Článok 1 - Programové ciele
1. Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS – HZDS) je ľudovou politickou stranou typu masových strán.
2. Sme ľudovou politickou stranou. Vznikli sme z ľudových hnutí proti totalite, za demokraciu a slobodu. V službách ľudu a vlasti, Slovenskej republiky, chceme pre blaho všetkých vytvárať verejný život. Našim cieľom je vyjadrovať záujem všetkých ľudí na Slovensku bez ohľadu na pohlavie, etnické, náboženské, rasové, sociálne a iné rozdiely a pomáhať pri ich podpore a spolupráci rovnako ako boju s intoleranciou, násilím a politickým extrémizmom.
3. Sme pokračovateľmi rozvíjania kresťanských a demokratických hodnôt. Hlásime sa k odkazu sv. Cyrila a Metoda. Z hodnôt kresťanstva vychádzame pri hodnotení a zodpovednosti človeka, života, rodiny, spoločnosti, sociálnej spravodlivosti, solidarity a slobody. Pritom sme otvorení pre všetkých ľudí bez ohľadu na náboženstvo.
4. Sme zárukou ochrany a rozvoja ľudských práv a slobôd, humanity, tolerancie, slobody a zodpovednosti. Zárukou rozvoja Slovákov ako národa a spolupráce s príslušníkmi menšín na báze rovnosti občianskych práv. Zdôrazňujeme, že bez zodpovednosti niet slobody.
5. Sme za budovanie otvorenej spoločnosti, právneho štátu založeného na princípoch slobody, práva a demokracie. Sme za rozvoj priamej a zastupiteľskej demokracie, založenej na princípoch slobodnej voľby občanov a politickom pluralizme.
6. Sme za rozvoj modelu ekologického, sociálneho a trhovo orientovaného hospodárstva, záruk rozvoja a zachovania budúcnosti spoločnosti založenej na vyváženom rozvoji všetkých jej zložiek. Podporujeme sociálnu solidaritu, ako aj individuálnu zodpovednosť za sociálny status.
7. Sme Európania, preto podporujeme integráciu, spoluprácu, mier a bezpečnosť nášho kontinentu. Prinášame svoj kultúrny a hodnotový vklad do Európy. Zúčastňujeme sa na rozširovaní Európskej únie a tvorbe nových záruk bezpečnostného systému a zapájame sa do tohto systému.
8. Upevňujeme európske povedomie, sme nástrojom demokratickej účasti občanov na politike Európskej únie, integrácie politickej kultúry, pomáhame vytvárať a prehlbovať aj európske občianstvo a spájať činnosť členských štátov a orgánov EÚ.
9. Strana ovplyvňuje vytváranie politickej vôle ľudu sprostredkovane medzi občanom a štátom, zúčastňuje sa slobodnej, demokratickej, politickej súťaže, opiera sa o vnútorné demokratické pravidlá a ciele obsiahnuté v politických programoch a príprave ľudí. Strana odmieta násilie ako prostriedok presadzovania svojich záujmov.
Článok 2 - Strana
1. Politická strana ĽS-HZDS je právnickou osobou (v ďalšom texte len „strana“). Vznikla a svoju činnosť rozvíja v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Strana pôsobí na území Slovenskej republiky.
2. Strana používa vlastné symboly: znak, zástavu, vlajku, hymnickú pieseň a farbu, ktoré schvaľuje snem strany. (Príloha Stanov).
3. Sídlo strany je v hlavnom meste Slovenskej republiky - v Bratislave, Tomášikova 32/A.
Článok 3 - Členstvo
1. Členstvo v strane je dobrovoľné. Členom strany sa môže stať štátny občan Slovenskej republiky, ktorý dosiahol vek 18 rokov, súhlasí so stanovami strany, aktívne realizuje program a ciele strany a stranu finančne podporuje. Za člena strany nemôže byť prijatá osoba, u ktorej je zákonom vyslovená nezlučiteľnosť výkonu funkcie s členstvom v politickej strane.
2. Písomnú prihlášku za člena strany prijíma miestna organizácia, ktorá ju postúpi okresnému politickému grémiu, ktoré rozhodne o členstve a jeho evidovaní v centrálnej evidencii. Súčasne vystaví legitimáciu člena strany.
3. Ak nie je založená miestna organizácia, prihlášku prijíma a o prijatí za člena do vzniku miestnej organizácie rozhoduje politické grémium príslušného okresu.
4. Ak prihláška za člena bude zamietnutá, môže žiadateľ do 30 dní, keď sa o rozhodnutí dozvedel, podať námietky krajskému politickému grémiu, ktoré vo veci rozhodne.
5. Ak žiadateľ o členstvo v strane uvedie nepravdivé údaje alebo zamlčí rozhodujúce skutočnosti, ktoré by ovplyvnili jeho prijatie, môže miestna organizácia rozhodnúť o zrušení jeho členstva v strane.
6. Žiadateľ, ktorý bol zo strany vylúčený, sa môže o členstvo uchádzať po 4 rokoch odo dňa vylúčenia. O opätovnom prijatí za člena rozhoduje orgán, ktorý v prvom stupni rozhodol o vylúčení.
7. O prijatí prihlášky za člena spravidla rozhoduje organizácia v mieste trvalého bydliska žiadateľa. O prijatí môže rozhodnúť aj organizácia v mieste pracoviska s podmienkou, že o tom písomne informuje organizáciu v mieste bydliska najneskôr do 30 dní odo dňa vydania rozhodnutia o prijatí za člena.
8. Republikové predstavenstvo môže smernicou určiť, v ktorých prípadoch je možné postupovať inak. Vydá zásady evidencie členov, členských preukazov a spolupráce so sympatizantmi hnutia. Evidencia členov je vedená len pre potreby strany.
9. Právnické osoby, ktoré podporujú ciele, hodnoty strany, môžu byť asociovanými partnermi.
Článok 4 - Zánik členstva
1. Členstvo v strane zaniká:
a) smrťou člena,
b) právoplatným rozhodnutím súdu o obmedzení alebo strate právnej spôsobilosti,
c) vystúpením,
d) zrušením,
e) vylúčením.
Pre platný zánik členstva podľa písmen b/, d/, e/ sa vyžaduje rozhodnutie príslušného predstavenstva.
2. Člen strany ukončí členstvo v strane doručením písomného oznámenia o vystúpení alebo vrátením členskej legitimácie predsedovi organizácie, v ktorej je členom.
3. Ak člen strany nepodporuje stranu finančne viac ako 6 mesiacov, stráca právo voliť a byť volený do orgánov strany. Ak člen strany nepodporuje stranu finančne po dobu viac ako rok, môže miestna organizácia po písomnej výzve jeho členstvo zrušiť. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 30 dní od dňa doručenia tohto rozhodnutia, a to príslušnej rozhodcovskej komisii.
4. K zrušeniu členstva v strane môže dôjsť aj na základe právoplatného rozhodnutia súdu o spáchaní úmyselného závažného trestného činu.
5. Ak člen strany úmyselne alebo hrubo poruší stanovy alebo program strany, spôsobí strane škody, bez súhlasu orgánov strany zakladá vnútorné štruktúry, môže príslušné politické grémium rozhodnúť o jeho vylúčení zo strany. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie príslušnej rozhodcovskej komisii do 30 dní odo dňa rozhodnutia o vylúčení.
6. Členstvo v strane je zrušené vždy, ak člen strany bez súhlasu príslušného orgánu strany príjme miesto na kandidátke inej politickej strany alebo koalície, alebo kandiduje ako nezávislý, alebo ak vystúpi z poslaneckého klubu strany. V takomto prípade odvolanie nie je možné.
7. Vylúčenie členov poverených úlohami na úrovni okresných, krajských alebo republikových orgánov schvaľuje politické grémium týchto, alebo nadriadených orgánov. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie príslušnej rozhodcovskej komisii do 30 dní od doručenia rozhodnutia.
