Kvalitatívna a kvantitatívna analýza denníkov SME, HN, PRAVDA za časové obdobie 22.10.2012 – 31.10.2012 (So zameraním na politické strany)

  Obsah

 

 

 

1.  Úvod

2. Previazanosť politiky a spravodajstva

3.  Modely prideľovania mediálneho priestoru

4.  Monitoring vybraných médií

     4.1  Monitoring denníka SME

     4.2  Monitoring denníka Pravda

     4.3  Monitoring denníka Hospodárske noviny

5.  Záver

6.  Použitá literatúra

7. Príloha

 

 

 

 

 

 

 

   Úvodom

 

 

V práci sa zameriame na monitoring 3 vybraných denníkov na Slovensku s cieľom sledovať ich správy, venujúce sa politickým stranám a to po dobu desiatich dní idúcich za sebou. Konkrétne pôjde o časový úsek od 22.10.2012 po 31.10.2012.  Za pozorované denníky boli zvolené tri najväčšie denníky a to konkrétne Sme, Pravda a Hospodárske noviny.

  Pozorovanie bude vychádzať z ne- printovej agendy a to konkrétne z internetového spravodajstva. Cieľom práce bude štatisticky určiť aký veľký priestor venujú spomenuté denníky jednotlivým politickým stranám na Slovensku. Pokúsime sa urobiť analýzu pre každý jeden denník zvlášť, pričom okrem kvantitatívnej zložky si budeme všímať aj tú kvalitatívnu a to konkrétne prípadnú zaujatosť denníkov voči jednotlivým politickým stranám.

Na konci pozorovania by sme teda mali byt schopní určiť presný počet jednotlivých správ ako aj ich kvalitu. Výsledkom práce by malo byť určenie vzorca postupu, ktorý jednotlivé denníky používajú pri monitorovaní politických strán na Slovensku. Určujúce budú  hlavné vzorce, modely, ktoré budú bližšie rozpísané a predstavené v prvej kapitole samotnej práce. Prínos práce by mal spočívať v tom, že bude možné určiť aký veľký priestor dostávajú jednotlivé politické strany v sledovaných denníkoch a zároveň tiež porovnanie daných prinesených správ a ich kvality.

 

 

 

Previazanosť politiky a spravodajstva

 

O tom, že je politika úzko previazaná či dokonca závislá od médií svedčí  mnoho príkladov z minulosti, keď sa rôzne režimy či ideológie prioritne snažili obsadiť túto oblasť spoločenského žitia. Spomeňme ako príklad nacistické Nemecko. To malo samozrejme mnohé “regulérne“ dôvody na opatrenia proti Židom či už spomenieme rasovú nenávisť  alebo potrebu určenia si spoločného vnútorného obrazu nepriateľa. Avšak jedným z dôvodov mohla byť aj potreba získania si kontroly nad médiami, ktoré boli v tej dobe až na malé výnimky výslovne v židovských rukách, čo ich chtiac-nechtiac postavilo do cesty vzmáhajúcej sa NSDAP.

Ako uvádza Johnson, Židia boli majiteľmi významných novín ako Franfurkt Zeitung, Berliner Tagblatt či Voissische Zeitung. Mnohí sa venovali najme nakladateľskému podnikaniu, čo bola komerčná činnosť v rámci ktorej mali v tej dobe pravdepodobne rozhodujúce slovo. Najlepšie nezávislé nakladateľstvá  patrili taktiež Židom alebo boli nimi minimálne vedené.[1]

Previazanosť politiky a médií tak musela nutne znamenať zmenu tohto pre stranu NSDAP nežiadúceho stavu. A teda dovtedajšia prevaha Židov v tejto spravodajskej oblasti nakoniec taktiež prispela k ich prenasledovaniu.

Prepojenosť mediálneho sektoru s politikou však nesúvisí len so vzťahom od štátneho režimu smerom k médiám. Platí to aj obrátene, keď často ľudia prvotne sa angažujúci v médiách postupne prichádzajú ako politickí vodcovia. Spomeňme ako príklad  v poradí štyridsiateho prezidenta USA Ronadla Regana.

Od roku 1932 pracoval vo spravodajskej oblasti a to konkrétne ako rozhlasový športový spravodajca. Od roku 1950 bol potom televíznym hlásateľom, neskôr tlačovým hovorcom istej spoločnosti. A tento muž, pôsobiaci prvotne v spomenutej mediálnej sfére sa nakoniec stal jedným z najsilnejších mužov svojej doby s vysokým politickým vplyvom.[2]

 

Prepojenosť mediálneho sektoru s politikou však od tejto doby neoslabovala, naopak bola stále silnejšia. Hlavne na prelome tisícročí stále čoraz viac narastá váha virtuálnych volebných zoskupení. Absenciu fyzických osobných kontaktov tu nahrádzajú elektronické média a vytvárajú sa tu tak predpoklady na vznik mediálnych strán.[3]

Čo sa týka Slovenskej republiky, v rámci jej novodobých samostatných dejín sme mali taktiež viacero možností, pozorovať prepojenosť politiky s médiami. A to aj v spojitosti rôznych snáh politických subjektov túto oblasť dostať pod svoju kontrolu.

