sa pozitívne prenieslo aj do odozvy volebného programu ĽS-HZDS.

Práve pomerne veľká zhoda tém ako aj určitá podobná orientácia sa na voliča so stranou  SMER-SD neskôr, podľa mnohých politológov, viedla aj k samotnému prebratiu voličskej základne strany ĽS-HZDS, ako aj postupnému vytlačeniu strany k politicky okrajovým, keď v posledných parlamentných voľbách v roku 2012 prišli takmer o všetkých svojich voličov.

Toto pohltenie strany ĽS-HZDS stranou SMER-SD môžeme v istej miere považovať aj za dôkaz podobnosti jednotlivých sektorových politík, čo sa v roku 2006 pozitívne odzrkadlilo práve v naplnení volebného programu strany ĽS-HZDS v konečnom Programovom vyhlásení vlády SR.

Použitá literatúra

1. Dřízová, E.: Vládne programy a sociálne aspekty v programoch politických strán na Slovensku. In Slovenská politologická revue. Slovak journal of political sciences. Published by the institute of social and political sciences, University of s.Cyril and Methodius, Trnava, Ročník 11, 2011, č. 2, S. 112-135

2. Kolektív autorov.: Politológia. Nitra: ENIGMA, 2007, 294s. ISBN 80-89132-03-0

3. Krno, S.: Typológia politických strán. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2006, 176 s. ISBN 80-8050-940-9

4. Leška, D.: Formovanie politického systému na Slovensku po roku 1989. Bratislava: Infopress, 2011, 240 s. ISBN 978-80-89485-04-8

5. Stanek, V. a kol.: Sociálna politika. Bratislava: SPRINT vfra, 2006. 391 s. ISBN 80-89085-66-0

Internetové zdroje :

1. Iniciatíva LEADER

https://www.dolnichvatliny.cz/iniciativa-leader/

2. Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko – analýza volebného programu https://www.infovolby.sk/index.php?base=data/parl/2006/analyzy/1150119813.txt

3. Programový dokument strany ĽS-HZDS pre parlamentné voľby 2006 : https://www.hzds.sk/?mod=clanky&par=programovy-dokument-pre-parlamentne-volby-2006&menu=4093

4. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky pre rok 2006 : https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CDUQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fmediagallery%2Fzbierka_document%2Ffile%2Fexample%2Ffile%2F2.pdf&ei=RD7QUPnuA4jatAb6IGwAg&usg=AFQjCNFjOekiNgI2nlKT0jXdfSyHQ4HTmA&sig2=-_l9RWQ21F6vBG2zea0zag&bvm=bv.1355534169,d.Yms

Autor : Pavel Lepiš