8. V naliehavých prípadoch, ak hrozí, že ďalším konaním účastníka môže dôjsť k poškodeniu politických cieľov, záujmov a dobrého mena strany, môže príslušné politické grémium pri rozhodnutí o vylúčení odňať odvolaniu odkladný účinok a pozastaviť do právoplatnosti rozhodnutia členovi výkon členských práv a povinností.
9. Dokumentácia o vylúčení z členstva sa vedie písomne.
Článok 5 - práva a povinnosti členov
1. Člen strany má právo zúčastňovať sa na tvorbe a realizácii programu strany, byť prítomný na schôdzach strany a hlasovať, slobodne sa vyjadrovať ku všetkým problémom, obracať sa s podnetmi a sťažnosťami na vyššie orgány strany, voliť a byť volený do orgánov strany, byť informovaný o činnosti strany. Voliť do orgánov strany možno len toho člena, ktorého členstvo v strane trvá jeden rok.
2. Právo aktívne pracovať v strane a podieľať sa na plnení úloh v strane je súčasne povinnosťou člena strany.
3. Člen strany je povinný dodržiavať stanovy strany, plniť uznesenia strany, zodpovedne vykonávať funkcie v strane a stranu ekonomicky podporovať. Zásady ekonomickej podpory a platenia príspevkov upraví republikové predstavenstvo strany.
4. Spory o členstvo v strane sa riešia v rámci strany a v súlade so stanovami strany.
5. Asociovaný partner má v rámci uzavretej zmluvy - prostredníctvom štatutárnych orgánov alebo poverenej osoby - právo účasti na snemoch a v odborných útvaroch strany, ak príslušná zmluva neustanovuje inak.
Článok 6 - prerušenie členstva
1. Ak sa člen strany stane ústavným činiteľom, funkcionárom alebo členom štatutárnych orgánov, kde je podmienkou politická nezávislosť, miestna organizácia, ktorej je členom, jeho členstvo v strane na potrebný čas preruší a členský preukaz uloží v okresnej kancelárii.
2. Ak člen, ktorého členstvo bolo prerušené, v tomto období koná vedome proti stanovám strany, môže príslušná organizácia rozhodnúť, že členstvo v strane neobnoví.
Článok 7 - rovnoprávne postavenie žien a mužov
1. Strana a všetky jej orgány sú povinné zabezpečovať v rámci svojej pôsobnosti reálne rovnoprávne postavenie mužov a žien.
2. Pri navrhovaní kandidátnych listín do zastupiteľských zborov je navrhujúci orgán povinný dbať na dostatočné zastúpenie žien.
3. Ústredný tajomník raz ročne predkladá republikovému predstavenstvu strany správu o rovnoprávnom postavení mužov a žien v strane a spoločnosti a o postavení mladých ľudí.
Článok 8 - Poškodzovanie záujmov strany
Záujmy strany poškodzuje ten:
1. Kto súčasne s členstvom v strane podporuje v oblasti činnosti strany v parlamente alebo inde iné strany alebo konkurujúce skupiny.
2. Kto na schôdzach alebo zhromaždeniach politických konkurenčných skupín, v televízii, v rozhlase alebo v tlači zaujíma pozíciu v rozpore s politikou strany.
3. Kto bez súhlasu strany kandiduje ako nezávislý alebo za inú stranu, po zvolení nevstúpi do poslaneckého klubu strany, alebo z takéhoto klubu vystúpi.
4. Kto dôverné stranícke informácie zverejní, alebo oznámi iným subjektom.
5. Kto spreneverí finančné prostriedky alebo majetok, ktorý patrí strane.
Článok 9 - Opatrenia proti nečinnosti a porušovaniu stanov a programu strany
2. Ak delegát snemu nepracuje v organizácii viac ako 4 mesiace, alebo prestal platiť členské príspevky, alebo prestal byť členom strany, jeho mandát zaniká. Predstavenstvo organizačného stupňa zvolí iného s pôsobnosťou do riadneho snemu.
3. Ak člen predstavenstva sa bez ospravedlnenia nezúčastní na dvoch po sebe idúcich schôdzach predstavenstva, jeho mandát zaniká. Príslušné predstavenstvo je povinné kooptovať iného.
4. Voleného funkcionára možno z funkcie odvolať uznesením politického grémia, vyššieho orgánu, a to okresného, krajského alebo republikového orgánu strany. Funkcionárov priamo volených celoslovenským snemom môže odvolať celoslovenský riadny snem. Odvolaný funkcionár nemôže kandidovať v najbližších voľbách do orgánov strany.
5. Obecná organizácia zaniká, ak počet členov je menší ako traja. Okresný orgán – politické grémium vydá o tom rozhodnutie a prevezme dokumentáciu organizácie. Na vysporiadanie môže určiť zmocnenca.
6. Funkciu zmocnenca možno zriadiť i v iných prípadoch. Okresná alebo krajská organizácia môže byť rozpustená uznesením republikového politického grémia. Súčasne s uznesením určí zmocnenca pre prevzatie dokladov, evidencie majetku a pokladne organizácie. Dňom prijatia uznesenia zanikajú všetky volené funkcie príslušného okresu alebo kraja. Politické grémium rozhodne o konaní mimoriadneho snemu v danom okrese alebo kraji.
Článok 10 - Disciplinárne opatrenia
a) napomenutie,
b) pokarhanie,
c) odvolanie z funkcie,
d) zákaz zastávať funkciu v strane najviac na 4 roky,
e) vyškrtnutie,
f) vylúčenie zo strany.
2. Pred uložením disciplinárneho opatrenia je predstavenstvo povinné umožniť členovi, o ktorom rozhoduje, sa k veci vyjadriť.
3. Disciplinárne opatrenie sa ukladá písomne. V písomnom vyhotovení sa uvedie rozhodnutie, dôvody uloženia, poučenie o opravnom prostriedku, ktorý môže člen podať príslušnej rozhodcovskej komisii do 15 dní od doručenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia.
4. V prípadoch členov poverených činnosťou okresných, krajských a republikových straníckych a štátnych orgánov, môže podnet podať aj miestna organizácia, poslanecký klub, ale rozhodnutie vykonajú vždy príslušné politické grémia týchto organizačných stupňov.
Článok 11 -Organizačná štruktúra strany a zásady jej výstavby
2. Organizačnú štruktúru strany tvoria:
a) najvyššie orgány strany,
b) krajské orgány,
c) okresné orgány,
d) mestské a obecné organizácie,
e) miestne organizácie.
Pri výstavbe štruktúry strany sa spravidla prihliada na územnú štruktúru výstavby orgánov štátu a samosprávy.
3. Orgány strany sú uznášaniaschopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov príslušného orgánu.
4. Schôdze orgánov strany zvoláva príslušný predseda alebo ním poverený priamo volený funkcionár strany. Za organizačnú prípravu schôdzí zodpovedá ústredný tajomník alebo tajomník príslušného orgánu.
5. Orgány pracujú riadne, ak je zvolaný republikový snem, okresné a krajské snemy najmenej raz za štyri roky. Mestský snem najmenej raz za dva roky. Miestne a obecné sa zvolávajú najmenej raz za rok. Mimoriadny snem môže byť zvolaný rozhodnutím 75% členov príslušného predstavenstva. Mimoriadny snem mesta, okresu, kraja môže byť zvolaný aj uznesením republikového predstavenstva strany.
6. V primeranom čase pred voľbami prezidenta SR, voľbami do NR SR a Európskeho parlamentu, alebo do územných a mestských samospráv, príslušné predstavenstvo zvoláva nominačný snem, na ktorom sa schvaľujú:
a) volebný program strany,
b) návrhy kandidátov,
c) zásady utvárania koalícií,
d) zásady volebnej kampane strany,
e) iné aktuálne otázky vyplývajúce z rozhodnutia republikového snemu.