A to aj napriek tomu, že v treťom oddiely  Ústavy Slovenskej republiky je v politických právach jasne stanovená sloboda prejavu a právo na informácie, ako aj právo na ich šírenie či zákaz cenzúry.[4]

Asi ako najvýraznejšie porušovanie týchto základných práv môžeme spájať s vládou Vladimíra Mečiara. Ten si taktiež uvedomoval, že ovládnutie spoločnosti a más vyžaduje mať kontrolu nad masmédiami, ktoré by umlčali opozíciu a prinášali by len pre jeho stranu žiadané správy. Podarilo sa mu v tej dobe úplne ovládnuť verejnoprávnu televíziu. Nemohol však úplne zabrániť vzniku ďalších, súkromných printových či elektronických médií. Vo vzťahu k nim sa však napriek tomu pokúšal presadiť svoj vplyv. Či už ponukou rôznych výhod až po formy politického nátlaku. Tak napríklad finančnými a daňovými obštrukciami sa snažil zlikvidovať opozične ladený denník SME, čo sa mu však napokon nepodarilo a aj preto sme si ho dnes ako jeden z troch pozorovaných denníkov mohli vybrať.[5]

Okrem spomenutého budú ďalšími sledovanými denníkmi, ako už bolo spomenuté v úvode práce, denníky Pravda a Hospodárske noviny. Za dobu sledovania sa teda pozrieme ako veľmi a či vôbec sú spomínané denníky previazané s jednotlivými politickými stranami. Kritériom previazanosti pritom bude mediálny priestor aký jednotlivým politickým stranám venujú ako aj kvalita správ prípadne zaujatosť, či už pozitívna alebo negatívna voči nejakej politickej strane. Ešte skôr však spomenieme najbežnejšie modely prideľovania mediálneho priestoru.

Modely prideľovania mediálneho priestoru

 

Skôr ako sa budeme venovať jednotlivým denníkom a sledovaniu ich politického spravodajstva za dobu desiatich dní, ktoré sme si určili, predstavíme hlavné modely, ktorými sa denníky najčastejšie riadia pri určovaní priestoru, ktorý jednotlivým politickým stranám dávajú.

Pokiaľ sa nejedná o očividne zaujaté médium, ktoré dáva priestor len prevažne jednej vybranej strane a pokiaľ sa tiež nejedná o veľmi zriedkavý, náhodný výber politických správ, môžeme hovoriť o niekoľkých hlavných, určujúcich modeloch.

Každé médium môže považovať za optimálny iný a samozrejme je tu tiež možnosť ich obmieňania prípadne vzájomného kombinovania podľa toho ako sa to hodí. Preto môže byť niekedy ťažké určiť, ktorý model ktoré médium preferuje.

Asi najviac používaným je model , ktorý pri prideľovaní mediálneho priestoru stranám zohľadňuje posledný volebný výsledok strán. V praxi to znamená, že najviac priestoru dostane víťazná strana a teda strana s najväčším percentom hlasov a za ňou následne strany s menším ziskom, podľa získaných percent. Pokiaľ by teda teoreticky vo voľbách jedna strana získala jednu polovicu hlasov a ďalšia tú druhú, mali by mať  pridelený rovnaký mediálny priestor, zatiaľ čo ostatné strany minimálny ak nie dokonca žiadny.

Ďalším veľmi populárnym je model rovnakého určenia priestoru. To znamená, že pokiaľ na politickej scéne pôsobí 10 politických strán, mediálny priestor bude rozdelený medzi ne a každá zo strán teda získa jednu desatinu. Tento model sa dá ďalej upravovať, keď médiá priestor rozdelia len medzi strany parlamentné, prípadne ich rozdelia na vládu a opozíciu, aj keď vláda máva spravidla vždy viacej hlasov.

Ďalším používaným modelom môže byť model, ktorý zohľadňuje súčasnú aktivitu strán. To znamená, že médiá budú písať viac o stranách, ktoré budú najaktívnejšie. V praxi to môžu byť strany, ktoré prichádzajú s najviac nápadmi, prípadne robia najviac tlačových konferencií či mítingov.

Iné média zas často zohľadňujú prieskum verejnej mienky pri poskytovaní mediálneho priestoru stranám. Táto metóda je však diskutabilná, keďže prieskumy bývajú veľmi často manipulované či dokonca objednávané samotnými politickými stranami, ktoré ich financujú.