7. Voľby do orgánov strany sa spravidla konajú na riadnych snemoch. Delegáti najskôr zvolia predsedu predstavenstva. Na návrh zvoleného predsedu ďalej zvolia troch podpredsedov a tajomníka /na republikovej úrovni ústredného tajomníka/. Podľa rozhodnutia o počte volí snem ďalších členov predstavenstva a členov rozhodcovskej a kontrolnej komisie. Hospodára volí predstavenstvo strany.
8. Hlasovanie sa uskutočňuje verejne zdvihnutím ruky, alebo mandátneho lístka, alebo tajne. O spôsobe hlasovania rozhodne snem.
9. V prípade vzdania sa člena alebo funkcionára volených orgánov strany stráca mandát delegáta s hlasom rozhodujúcim na riadny snem /pokiaľ ho nedeleguje jeho základná organizácia/.
10. Orgán vyššieho stupňa si môže vyhradiť právo rozhodnúť vo veci, ktorá patrí do
pôsobnosti orgánov nižšieho stupňa.
11. Politické grémiá sa volia príslušnými predstavenstvami, pričom priamo volení funkcionári
sú súčasne členmi politického grémia. Členom politického grémia je aj predseda rady strany tam, kde sa rady ustanovujú, a zástupca organizácie mládeže. Uznesenia orgánov sa protokolujú za prítomnosti najmenej dvoch overovateľov.
12. Orgány strany môžu vytvárať pružné pomocné organizačné štruktúry na podporu programových cieľov strany.
13. Členom republikového politického grémia, ak je členom strany, je vždy aj predseda Národnej rady, predseda vlády, predseda parlamentného klubu, v krajských orgánoch predseda vyššieho územného celku, predseda poslaneckého klubu, ak sú členmi strany, v miestnych organizáciách primátor alebo starosta, ak sú členmi strany, alebo predseda klubu poslancov v samospráve. Ostatných členov politického grémia volí predstavenstvo zo svojich členov.
14. Základnou organizačnou jednotkou strany je miestna organizácia, na vznik ktorej sú potrební najmenej 3 členovia strany a súhlas predstavenstva okresu. Keď základná organizácia nevyvíja činnosť v súlade so stanovami strany alebo zákonmi štátu, môže predstavenstvo odňať súhlas, čo má za následok rozpustenie a zánik miestnej organizácie.
15. V obci alebo v meste môže pôsobiť viac klubov. Zásady výstavby organizačnej štruktúry upravuje organizačný poriadok strany, ktorý schvaľuje republikové predstavenstvo strany.
Článok 12 - Zásady rokovania orgánov a organizácii strany
2. Schôdze predstavenstiev a členské schôdze sa konajú podľa potreby najmenej raz za 2 mesiace.
3. Schôdza je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov. Uznáša sa nadpolovičnou väčšinou prítomných členov.
4. Program schôdze navrhuje predseda, predsedníctvo, pričom každý člen má právo predložiť návrh na zmenu. O návrhu sa hlasuje.
5. Po uvedení veci zaradenej do programu predsedajúci otvorí rozpravu. Po otvorení rozpravy predsedajúci oznámi prihlásených a udeľuje im slovo v poradí, v akom sa o slovo prihlásili. Kto nie je prítomný pri udelení slova, stráca poradie. Do rozpravy sa možno prihlásiť kedykoľvek počas jej trvania. Schôdza sa môže uzniesť na obmedzení rozsahu diskusného príspevku. Členom pracovného predsedníctva sa slovo udelí, kedykoľvek o to požiadajú.
6. Hlasuje sa v poradí, v akom boli návrhy predložené. Ak boli predložené pozmeňovacie návrhy, hlasuje sa najprv o nich. Z návrhu musí byť jasné, o čom sa má hlasovať. Návrh môže navrhovateľ vziať späť pred hlasovaním. So súhlasom pracovného predsedníctva môžu v rozprave vystúpiť pozvaní hostia. Na celoslovenskom sneme sa návrhy uznesenia predkladajú písomne.
7. O spôsobe hlasovania rozhodne schôdza hlasovaním, ktoré je verejné. Verejne sa hlasuje zdvihnutím ruky s hlasovacím lístkom. Ak schválený návrh vylučuje pozmeňovacie návrhy, o týchto sa nehlasuje.
8. Výsledky hlasovania vyhlási predsedajúci tak, že oznámi počet hlasov odovzdaných za návrh i proti návrhu.
9. O sneme sa vyhotovuje zápisnica. V zápisnici sa okrem iného uvedie, kto viedol schôdzu, koľko účastníkov bolo pozvaných, koľko bolo prítomných, kto sa zúčastnil rozpravy a výsledok hlasovania.
10. Zápisnicu overujú riadne zvolení overovatelia svojimi podpismi. Overená zápisnica je autentickým záznamom o sneme a odovzdáva sa spolu s príslušnými podkladmi, prílohami a uzneseniami na archívne uloženie. Súčasťou zápisnice sú úplné texty predložených návrhov, prijatých uznesení, vyhlásení a iných dokumentov, ktoré boli predmetom rokovania.
11. Obecné a mestské predstavenstvá sa schádzajú podľa potreby, najmenej však raz za dva mesiace. Okresné predstavenstvo sa schádza najmenej raz za 2 mesiace. Krajské a republikové predstavenstvo sa schádzajú raz za 2 mesiace. Predstavenstvo zvoláva, jeho rokovanie vedie predseda, v jeho neprítomnosti ním poverený podpredseda.
12. V naliehavých prípadoch môže predseda príslušného predstavenstva zvolať jeho schôdzu kedykoľvek. Mimoriadnu schôdzu krajského a republikového predstavenstva strany možno zvolať v prípadoch určených stanovami strany.
13. Okresné predstavenstvo strany registruje všetky obecné a mestské organizácie strany v okrese vrátane registrácie ich členov podľa jednotlivých obcí.
14. Schôdze predstavenstva sú neverejné.
15. Zo schôdze predstavenstva sa vyhotovuje stručný zápis.
16. Voľby v jednotlivých orgánoch strany sa môžu konať len vtedy, ak boli príslušným členom strany oznámené vopred.
17. O spôsobe voľby predsedu, podpredsedov, tajomníka a ostatných členov predstavenstva rozhodujú účastníci snemu.
18. O spôsobe volieb na úrovni obecných organizácií a mestských organizácií rozhoduje členská schôdza.
19. Kandidátne listiny do jednotlivých orgánov strany pripravujú príslušné predstavenstvá. Jednotliví kandidáti sa na nich uvádzajú v abecednom poradí podľa ich priezvisk.
20. Každý účastník snemu s hlasom rozhodujúcim má právo predkladať návrhy ďalších kandidátov. Títo sa do kandidátky zapisujú v poradí, v akom boli podávané návrhy.
21. Ako kandidát môže byť do kandidátnej listiny zapísaný len člen strany, ktorého členstvo trvá neprerušene aspoň 1 rok. Táto podmienka neplatí, ak ide o funkcionára novej obecnej organizácie, nového klubu a funkciu v tom istom klube alebo v tej istej organizácii, alebo ide o člena, ktorý mal prerušené členstvo.
22. Postup podľa ods. 19 a 20 neplatí, ak sa predkladá príslušným predsedom návrh na voľbu príslušných podpredsedov a tajomníka strany.
23. Hlasovacie lístky použité pri volebnom akte musia byť jednotné, vopred označené pečiatkou organizácie.
24. Zdržanie sa hlasovania sa počíta ako platný hlas.
25. Neplatné sú tie hlasovacie lístky, ktoré neumožňujú jednoznačne rozpoznať vôľu voliča. Pred sčítaním hlasov sa tieto lístky oddelia a znehodnotia preškrtnutím.
26. Zvolený je ten, kto dostal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov prítomných delegátov s hlasom rozhodujúcim.
27. Ak v prvom kole nebol zvolený stanovený počet kandidátov, koná sa druhé kolo. V druhom kole je zvolený ten, kto dostal najväčší počet hlasov prítomných delegátov s hlasom rozhodujúcim.
28. Pri rovnosti hlasov v druhom kole sa rozhodne žrebom.
29. Ak je navrhovaný jeden kandidát, ktorý v prvom kole nezíska potrebný počet hlasov podľa ods. 26, koná sa nová voľba.
30. Pre dodatočné voľby platia tie isté ustanovenia ako pre voľby všeobecne. Funkčné obdobie dodatočne zvoleného funkcionára sa končí rovnako ako funkčné obdobie ostatných funkcionárov.
31. Ak sa proti funkcionárovi zaviedlo disciplinárne konanie v zmysle stanov strany, príslušné predstavenstvo môže nadpolovičnou väčšinou rozhodnúť, že až do konečného rozhodnutia rozhodcovskej komisie strany sa mu pozastavuje výkon funkcie.
32. Členovi, ktorému členstvo v strane zaniklo, súčasne zaniká aj členstvo vo všetkých funkciách v orgánoch strany.
33. Podať odvolanie proti priebehu a záverom schôdze alebo snemu sú oprávnení :
a) každý člen schôdze alebo delegát snemu
b) príslušné predstavenstvo
c) príslušné predstavenstvá vyšších orgánov strany
34. Odvolať sa proti voľbe alebo namietať jej neplatnosť možno do 14 pracovných dní odo dňa, v ktorom sa voľba uskutočnila.
35. Príslušná rozhodcovská komisia platnosť voľby potvrdí, alebo ju vyhlási za neplatnú. Ak ju vyhlási za neplatnú, oznámi svoje rozhodnutie aj príslušnému predstavenstvu, ktoré vyhlási novú voľbu odo dňa, keď bolo rozhodnutie predstavenstvu doručené.
36. Rozhodnutie príslušnej rozhodcovskej komisie je konečné.
Článok 13 - Najvyššie orgány strany
Republikový snem strany
2. Najvyšším orgánom strany je republikový snem strany. Rozhoduje o stanovách strany, programe strany, volí orgány strany a prijíma zásady postupu strany vo vzťahu k orgánom štátu, samosprávam a občanom štátu. Republikový snem strany je oprávnený rozhodovať o všetkých otázkach s výnimkou zániku strany, o čom môže rozhodnúť len hlasovanie všetkých členov strany (stranícke referendum). Republikový snem strany môže schvaľovať zlúčenie s inými politickými stranami a hnutiami bez straty právnej subjektivity strany. Môže rozhodnúť i o konaní odporúčacieho straníckeho referenda alebo o prenechaní rozhodnutia na hlasovanie všetkých členov strany.
3. Republikový snem strany môže uznesením rozhodnúť, že niektorého z priamo volených funkcionárov bude kooptovať republikové predstavenstvo strany.
4. Republikový snem strany volí predstavenstvo strany, republikovú kontrolnú komisiu, republikovú rozhodcovskú komisiu, funkcionárov strany, pomocné orgány republikového snemu strany a overuje platnosť mandátov delegátov republikového snemu strany.
5. Republikový snem strany schvaľuje štatút kontrolnej komisie, rozhodcovskej komisie a iné dokumenty, ktorých schválenie si vyhradí.
6. Republikový snem môže poveriť republikové predstavenstvo strany i rozhodnutím o otázke, ktorá patrí do jeho kompetencie.
7. Republikový snem prijíma správy o hospodárení strany a vývoji členskej základne.
8. Delegátmi s hlasom rozhodujúcim sú delegáti zvolení na okresných snemoch podľa kľúča určeného republikovým predstavenstvom strany, poslanci Národnej rady SR, poslanci Európskeho parlamentu a členovia vlády SR, ak sú členmi strany.
9. Každý delegát má jeden rozhodujúci hlas. Mandát delegáta spravidla platí do najbližšieho riadneho republikového snemu strany, pričom u členov vlády a poslancov zaniká uplynutím ich funkčného obdobia a vzniká dňom zvolenia do Národnej rady, Európskeho parlamentu alebo poverením člena vlády.
10. Republikové predstavenstvo určí, ktorí asociovaní partneri sa zúčastnia na sneme a v akom počte, rozhodne, ktorí ďalší delegáti sa zúčastnia na sneme s hlasom poradným (bez mandátu hlasovať). Pozýva hostí, významné osobnosti spoločenského života, zástupcov iných strán a kooperujúcich organizácií.
11. Miesto a dátum konania republikového snemu strany, v lehote určenej stanovami strany, určuje republikové predstavenstvo strany.
12. Snem je uznášaniaschopný, ak je prítomná nadpolovičná väčšina zvolených delegátov s hlasom rozhodujúcim.
13. Ak sú splnené podmienky na zvolanie mimoriadneho snemu, musí byť zvolaný do 60 dní odo dňa rozhodnutia o zvolaní mimoriadneho snemu a schválení jeho programu.
14. S hlasom rozhodujúcim sa vždy zúčastňujú na republikovom sneme strany doterajší členovia jeho predstavenstva, s hlasom poradným členovia kontrolnej komisie a rozhodcovskej komisie, ak nie sú riadnymi delegátmi snemu.
Republikové predstavenstvo strany
15. Republikové predstavenstvo strany rozhoduje o vnútrostraníckej i verejnej diskusii k aktuálno-spoločenským otázkam.
16. Predstavenstvo strany rozpracováva a plní závery snemu strany, otázky aktuálnej politiky, riadi a koordinuje činnosť strany, aparátu strany, koordinuje činnosť kooperujúcich asociovaných organizácií, je orgánom integrujúcim stranícke a kooperujúce organizácie.
17. Členstvo v predstavenstve strany je nezastupiteľné. Ak sa bez písomného zdôvodnenia jeho člen dvakrát po sebe nezúčastní rokovania predstavenstva, jeho mandát zaniká. Príslušné predstavenstvo kooptuje iného.
18. Na rokovaní predstavenstva majú právo sa zúčastniť s hlasom poradným predseda kontrolnej a rozhodcovskej komisie strany, poslanci Národnej rady, poslanci Európskeho parlamentu, členovia vlády, ak sú členmi ĽS - HZDS, so súhlasom predsedu strany môžu byť na rokovanie predstavenstva prizvaní ďalší hostia.
19. Predstavenstvo strany sa schádza najmenej raz za dva mesiace, mimoriadne zasadnutie predstavenstva sa koná, ak o to požiada najmenej polovica jeho členov.
20. Členovia predstavenstva strany majú právo zúčastňovať sa na rokovaní organizačných zložiek strany, ak požiadajú o slovo, musia byť vypočutí, majú právo žiadať informácie a vysvetlenia, môžu kontrolovať činnosť nižších orgánov strany. Takéto oprávnenia majú aj členovia strany poverení predstavenstvom strany.
21. Predstavenstvo má povinnosť informovať o práci republikových orgánov strany všetkých členov strany.
22. Za predstavenstvo strany v právnych veciach vystupuje ústredný tajomník, ktorý je štatutárnym orgánom strany, riadi aparát strany a má právo zvolávať schôdze všetkých nižších článkov strany.
23. Predstavenstvo môže na podporu záujmov strany a odborného poradenstva vytvárať odborné útvary a pracovné skupiny aj z nečlenov strany.
24. Predstavenstvo má právo na návrh ústredného tajomníka zrušiť uznesenia orgánov strany, ak sú v rozpore so stanovami strany a platným právom.