Pokiaľ ide o verejnú mienku, média môžu venovať priestor aj tým stranám, o ktorých chcú ich čitatelia najviac počuť. Čisto teoreticky by to teda znamenalo, že pokiaľ by víťazná strana vo voľbách bola volená prevažne ľuďmi, ktorí spravodajstvo nečítajú, médium bude poskytovať priestor stranám, ktorých voliči spravodajstvo pravidelne sledujú. Koniec koncov, médiá taktiež pôsobia v systéme ovládanom trhom a musia sa do istej miery riadiť ziskom, ktorý v tomto prípade znamenajú čitatelia.

 

Podľa výsledkov jednotlivých nami pozorovaných denníkov sa pokúsime priradiť k vybraným denníkom najviac odpovedajúci model z práve spomenutých. Okrem toho sa pozrieme aj na kvalitu správ. Tú mávajú totižto taktiež rôzne denníky odlišnú. Často tu záleží na tom, či je denník orientovaný skôr na pravicového voliča alebo ľavicového. Niekedy sa tiež stáva, že jednotlivé denníky sú vo vlastníctve jednotlivých strán. Takéto denníky sú však často touto zaujatosťou známe a nepôsobia preto dojmom nezávislého spravodajstva. Nami sledované denníky sú v rámci Slovenska vnímané práve ako nezávisle. To však taktiež nie vždy musí nutne znamenať, že tomu tak aj je. Každý denník má totižto rôznych redaktorov, ktorí sú taktiež voličmi rôznych politických strán a nie je preto ničím neobvyklým, že sa pri písaní článku či správy nechajú uniesť a pridajú do nej vlastnú zaujatosť či emócie. V našej práci sa preto tiež budeme snažiť určiť, do akej miery boli správy neutrálne.

 

 

 

 

 

 

Monitoring vybraných médií

Monitoring denníka SME

 

Ešte skôr ako sa budeme venovať mediálnemu priestoru, ktorý denník poskytuje jednotlivým politickým stranám, pozrime sa na jeho stručnú históriu, ktorá má dnes už 19 rokov.

„Denník SME sa od svojich počiatkov venoval kritike spoločensko-politickej a ekonomickej klímy na Slovensku. Významnú časť redaktori venovali kritike činnosti slovenskej vlády Vladimíra Mečiara v rokoch 1994-1998. V októbri 1995 prebehol pokus o likvidáciu denníka SME, keď súkromná tlačiareň Concordia odmietla tlačiť denník SME. Dôvodom bol dlh denníka tlačiarni, jej riaditeľ však odmietol aj jeho okamžité vyrovnanie. O deň neskôr SME odmietol tlačiť aj Danubiaprint, úzko prepojený s vládnou mocou, a denník bol nútený hľadať inú tlačiareň.“ [6]

Takýto nepriamy druh cenzúry bol v tej dobe silným signálom pre zahraničie, že v rámci Slovenskej republiky hrozí spiatočnícky postup  smerom k nedemokratickému režimu.

Keďže jedným z bodov hlavných charakteristík nedemokratických politických systémov je popri iných aj bod, ktorý hovorí o snahe štátu o udržiavanie si monopolu na masovokomunikačné prostriedky. [7]

 

Nakoniec sa však toto negatívne smerovanie podarilo odvrátiť. V súčasnosti je šéfredaktorom denníka SME od roku 2006 Matúš Kostolný, nahradil M.M.Šimečku. Pri spomenutej vete sa zastavíme. Spomenutý Šimečka totižto pri svojom odchode označil ako jeden z dôvodov pre časopis .týždeň údajné ovplyvňovanie novinárov SME zo strany vtedajšej vlády, menovite Ivanom Miklošom. Aj kvôli tomuto vyjadreniu je niektorými ľuďmi denník označovaný ako prepojený práve so stranami z radov slovenskej pravice, hlavne teda so stranou SDKÚ-DS.

 

Naše pozorovanie však nič zo spomenutého nepotvrdilo. Naopak, práve spomenutá strana SDKÚ-DS je na samom konci v počte správ, podobne ako aj niektoré iné, pravicové strany. Výsledok desať dňového politického spravodajstva uvádza nasledujúca tabuľka, ktorá udáva, koľko správ bolo uverejnených o jednotlivých stranách v určitý deň. Do tabuľky sú však zahrnuté iba strany, o ktorých bola v danom časovom období uverejnená minimálne aspoň jedna správa.

 

 

Tabuľka číslo 1.