25. Predstavenstvo prijíma opatrenia na ochranu dát, registráciu členskej základne. Zisťovanie, spracovanie a využitie dát o členoch je k dispozícii iba pre potreby strany a jej organizácií. Na stanovanie kľúča výberu delegátov na snemy je smerodajný počet platiacich členov.
26. Predstavenstvo rozhoduje o koaličnej spolupráci s jednou alebo viacerými stranami alebo hnutiami.
Republikové politické grémium strany
27. Politické grémium strany tvoria funkcionári priamo volení snemom a predstavenstvom strany. Predstavenstvo volí predsedu republikovej rady strany, hospodára, zástupcu organizácie mládeže, zástupcov regiónov, zástupcu klubu poslancov Národnej rady alebo klubu ministrov, a vždy predsedu Národnej rady alebo predsedu vlády, ak sú členmi strany. Členom politického grémia je vždy aj vedúci klubu poslancov alebo poslanec v Európskom parlamente. S hlasom poradným sa na rokovaniach politického grémia môže zúčastniť predseda republikovej kontrolnej komisie, predseda republikovej rozhodcovskej komisie alebo iné osoby, pozvané so súhlasom predsedu strany. Politické grémium je uznášaniaschopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov.
28. Politické grémium strany je výkonným orgánom strany, zabezpečuje realizáciu uznesení snemu strany, republikového predstavenstva strany, koordinuje činnosť jednotlivých zložiek strany, prijíma záväzné uznesenia, má právo zriaďovať svoje pomocné orgány, pripravuje a schvaľuje personálne návrhy, ktoré si nevyhradil snem alebo predstavenstvo. Môže poveriť poradu priamo volených funkcionárov plnením operatívnych úloh.
29. Republikové politické grémium môže vykonávať aj právomoci, ktoré patria predstavenstvu, ak ho predstavenstvo na to splnomocní. Politické grémium má právo rozpustiť ktorýkoľvek nižší orgán strany, ak jeho činnosť nie je v súlade s cieľmi a stanovami strany a zákonmi štátu (aj základnú organizáciu), môže rozhodnúť o konaní nových snemov. Má disciplinárnu právomoc voči všetkým členom strany. Má právo odvolať funkcionárov nižších orgánov
30. Uznesenia republikového politického grémia strany môžu byť zrušené alebo zmenené republikovým predstavenstvom strany.
31. Republikové politické grémium spolupôsobí pri výbere kandidátky poslancov Európskeho parlamentu, Národnej rady SR, členov vlády SR, primátorov krajských miest a predsedov VÚC. Republikové politické grémium schvaľuje delegovanie zvolených poslancov NR SR do výborov Národnej rady a európskych inštitúcií.
Republiková kontrolná komisia strany
32. Republiková kontrolná komisia strany zabezpečuje a plní úlohy strany, zisťuje a dbá, aby činnosť strany bola v súlade so stanovami a uzneseniami strany. Vykonáva kontrolu hospodárenia všetkých organizačných zložiek strany v súlade s platným právom a uzneseniami strany.
33. Komisia za svoju prácu zodpovedá iba republikovému snemu strany. Predstavenstvo a politické grémium o výsledkoch svojej práce len informuje.
34. Členstvo v komisii je nezlučiteľné s členstvom v iných orgánoch strany, ani s pracovným pomerom zamestnanca strany.
35. Členov republikovej kontrolnej komisie volí snem, ktorý súčasne určí počet jej členov, prípadne náhradníkov.
36. Kontrolná komisia volí predsedu zo svojich radov. Predseda riadi činnosť komisie.
37. Činnosť komisie sa riadi štatútom schváleným snemom strany.
38. Komisia sa uznáša nadpolovičnou väčšinou členov.
Republiková rozhodcovská komisia strany
39. Počet členov rozhodcovskej komisie strany určuje a členov volí republikový snem strany. Zvolení členovia zo svojich radov volia predsedu, ktorý riadi ich činnosť. Za svoju prácu členovia rozhodcovskej komisie strany zodpovedajú republikovému snemu strany.
40. Rozhodcovská komisia strany rozhoduje najmä :
a) o výklade stanov, ak je vec sporná,
b) o sporoch medzi orgánmi strany,
c) o proteste proti výsledkom volieb do krajských a najvyšších
orgánov strany,
d) ako odvolací orgán proti rozhodnutiu krajskej rozhodcovskej
komisie,
e) v disciplinárnom konaní, ak ide o člena strany, ktorý vykonáva
pôsobnosť na úrovni najvyšších orgánov strany.
41. Činnosť rozhodcovskej komisie strany sa riadi stanovami ĽS-HZDS a rozhodcovským štatútom, ktoré schvaľuje republikový snem strany.
42. Členstvo v rozhodcovskej komisii strany je nezlučiteľné s členstvom v iných orgánoch strany, ani s pracovným pomerom zamestnanca strany.
Republiková rada strany
43. Rada strany združuje a organizačne riadi odborné štruktúry vytvorené z radov členov a sympatizantov strany. Pripravuje pre príslušné predstavenstvo a snem návrhy jednotlivých odborných politík ako i stratégie na ich uplatňovanie.
44. Rada je strategicko-odborným, poradným, koordinačným a iniciatívnym orgánom strany. Členmi rady strany môžu byť asociovaní partneri, zástupcovia parlamentného klubu, miestnych samospráv, tieňových štruktúr, občianske združenia a nadácie, centrálne záujmové a profesné kluby strany a v odôvodnených prípadoch iné organizácie.
45. Úlohy rady strany ako aj jej organizačná výstavba sa riadia štatútom, ktorý schvaľuje republikové predstavenstvo strany. Predstavenstvo strany volí a odvoláva predsedu i podpredsedov rady. Ostatných členov a funkcionárov volí rada strany, ktorá môže tvoriť svoje pomocné orgány a sekretariát.
46. Rada strany má právo predkladať akékoľvek návrhy a podnety republikovému politickému grémiu a republikovému predstavenstvu strany. Republikové predstavenstvo strany je povinné vždy pred rozhodnutím vyžiadať si od rady stanovisko k programu strany, volebnému programu, volebnej kampani a pred konaním riadneho snemu.
47. Rada strany koordinuje činnosť krajských, okresných a mestských rád. Radu strany zastupuje navonok jej predseda.
Článok 14 - Krajské orgány strany
Krajský snem strany
2. Najvyšším krajským orgánom strany je krajský snem strany. Tvoria ho delegáti, volení okresnými snemami strany podľa kľúča určeného krajským predstavenstvom a členovia krajského predstavenstva, ak nie sú volenými delegátmi. Mandát delegáta trvá do zvolania ďalšieho riadneho krajského snemu strany. Riadnymi delegátmi krajského snemu sú aj poslanci NR SR, poslanci Európskeho parlamentu a poslanci VÚC s trvalým bydliskom v príslušnom kraji, ak sú členmi strany. Každý delegát má jeden hlas.
3. S hlasom poradným sa na krajskom sneme strany zúčastňujú členovia krajskej kontrolnej komisie a krajskej rozhodcovskej komisie, delegovaní zástupcovia republikových orgánov strany, členovia republikovej kontrolnej a rozhodcovskej komisie, ktorí v nich zastupujú kraj, ak nie sú riadnymi delegátmi snemu.
4. Krajský snem sa koná každé štyri roky, miesto a čas určí krajské predstavenstvo po dohode s ústredným tajomníkom strany. Jeho zvolanie zabezpečuje krajské predstavenstvo tak, aby sa predtým mohli riadne uskutočniť okresné snemy.