	SMER	OĽANO	KDH	MOST	SDKÚ	SAS	SNS	NV	MKDA
22.10	3	1	0	0	1	1	1	0	0
23.10	5	0	0	0	0	0	0	0	0
24.10	1	1	0	0	0	0	0	0	1
25.10	1	1	1	0	0	1	0	0	1
26.10	1	1	0	2	0	1	0	0	0
27.10	2	0	0	0	0	1	0	0	0
28.10	2	0	0	0	0	1	0	0	0
29.10	4	1	0	0	0	2	0	0	0
30.10	3	1	0	0	0	1	0	0	0
31.10	2	0	0	0	0	0	0	0	0

 

 

Z uvedenej tabuľky, ktorá vychádza z desať dňového monitorovania vyplýva, že vláde ako aj opozícii bol pridelený približne rovnaký mediálny priestor. Vládny SMER-SD za tento časový úsek zaznamenal 24 správ, zatiaľ čo opozičné strany spolu 21. Mohli by sme teda povedať, že denník SME dával rovnaký priestor opozícii ako aj vláde. Pokiaľ však ide o priestor daný jednotlivým stranám v rámci opozície, tu už sa pomer značne vykyvuje. Súčet jednotlivých správ znázorňuje nasledujúca tabuľka.

 

 

Tabuľka číslo 2.

SAS	OĽANO	MOST	KDH	SDKÚ	SNS	NV	MKDA
8	6	2	1	1	1	1	1

 

 

Z tabuľky až zarážajúco vyplýva nadpriemerný mediálny priestor v rámci opozície  venovaný dvom mladým politickým stranám SaS a Oľano. V tomto prípade bol zrejme zvolený model určený na základe aktivity. Obidve strany totižto patria k stranám, ktoré často prichádzajú s novými témami a riešeniami a napokon sa často sami usilujú o hľadanie mediálneho priestoru. V poslednej dobe to bol hlavne predseda strany Oľano Igor Matovič, ktorý je známi pútaním pozornosti.

 

Čo sa týka kvality správ, tu môžeme tvrdiť, že takmer všetky boli čisto spravodajského charakteru a v najvyššej miere neutrálne a nezaujaté. Z celkového počtu politických správ za dané časové obdobie, ktorých bolo spolu 45, sme si len v prípade troch všimli určité aj keď menšie pochybenie.

Prvou bola správa s názvom Smer sa už nehanbí, že sa Fica v parlamente pýta hromadne. Pôsobí mierne manipulačne, pretože v čitateľovi vyvoláva pocit, že Smer sa niekedy za niečo také hanbil aj keď samotná strana nikdy nič také neuviedla. [8]

Ďalšou správou, ktorá podľa nás pôsobila negatívne a zaujato je správa s názvom Aj Sidor už opustil Most-Híd. Tato správa totižto v čitateľovi navodzuje dojem tzv. potápajúcej sa lode, ktorý je prenesený na stranu Most - Híd.  Kľúčové je tu hlavne slovko „aj“ v nadpise, ktoré evokuje, že postupne každý opúšťa túto stranu. Voliči tejto strany môžu nadobudnúť pocit, že s ich stranou je niečo zlé, prípadne, že je príliš slabá nato aby aj naďalej reprezentovala a hájila ich názory a postupne tak môžu prejsť k strane inej. Samotný Most - Híd to teda môže v konečnom dôsledku poškodiť. [9]

Poslednou mediálnou správou z koša pozorovaných, ktoré sa nám nezdajú úplne v poriadku,  je správa s titulom Paška získal väčšie právomoci. Ide tu pritom o posilnenie funkcie predsedu národnej rady SR ktorá sa samozrejme netýka len momentálne úradujúceho Pašku, ale aj každého ďalšieho predsedu, ktorý bude nasledovať po ňom. Správa je však podaná štýlom, ktorý navodzuje posilnenie Paškovej osoby ako takej. Po správnosti by mal byť nadpis daného článku - Funkcia predsedu NRSR sa posilní. [10]

 

Tieto spomenuté tri správy sú však z hľadiska zaujatosti len mierne a viac menej sa týkali iba sporných nadpisov. Články k nim už boli viac menej objektívne a  spravodajské. Celkovo môžeme skonštatovať, že správy denníka SME mali čisto spravodajský a teda neutrálny a nezaujatý charakter.

 

 

 

 

Monitoring denníka Pravda

 

Denník Pravda je podobne ako vyššie spomínaný denník SME jedným z hlavných spravodajských médií na Slovensku. Jeho história je však dlhšia a viaže sa už k prvej Československej republike. Taktiež sa prezentuje ako názorovo a spravodajsky neutrálny. Podobne však, ako aj denník SME, aj Pravda časom dostala stranícku nálepku. Najme pri posledných parlamentných voľbách, keď sa hovorilo o ovplyvňovaní istej redaktorky súčasným ministrom vnútra Robertom Kaliňákom, ktorý ju mal formou telefonátu žiadať o úpravu článku.

 

 Aj preto existujú ľudia, ktorí spájajú denník Pravda so súčasnou ľavicou reprezentovanou stranou SMER-SD. Naše desať denné pozorovanie však opäť nič také nepotvrdilo a podobne ako pri denníku SME bol mediálny priestor politickým stranám ako aj neutralita jednotlivých článkov v poriadku.

 

Konkrétne množstvo správ o jednotlivých politických stranách za sledovaný časový úsek ukazuje nasledujúca tabuľka. Opäť sú však do tabuľky zahrnuté iba tie strany, o  ktorých bola v danom časovom období uverejnená minimálne aspoň jedna správa. Celkovo teda tabuľka obsahuje sedem politických strán. Zaujímavo tu pôsobí fakt, že za sledovaných desať dní sa nedostalo priestoru stranám za ktorými stále stojí voličská podpora v okolí piatich percent, ako napríklad SDKÚ-DS, SMK, SNS.

 

A naopak, ohláseným, novovznikajúcim politickým stranám ako napríklad novej maďarskej strane alebo tiež Lipšicovej strane Nová väčšina sa mediálneho priestoru dostávalo. Za zmienku to stojí preto, že tieto strany sú nové, ešte nepreverené vo voľbách. Na druhú stranu, venuje sa im minimálny priestor ktorí chápeme skôr ako informáciu o ich vzniku. Iné sledované denníky však a to najme spomenutej Novej väčšine dali značne väčší priestor ako by si na základe preferencií možno zaslúžil a to najme v porovnaní s inými, aj v parlamente pôsobiacimi stranami.

 

Tabuľka číslo 3.

	SMER	OĽANO	KDH	MOST	SAS	NV	MKDA
22.10	4	0	1	1	0	0	0
23.10	4	1	1	2	0	0	0
24.10	2	0	2	1	0	0	1
25.10	1	0	2	0	0	1	0
26.10	0	1	0	0	0	0	0
27.10	1	0	0	0	0	0	0
28.10	0	0	0	0	0	0	0
29.10	2	0	1	0	1	0	0
30.10	3	1	0	0	0	0	0
31.10	5	0	1	0	0	0	0

 

 

Z uvedenej tabuľky, ktorá vychádza z desať dňového monitorovania vyplýva, podobne ako pri predchádzajúcom denníku SME, že vláde ako aj opozícii bol pridelený približne rovnaký mediálny priestor. Pre vládny Smer sme za tento časový úsek zaznamenali 22 správ zatiaľ čo pre opozičné strany spolu 19. Mohli by sme teda povedať, že denník Pravda dával taktiež rovnaký priestor opozícii ako aj vláde. 

 

Pokiaľ však ide o priestor daný jednotlivým stranám v rámci opozície, tu už sa pomer tak ako aj pri predchádzajúcom denníku značne vykyvuje. Jednotlivé súčty správ každej politickej strany znázorňuje nasledujúca tabuľka.

 

Tabuľka číslo 4.

KDH	MOST	OĽANO	SAS	SDKÚ	NV	MKDA
9	4	3	1	1	1	1

 

Z uvedenej tabuľky sa dá vyčítať, že prevahu priestoru tu má jasne strana KDH, ktorá má takmer polovicu všetkých sprav z radov opozície. Musíme ešte uviesť, že v tabuľke je tiež počet správ o jednu vyšší ako v celkovej štatistike, keďže jedna z opozičných správ dávala priestor strane SDKÚ - DS aj strane KDH.

 

Do štatistiky ďalej nebola zaradená jedna opozičná sprava a to  z dôvodu, že sa venuje kompletne všetkým nevládnym parlamentným stranám. Taktiež správy týkajúce sa komentovania blížiacich sa prezidentských volieb neboli počítané, keďže sa prevažne jednalo o správy, v rámci ktorých sa vyjadrovali všetky politické strany. Takéto správy boli vynechané pri všetkých troch sledovaných denníkoch.

 

Čo sa týka kvality správ, tu môžeme tvrdiť, že takmer všetky boli znovu v čo najvyššej miere spravodajské, neutrálne a nezaujaté. Z celkového počtu politických správ za dané časove obdobie, ktorých bolo spolu 41 sme si opäť len v prípade troch všimli určité aj keď menšie pochybenie.