5. Krajský snem najmä:
a) volí členov komisií, potrebných na zabezpečenie riadneho a demokratického priebehu rokovania,
b) prerokováva správy o činnosti strany v kraji, určuje politické ciele a program strany v kraji na nastávajúce obdobie,
c) volí predsedu predstavenstva po vyjadrení RPG. Ak je vyjadrenie negatívne, voľba je neplatná. Na návrh predsedu volí dvoch podpredsedov a tajomníka. Snem volí ďalších členov krajského predstavenstva, členov krajskej kontrolnej komisie a krajskej rozhodcovskej komisie, navrhuje kandidátov do republikového predstavenstva strany a jeho komisií.
6. Krajský snem je uznášaniaschopný, ak je prítomná nadpolovičná väčšina zvolených delegátov s hlasom rozhodujúcim.
7. Mimoriadny snem kraja zvoláva krajské predstavenstvo do 60 dní:
ak o to požiada 75% členov krajského predstavenstva, alebo ak o tom rozhodne republikové predstavenstvo strany.
8. Mimoriadny krajský snem môže riešiť len otázky, kvôli ktorým bol zvolaný.
Krajské predstavenstvo strany
9. Krajské predstavenstvo sa volí krajským snemom v počte členov, schválených snemom. Volí krajské politické grémium, predsedu krajskej rady strany a hospodára. Členom KP je aj zástupca organizácie mládeže.
10. Kandidátne listiny pripravované na hlasovanie pre delegátov krajského snemu nesmú byť uzavreté, priezviská kandidátov sa uvádzajú v abecednom poradí.
11. Krajské predstavenstvo riadi činnosť strany v kraji, koordinuje činnosť okresných orgánov strany s dôrazom aj na činnosť mestských organizácií v záujme dosiahnutia spoločných cieľov orgánov strany.
12. Krajské predstavenstvo si pri závažných otázkach a rozhodnutiach krajského významu vyžiada stanovisko krajskej rady strany.
13. V mene krajského predstavenstva koná predseda, v ostatných veciach krajský tajomník.
14. Krajské predstavenstvo sa schádza najmenej raz za dva mesiace. Zvoláva ho predseda, v jeho neprítomnosti ním poverený podpredseda. Uznáša sa nadpolovičnou väčšinou členov.
15. Predseda krajskej kontrolnej komisie a krajskej rozhodcovskej komisie sa zúčastňujú na schôdzach predstavenstva s hlasom poradným.
16.Ak zvolený člen krajského predstavenstva nemôže dlhodobo vykonávať svoju funkciu, prijme predstavenstvo opatrenia na riadne pokračovanie výkonu práce.
Krajské politické grémium strany
17. Na zabezpečenie výkonu uznesení a programu strany volí krajské predstavenstvo krajské politické grémium. Členmi sú vždy jeho predseda, podpredsedovia, tajomník, predseda krajskej rady strany a zástupca organizácie mládeže, ako aj iní volení členovia krajského predstavenstva – zástupcovia okresov a hospodár.
18. S hlasom poradným sa na rokovaniach zúčastňuje aj predseda krajskej kontrolnej komisie a predseda krajskej rozhodcovskej komisie.
19. Krajské politické grémium sa uznáša väčšinou hlasov všetkých jeho členov.
Krajská kontrolná komisia strany
20. Počet členov krajskej kontrolnej komisie určuje krajský snem, ktorý volí jej členov. Krajská kontrolná komisia je podriadená krajskému snemu. Zo svojich radov volí predsedu, ktorý riadi jej činnosť.
21. Člen krajskej kontrolnej komisie nemôže byť členom iných orgánov strany, ani zamestnancom jej aparátu.
22. Kontrolná komisia v rámci svojej územnej pôsobnosti kontroluje plnenie úloh strany v súlade so stanovami strany. Vykonáva kontrolu hospodárenia s majetkom a finančnými prostriedkami v kraji. O výsledkoch informuje krajský snem a priebežne jeho predstavenstvo a politické grémium.
23. Komisia sa uznáša nadpolovičnou väčšinou členov.
24. Postup kontrolnej komisie sa riadi štatútom, schváleným republikovým snemom strany.
Krajská rozhodcovská komisia strany
25. Počet členov krajskej rozhodcovskej komisie určí a ich voľbu uskutočňuje krajský snem, ktorému sú zodpovední za svoju prácu. Jej členom nemôže byť člen iného orgánu strany, ani zamestnanec aparátu strany.
26. Členovia krajskej rozhodcovskej komisie volia spomedzi seba predsedu, podpredsedu, spravidla trojčlenné senáty a ich predsedov.
27. V senátoch sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov.
28. Krajský senát koná len na podnet a rozhoduje:
a) o neprijatí za člena strany,
b) o odvolaní proti disciplinárnym trestom,
c) o zrušení členstva v strane,
d) o vylúčení zo strany,
e) o neplatnosti zrušenia klubu,
f) o platnosti volieb okresných orgánov strany,
g) o odvolaniach proti rozhodnutiu okresných senátov,
h) na podnet ústredných orgánov ako prvostupňový vo veciach členov a funkcionárov, pôsobiacich na úrovni centrálnych orgánov,
i) o disciplinárnom konaní, ak ide o člena strany, ktorý vykonáva pôsobnosť na úrovni okresných orgánov strany a krajských orgánov strany.
29. Krajská rozhodcovská komisia je povinná zistiť skutkový stav vecí, dať účastníkom konania možnosť, aby sa k veci vyjadrili, inak je jej rozhodnutie neplatné. Postup krajskej rozhodcovskej komisie sa riadi štatútom, schváleným republikovým snemom strany.
Krajská rada strany
30. Pre činnosť krajskej rady strany platia ustanovenia čl. 13, bod 42 - 46 s tým, že slová „republikové orgány strany“ sa nahradzujú slovami „krajské orgány strany.“
Článok 15 - Okresné orgány strany
Okresný snem strany
2. Je najvyšším okresným orgánom strany. Tvoria ho delegáti, volení obecnými organizáciami alebo mestskými organizáciami podľa kľúča určeného okresným predstavenstvom. Mandát delegáta snemu trvá do zvolania ďalšieho riadneho snemu.
3. Delegátmi snemu sú aj členovia okresného predstavenstva, poslanci NR SR a VÚC s trvalým bydliskom na území okresu, ak sú členmi strany. Každý delegát má jeden hlas.
4. S hlasom poradným sa na okresnom sneme strany zúčastňujú členovia okresnej kontrolnej komisie a okresnej rozhodcovskej komisie, delegovaní zástupcovia republikových orgánov strany, členovia republikovej kontrolnej a rozhodcovskej komisie, ktorí v nich zastupujú okres, ak nie sú riadnymi delegátmi snemu.
5. Snem sa koná každé štyri roky, miesto a čas konania určí okresné predstavenstvo po konzultácii s ústredným tajomníkom strany.
6. Zvolanie okresného snemu organizuje okresné predstavenstvo s časovým predstihom tak, aby mu predchádzali výročné členské schôdze obecných organizácií a mestských organizácií.
7. Okresný snem najmä:
a) volí členov komisií, potrebných na zabezpečenie riadneho a demokratického priebehu rokovania,
b) prerokováva správy o činnosti strany v okrese, určuje politické ciele a program strany v okrese na nastávajúce obdobie,
c) volí predsedu predstavenstva po vyjadrení RPG. Ak je vyjadrenie negatívne, voľba je neplatná. Na návrh predsedu volí dvoch podpredsedov a tajomníka.
Snem volí ďalších členov okresného predstavenstva, členov okresnej kontrolnej komisie a okresnej rozhodcovskej komisie, delegátov na republikový snem strany, podľa kľúča určeného republikovým predstavenstvom strany, delegátov na krajský snem podľa kľúča určeného krajským predstavenstvom.
8. Okresný snem je uznášaniaschopný, ak je prítomná nadpolovičná väčšina zvolených delegátov s hlasom rozhodujúcim.
9. Mimoriadny snem okresu zvoláva predstavenstvo do 60 dní:
ak o tom rozhodne najmenej 75% členov okresného predstavenstva, alebo ak o tom rozhodne republikové predstavenstvo strany.
10. Mimoriadny okresný snem môže riešiť len otázky, kvôli ktorým bol zvolaný.
Okresné predstavenstvo strany
11. Okresné predstavenstvo strany volí okresný snem v počte členov schválených snemom. Predstavenstvo následne volí okresné politické grémium, predsedu okresnej rady strany a hospodára. Členom OP je aj zástupca organizácie mládeže.
12. Kandidátne listiny pripravované na hlasovanie pre delegátov okresného snemu nesmú byť uzavreté, priezviská kandidátov sa uvádzajú v abecednom poradí.
13. Okresné predstavenstvo riadi činnosť strany v okrese, koordinuje činnosť obecných organizácií a mestských organizácií strany v záujme dosiahnutia spoločných cieľov.
14. Okresné predstavenstvo si pri závažných otázkach a rozhodnutiach celookresného významu vyžiada stanovisko okresnej rady strany.
15. V mene okresného predstavenstva koná jeho predseda, v ostatných veciach okresný tajomník.
16. Okresné predstavenstvo sa schádza najmenej raz za 2 mesiace. Zvoláva ho jeho predseda, v jeho neprítomnosti ním poverený podpredseda. Uznáša sa nadpolovičnou väčšinou svojich členov.
17. Predseda okresnej kontrolnej komisie a predseda okresnej rozhodcovskej komisie sa zúčastňujú na schôdzach okresného predstavenstva s poradným hlasom.
18. Ak zvolený člen okresného predstavenstva nemôže dlhodobo vykonávať svoju funkciu, prijme okresné predstavenstvo opatrenia na riadne pokračovanie výkonu práce.
Okresné politické grémium strany
19. Na zabezpečenie uskutočňovania uznesení a programu strany si okresné predstavenstvo volí okresné politické grémium. Jeho členmi sú vždy predseda, podpredsedovia okresného predstavenstva, tajomník, predseda okresnej rady, príp. prednosta okresného úradu, ak je členom strany, predseda mestskej organizácie v sídle okresu, zástupca organizácie mládeže a hospodár.
20. S hlasom poradným sa na rokovaniach okresného politického grémia zúčastňuje aj predseda okresnej kontrolnej komisie a predseda okresnej rozhodcovskej komisie.
21. Politické grémium sa uznáša väčšinou hlasov všetkých svojich členov.
Okresná kontrolná komisia strany
22. Počet členov okresnej kontrolnej komisie určuje okresný snem, ktorý volí jej členov. Okresná kontrolná komisia je podriadená okresnému snemu strany. Zo svojich radov volí predsedu, ktorý riadi jej činnosť.
23. Člen okresnej kontrolnej komisie nemôže byť členom iných orgánov strany, ani zamestnancom jej aparátu.
24. Okresná kontrolná komisia kontroluje plnenie úloh strany v súlade so stanovami strany v okrese, hospodárenie s majetkom a finančnými prostriedkami v okrese. O výsledkoch informuje okresný snem strany a priebežne predstavenstvo a politické grémium strany v okrese.
25. Komisia sa uznáša nadpolovičnou väčšinou členov.
26. Postup okresnej kontrolnej komisie sa riadi štatútom, schváleným republikovým snemom strany.
Okresná rozhodcovská komisia strany
27. Počet členov okresnej rozhodcovskej komisie určí a ich voľbu uskutočňuje okresný snem, ktorému sú aj zodpovední za svoju prácu. Člen okresnej rozhodcovskej komisie nemôže byť členom iného orgánu strany, ani zamestnancom aparátu strany.
28. Členovia okresnej rozhodcovskej komisie volia spomedzi seba predsedu, podpredsedu, spravidla trojčlenné senáty a ich predsedov.
29. V senátoch sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov.
30. Okresný senát koná len na podnet a rozhoduje:
a) v konaní o zrušení členstva alebo vylúčení člena,
b) v disciplinárnom konaní,
c) o platnosti volieb klubov, mestských alebo obecných organizácií strany,
d) o odvolaní proti rozhodnutiu o zrušení organizácie,
e) o zamietnutí prihlášky do strany,
f) v zmierovacom konaní o vzťahoch vo vnútri strany.
31. Okresná rozhodcovská komisia je povinná zistiť skutočný stav vecí, dať účastníkom konania možnosť, aby sa k veci vyjadrili, inak je rozhodnutie neplatné. Postup okresnej rozhodcovskej komisie sa riadi štatútom, schváleným republikovým snemom strany.
Okresná rada strany
32. Pre činnosť okresnej rady strany platia ustanovenia čl. 13, bod 42 - 46 s tým, že sa v texte slová „republikové orgány strany“ nahrádzajú slovami „okresné orgány strany.“
Článok 16 - Mestské organizácie strany
2. Mestská organizácia strany realizuje v súlade so stanovami a programom strany politiku strany v meste vo vzťahu k občanom, členom, iným stranám, orgánom štátu a samosprávy. Mestská organizácia aktívne navrhuje vyšším orgánom opatrenia na podporu rozvoja mesta.
3. Najvyšším orgánom strany v meste je mestský snem, ktorý sa schádza najmenej raz za dva roky. Delegátov snemu volia miestne organizácie podľa kľúča, schváleného predstavenstvom strany v meste. Mandát delegáta je platný do najbližšieho riadneho mestského snemu strany.
4. Mestský snem volí aj predstavenstvo strany, volí predsedu, na jeho návrh dvoch podpredsedov, tajomníka a členov predstavenstva, mestskú kontrolnú komisiu a mestskú rozhodcovskú komisiu. Predstavenstvo volí členov mestského politického grémia, ktorými sú predseda, podpredsedovia, tajomník, predseda rady, zástupca organizácie mládeže, primátor, ak je člen strany, ak nie je, zástupca poslaneckého klubu v miestnej samospráve. Mestský snem schvaľuje aj rozpočet mestskej organizácie.
5. Organizačnú výstavbu strany v meste upravujú štatúty tak, aby prihliadala na volebné okrsky, volebné obvody, v Košiciach a v Bratislave aj na mestské časti, mestskú samosprávu a štátne orgány v meste. Organizačná výstavba musí dať priestor aj na vznik záujmových a profesných združení.
6. Štatúty mestských organizácií nadobúdajú účinnosť po schválení:
a) pre sídla krajských centier republikovým predstavenstvom strany,
b) pre sídla okresných centier krajskými predstavenstvami strany,
c) pre sídla ostatných miest okresnými predstavenstvami strany.
7. Ak uznesenia mestských orgánov porušujú platné právo alebo stanovy strany, môžu byť zrušené politickým grémiom kraja na návrh krajského tajomníka strany.
8. Mestskú organizáciu strany navonok zastupuje jej predseda.
9. Ak mestská organizácia neplní svoje úlohy, môže na žiadosť klubov združujúcich aspoň 33% členov, alebo na základe rozhodnutia krajského predstavenstva strany zvolať mimoriadny mestský snem.
10.V mestách, kde je len jeden miestny klub, sa činnosť mestskej organizácie riadi ustanoveniami čl.17.
Článok 17 - Obecné organizácie strany
2. V obciach, kde je len jeden miestny klub, je najvyšším orgánom strany schôdza členov strany, ktorá volí predsedu, podpredsedov, tajomníka strany, pričom má vždy zastúpenie starosta alebo predseda klubu v obecnej samospráve, ak sú členmi strany.
3. V obciach, kde je viac klubov, postavenie orgánov v obci upravuje štatút, ktorý schvaľuje okresné predstavenstvo strany.
4. Obecné organizácie prijímajú vlastný program, spôsob hospodárenia, stratégiu volebnej kampane a volebné kandidátne listiny. Dbajú na plnenie cieľov a programu strany v obci.