 

Prvou bola správa s názvom Alfa stojaté vody KDH nerozčerila a to z dôvodu, že táto správa nebola spravodajská ale príliš hodnotiaca. Problém tu je aj ten, že svoj názor tu prezentoval len jeden politológ a prípadnému ďalšiemu s názorom opačným daný priestor nebol. [11]

Ďalšou správou, ktorá na nás pôsobila negatívnym dojmom a zaujato je správa s titulom KDH má ďalší problém: Hrušovský či Čarnogurský? Táto správa totižto v čitateľovi navodzuje dojem neustále sa množiacich problémov. Kľúčové je tu hlavne slovné spojenie „ďalší problém“ v nadpise, ktoré evokuje problém za problémom v rámci kresťanskodemokratického hnutia a teda ho pohoršuje v očiach čitateľa. [12]

 

Poslednou správou, ktorá sa zdá byť mierne zaujatá je správa s názvom Pravica sa Smeru stará o komfortnú pozíciu. V tomto článku je vznesená celkom silná kritika na účet opozície, pričom tam nie je daný žiaden priestor na prípadné námietky z radov opozície. Ako príklad uveďme, že sa tu objavujú vety typu „politológovia sa zhodujú“ pričom je silne nepravdepodobné, že naozaj v rámci daných názorov vidia všetci situáciu rovnako. [13]

Tieto spomenuté tri správy sú však z hľadiska zaujatosti len mierne a viac menej až na tretiu správu, sa týkali iba sporných nadpisov. Celkovo však môžeme skonštatovať, že správy denníka Pravda mali taktiež spravodajský a teda neutrálny charakter.

 

 

 

 

 

Monitoring denníka Hospodárske noviny

 

V poradí tretím sledovaným denníkom boli Hospodárske noviny. Svoju modernú históriu začali písať podobne ako dva predchádzajúce denníky až po páde socializmu. Vzhľadom na názov by sme mohli vyvodiť, že sa orientujú prevažne na hospodárske otázky a témy. Toto síce platí avšak len z polovice, pretože aj keď hospodárstvo a ekonomika patria k prioritám v rámci ich správ, priestor je venovaný aj správam politickým. Práve tieto sme si teda všímali v rámci pozorovacej doby. Výsledok sledovania je možné vidieť v nasledujúcej tabuľke, ktorá udáva, koľko správ v ktorý deň bolo venovaných jednotlivým politickým stranám.

Tabuľka číslo 5.

	SMER	OĽANO	KDH	MOST	SDKÚ	SAS	SMK	NV	MKDA
22.10	5	2	2	0	0	1	0	0	0
23.10	5	1	0	0	1	0	0	0	0
24.10	1	1	1	1	0	0	0	0	1
25.10	1	2	1	1	1	0	1	1	0
26.10	1	2	0	1	0	0	0	1	0
27.10	1	0	0	0	0	1	0	0	0
28.10	1	0	0	0	0	0	0	0	0
29.10	1	1	0	0	0	0	0	0	1
30.10	1	0	1	0	0	0	0	0	0
31.10	4	0	1	0	0	0	0	1	0

 

 

Z uvedenej tabuľky, ktorá vychádza z desať dňového monitorovania vyplýva, že väčší pridelený mediálny priestor bol v prospech opozície. Z pozorovaných denníkov sa tak stalo iba v tomto jednom, treťom prípade, keď pri dvoch predchádzajúcich bol pomer takmer vyrovnaný, s minimálnou prevahou v prospech vládnej strany. Tu však vládny Smer za tento časový úsek zaznamenal 21 správ, zatiaľ čo opozičné strany spolu až 28. Mohli by sme teda povedať, že denník Hospodárske noviny dal za nami sledované obdobie väčší mediálny priestor práve opozícii. V prepočte na percentá to je 57 % mediálneho priestoru pre opozíciu a necelých 43 % pre vládnu stranu Smer. Percentuálny priestor pre Smer je zaujímavý z toho dôvodu, že sa takmer presne zhoduje s jeho volebným výsledkom vo voľbách.

 

Keď sa ďalej pozrieme na priestor daný jednotlivým stranám v rámci opozície,  pomer  sa tu značne vykyvuje ešte viac. Podobná nerovnosť však bola zaznamenaná aj pri ostatných denníkoch. Súčet  jednotlivých správ v rámci opozície znázorňuje nasledujúca tabuľka.

Tabuľka číslo 6.

OĽANO	KDH	MOST	NV	SDKÚ	SAS	MKDA	SMK
9	6	3	3	2	2	2	1

 

 

Ako môžeme vidieť v tabuľke jasne dominuje strana Oľano s takmer tretinou všetkých správ. Za ňou má výrazne vyššie číslo ešte strana KDH. Zvyšok strán je už potom viac menej vyrovnaný. Zaujímavo tu pôsobí fakt, že strana Nová väčšina mala v rámci pozorovanej dekády väčší mediálny priestor ako parlamentné strany SaS, Sdkú a tiež neparlamentná avšak voličsky významná Smk. Zaujímavé je to najme preto, že sa jedná o novo stranu, ktorá za sebou ešte nemá žiadne politické výsledky a dokonca ani žiadne voľby.

 

Čo sa týka kvality správ, tu môžeme tvrdiť, že aj tu boli takmer všetky správy čisto spravodajského charakteru a v najvyššej miere neutrálne a nezaujaté. Z celkového počtu politických správ za dané časové obdobie, ktorých bolo spolu 49 sme si len v prípade piatich všimli určité aj keď menšie pochybenia.

Tak napríklad v správe Vládne ESO na prednostoch nešetrí sa písalo o tom, že sa bude prepúšťať avšak nominanti Smeru by o miesta prísť nemali. Autor článku tu však jasne vychádzal len z predpokladu, keď aj sám použil slovo nemali. [14]

Protivládne pôsobil aj ďalší titulok vládnej správy. Išlo o správu Kaliňák chce nahnať Rómov do škôl, kde sa písalo o snahe donútiť rómske deti dodržiavať povinnú školskú dochádzku. Sám minister však urážlivo pôsobiace slovko nahnať nepoužil. V spojitosti s jeho menom to však môže pôsobiť urážlivo a to hlavne pre rómsku komunitu, hlavne keď si tá uvedomí, že nahnať sa môžu akurát zvieratá do ohrady. [15]

Mierne zaujato mohla pôsobiť aj ďalšia správa o odchode poslanca Galbavého s titulkov Galbavý opustil SDKÚ-DS. V tejto správe otvorene kritizoval isté praktiky v strane. Zaujatosťou na tom je to, že v rámci správy nebolo na margo toho poskytnuté nijaké vyjadrenie samotnej strany Sdkú. Ľahko ovplyvniteľný človek by sa preto po prečítaní si názoru iba jednej spornej strany mohol dať  ľahko ovplyvniť. [16]

Za ďalší sporný, tento krát názov článku môžeme považovať článok s názvom Fico sa ponáhľa s privatizáciou. Kde sa hovorí, že ešte sa nevie cena zdravotných poisťovní a vláda už zháňa peniaze na ich odkúpenie. Osobne si nemyslime, že je vhodné označiť snahu o zaistenie si finančných prostriedkov na plánovaný obchod dopredu za ponáhľanie. Osobne v tom skôr vidíme snahu byt pripravený a nezdržovať sa neskôr zaisťovaním zdrojov potrebných k uzavretiu danej zmluvy. Navyše, odhady približnej kúpnej ceny samozrejme existujú už dlhšiu dobu. [17]

Podobným diskutabilným titulkom je aj ďalšia vládna správa s názvom Na modernizáciu armády nemáme peniaze, odkazuje Fico. Slovne spojenie „nemáme peniaze“ môže v podvedomí ľudí pôsobiť poplašne. Navyše, premiér tieto slová , ktoré údajne odkazuje, vôbec nepoužil. Peniaze by samozrejme boli avšak je kríza, ako spomína premiér Robert Fico a z tohto dôvodu šetrenia sa modernizovať nebude. Oveľa vhodnejší by teda bol názov správy čisto sa týkajúci modernizácie armády,  ktorá by bola bez zbytočných slov typu nemáme peniaze ktoré odkazuje premiér a ktoré v skutočnosti navyše vôbec ani nepoužil.

 

Celkovo z troch sledovaných denníkov mali práve hospodárske noviny najviac diskutabilné názvy, ktoré sa nám nie vždy zdali úplne v poriadku a pôsobili mierne zavádzajúco. Z celkového počtu správ sa však nejednalo a veľké množstvo.

 

 

 

     Záverom

 

Za pozorovacie obdobie, ktoré trvalo 10 dní , v ktorom sme sa sústredili na monitoring troch na Slovensku najčítanejších mienkotvorných denníkov sme dospeli k určitým výsledkom. Tie boli spomenuté hlavne v rámci druhej kapitoly.

 Záverom stručne uveďme prvý, mediálny priestor, ktorý jednotlivé denníky dali jednotlivým politickým stranám. Pokiaľ tento priestor rozdelíme na vládne a opozičné správy, z údajov vyplynula rovnováha a to hlavne u denníka SME, kde to bolo 24:21 a denníka Pravda 22:19. Viac odlišný bol pomer vládnych a opozičných strán v Hospodárskych novinách, kde ako v jedinom z pozorovaných bol výsledok priaznivejší k opozícii a to v pomere 28:21. Po sčítaní správ všetkých denníkov spoločne je výsledný pomer 67: 68 v prospech opozície. Keďže je takmer rovnaký, môžeme konštatovať, že za časový úsek, v rámci ktorého bolo robené naše pozorovanie, dali sledované  denníky kvantitatívne rovnaký priestor pre opozíciu ako aj vládu. Čo sa týka mediálneho priestoru v rámci opozície tu najväčšiu pozornosť dostávalo pravidelne Oľano spoločne so stranami  KDH a SaS. Čo sa týka správ vládnych, pochopiteľne najviac priestoru dostávala strana SMER-SD a to konkrétne všetok, keďže sa jedná o jedinú stranu tvoriacu súčasnú vládu. Z pozorovaných výsledkov teda vyplýva, že denníky prideľujú svoj mediálny priestor opozícii a vláde približne rovnako a teda podľa vzorca 1:1. Iné to už je v rámci opozície, kde sa nám vzhľadom na výsledky najviac pozdáva model prideľovania priestoru podľa volebného výsledku. Potvrdzuje to aj fakt, že práve o stranách ako Oľano a KDH sa písalo najviac, pričom ide o strany, ktoré sa vo voľbách umiestnili po vládnom Smere najlepšie.