5. Obecné organizácie môžu zriaďovať svoje pomocné orgány.
6. Obecné orgány nezriaďujú kontrolnú komisiu, rozhodcovskú komisiu a radu strany. Obecné organizácie volia delegátov na okresný snem strany.
7. Ak obecná organizácia prijme rozhodnutie v rozpore so stanovami strany alebo platným právom, môže o jeho zrušení rozhodnúť okresné predstavenstvo strany na návrh okresného tajomníka strany.
Článok 18 - Integrácia strany
2. Pre poslancov Európskeho parlamentu a iných zástupcov v európskych orgánoch platia pravidlá výberu vo vnútri strany.
3. Poslanci Európskeho parlamentu majú v strane rovnaké práva a povinnosti ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Právo navrhovať komisára a doporučovať členov strany do odborných aparátov má predstavenstvo strany.
4. Poslanecké kluby vznikajú vždy, ak sú najmenej traja zástupcovia, pričom jeden je vždy predseda.
Článok 19 - Zostavovanie kandidátnych listín na kandidovanie do verejných funkcií
1. Na zapísanie kandidátov strany na kandidátnu listinu na voľby do verejných orgánov a organizácií, kde budú môcť ovplyvňovať verejný život, je nevyhnutné, aby spĺňali podmienky stanovené platným právom a pravidlami výberu vo vnútri strany.
2. Pravidlá výberu vo vnútri strany schvaľuje predstavenstvo strany, predstavujú postup pri navrhovaní kandidátov s právom navrhovať pre všetkých členov, ďalej verejnú rozpravu o navrhovaných kandidátoch organizovanú na verejných zhromaždeniach strany a schvaľovanie nominácií, ktoré prislúcha v obciach miestnym organizáciám a v iných orgánoch nominačným snemom.
3. Kandidátov na voľby do Európskeho parlamentu a Národnej rady Slovenskej republiky schvaľuje nominačný snem strany. Kandidátov do ústredných orgánov schvaľuje republikové politické grémium.
4. Nominačné snemy určujú aj pravidlá pre uzatváranie koalícií.
5. Krajský nominačný snem schvaľuje kandidátov na funkcie predsedu a poslancov VÚC. Funkcie v krajských štátnych orgánoch a aparáte VÚC navrhuje predstavenstvo príslušného kraja.
6. Okresné predstavenstvo strany schvaľuje :
a) návrhy na funkcie okresných orgánov,
b) na návrhy mestských a okresných organizácií kandidátov na primátorov, starostov, poslancov mestských a okresných zastupiteľstiev.
7. Mestské nominačné snemy alebo schôdze obecných organizácií navrhujú okresnému predstavenstvu kandidátov na primátorov, starostov, poslancov mestských a obecných organizácií.
Článok 20 - Hospodárenie strany
1. Príjmy a výdavky strany musia byť vyvážené. Finančné hospodárenie strany vyžaduje uplatňovanie zásad hospodárneho a úsporného rozpočtu. Ústredný tajomník strany je povinný prijímať k tomu príslušné opatrenia.
2. Návrh rozpočtu strany predkladá ústredný tajomník predstavenstvu, vrátane príspevkov pre spolky a združenia.
3. Na prijatie úverov nad 10 mil. Sk je nevyhnutný súhlas republikového predstavenstva strany, inak rozhodnutie politického grémia.
4. Rozpočet strany sa zostavuje na obdobie jedného kalendárneho roka. Prípadný prebytok alebo schodok rozpočtu sa prevádza do nasledujúceho roka. Zmeny rozpočtu v položkách do výšky 10 mil. Sk schvaľuje republikové politické grémium strany, nad 10 mil. Sk republikové predstavenstvo strany.
5. Organizačné jednotky strany upravené v týchto stanovách, môžu nadobúdať majetok, hospodáriť a nakladať s ním, prípadne nadobúdať iné majetkové práva, konať a zaväzovať sa v mene strany len v rozsahu splnomocnenia udeleného štatutárnym orgánom strany v súlade so zásadami hospodárenia strany, ako aj internými smernicami, schválenými republikovým predstavenstvom ĽS-HZDS. Organizačné jednotky nemajú právnu subjektivitu.
6.Republikové predstavenstvo strany schvaľuje zásady hospodárenia s majetkom strany, zásady platenia členských príspevkov, osobitných príspevkov, hospodárenia s príjmami a výdavkami strany, zúčtovania, odmeňovania zamestnancov, finančného poriadku.
7.Republiková kontrolná komisia strany vypracováva stanovisko k návrhu rozpočtu.
8.Hospodár strany:
a) zodpovedá za hospodárenie strany,
b) predkladá štvrťročné správy o hospodárení a plnení rozpočtu,
c) prijíma opatrenia na dodržiavanie zásad hospodárenia strany
v súlade so stanovami strany,
d) je oprávnený kontrolovať nakladanie s majetkom a finančnými
prostriedkami strany,
e) je viazaný stanoviskom republikovej kontrolnej komisie strany
v oblasti hospodárenia strany.
9.Majetkom strany nemožno ručiť za úvery členov strany.
10. Správu svojho majetku vykonáva strana priamo. V odôvodnených prípadoch môže republikové predstavenstvo strany poveriť správou majetku strany hospodársku organizáciu.
Článok 21 - Spoločné a záverečné ustanovenia
1.Všetky práva a povinnosti vzniknuté pred účinnosťou týchto stanov prechádzajú dňom ich účinnosti na príslušné organizačné stupne výstavby strany.
2.Všetky orgány a organizácie hnutia zvolené do účinnosti týchto stanov, sú povinné zosúladiť svoju vnútornú štruktúru do 60 dní od schválenia týchto stanov. V pochybnostiach rozhoduje republikové predstavenstvo strany.
3.Politická strana Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko /ĽS – HZDS/ do 14. júna 2003 pôsobila pod názvom Hnutie za demokratické Slovensko.
4.Strana nesmie vo svojom mene vykonávať podnikateľskú činnosť. Môže sa podieľať na založení právnickej osoby, alebo sa zúčastňovať ako spoločník, resp. člen právnickej osoby už založenej. Môže taktiež právnickú osobu založiť alebo sa stať jej jediným účastníkom, pokiaľ osobitný zákon jediného zakladateľa alebo jediného spoločníka pripúšťa. Podiel zo zisku týchto právnických osôb môže strana používať iba na plnenie svojich programových cieľov a na svoju činnosť.
5.Strana pri plnení svojho programu spolupracuje s inými politickými stranami, občianskymi združeniami, spolkami, nadáciami, spoločnosťami alebo s inými právnickými osobami.
6.Príslušné orgány strany uzatvárajú s príslušnými orgánmi organizácií spravidla zmluvy (dohody) o spolupráci alebo zmluvy (dohody) o vzájomnom (asociovanom) partnerstve.
7.Republikové predstavenstvo strany vydá zásady spolupráce s asociovanými partnermi, alebo zásady spolupráce so sympatizantmi strany.
8.V prípade zániku strany likvidáciou republikový snem strany určí likvidátora. Likvidátor najskôr vyrovná všetky dlhy a záväzky a s likvidačným zostatkom naloží podľa rozhodnutia najvyššieho orgánu strany.
9.Funkcionári strany zvolení do orgánov strany v súlade so stanovami platnými od 4. júna 2005 sú funkcionármi zvolenými podľa týchto platných stanov a svoje funkcie budú vykonávať do konca funkčného obdobia určeného týmito stanovami.
10.Tieto stanovy sú záväzné pre všetkých členov strany.
11.Stanovy sú platné a účinné schválením mimoriadnym republikovým snemom ĽS-HZDS dňa 24. novembra 2007.
12.Súčasne sa zrušujú stanovy strany registrované Ministerstvom vnútra SR zo dňa 4.6.2005.
Zdroj : www.hzds.sk