Kompletný prehľad všetkých správ, s ktorými sme v práci pracovali je uvedení v tabuľke v rámci pripojenej prílohy na konci práce. Jednotlivé správy tam majú pomenovanie identické so správami, ktoré uverejnili jednotlivé pozorované denníky.

Keď sa ďalej pozrieme na pomer kvality týchto správ a teda pomer kladných a záporných správ v rámci jednotlivých politických strán na stupnici od -3 po plus 3, výsledky sú všade desatinné a pohybujú sa okolo nuly. Z čoho ďalej vyplýva, že denníky prinášali naozaj prevažne informačné správy a zámerne nevyhľadávali kladne či záporné udalosti v rámci niektorej strany.  Čo sa týka zaujatosti správ tu môžeme tvrdiť, že mimo niekoľko spomenutých prípadov plnili takmer všetky správy v denníkoch spravodajskú funkciu a boli neutrálne. A taktiež v tých niekoľkých diskutovaných sa nejednalo o žiadnu závažnú zaujatosť.

Celkovo preto môžeme záverom tvrdiť, že všetky tri denníky zo sledovaných si za desať dňové obdobie pozorovania plnili úlohu spravodajského a hlavne nezaujatého denníka.

 

 

 Použitá literatúra

 

1. Dobek, R. a Kol.: Galéria slávy. Bratislava: Príroda, 2009, 279s. ISBN 978-80-07-01699-6

 

2. Johnson, P.: Dĕjiny 20. Století. Rozmluvy, 2008, 845s. ISBN 978-80-85336-47-4

 

3. Kolektív autorov.: Politológia. Nitra: ENIGMA, 2007, 294s. ISBN 80-89132-03-0

 

4. Krno, S.: Typológia politických strán. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2006, 176 s. ISBN 80-8050-940-9

 

5. Leška, D.: Formovanie politického systému na Slovensku po roku 1989. Bratislava: Infopress, 2011, 240 s. ISBN 978-80-89485-04-8

 

6. Ústava Slovenskej republiky.: Žilina: Poradca, 63s. ISBN 80-88927-91-9

 

Internet :

1. Aj Sidor už opustil Most-Híd :

https://kosice.korzar.sme.sk/c/6581803/aj-sidor-uz-opustil-most-hid.html

2. Alfa stojaté vody KDH nerozčerila :

https://spravy.pravda.sk/alfa-stojate-vody-kdh-nerozcerila-dl5-/sk_domace.asp?c=A121022_082558_sk_domace_p70

 

3. Bývalý poslanec Galbavý vystúpil z SDKÚ :

https://hnonline.sk/slovensko/c1-58064890-byvaly-poslanec-galbavy-vystupil-z-sdku

4. Denník Hospodárske noviny :

www.hnonline.sk

5. Denník Pravda :

 www.pravda.sk

6. Denník SME : 

www.sme.sk

7. Fico sa ponáhľa s privatizáciou :

https://hnonline.sk/slovensko/c1-58143760-fico-sa-ponahla-s-privatizaciou

8. Informácie o denníku SME – Finanzalarm :

https://sk.finanzalarm.com/details/Denník_SME.html#Hist.C3.B3ria

9. Kaliňák chce nahnať Rómov do škôl :

https://hnonline.sk/slovensko/c1-58054760-kalinak-chce-nahnat-romov-do-skol

10. KDH má ďalší problém – Hrušovský či Čarnogursky :

https://spravy.pravda.sk/kdh-ma-dalsi-problem-hrusovsky-ci-carnogursky-f4j-/sk_domace.asp?c=A121023_090204_sk_domace_p70

11. Paška získal väčšie právomoci :

https://www.sme.sk/c/6586137/paska-ziskal-vacsie-pravomoci.html

12. Pravica sa Smeru stara o komfortnú pozíciu :

https://spravy.pravda.sk/pravica-sa-smeru-stara-o-komfortnu-poziciu-f28-/sk_domace.asp?c=A121027_161657_sk_domace_p23

13. Smer sa už nehanbí že sa Fica v parlamente pýta hromadne :

 https://www.sme.sk/c/6582064/smer-sa-uz-nehanbi-ze-sa-fica-v-parlamente-pyta-hromadne.html

 

14. Vládne ESO na prednostoch nešetrí :

https://hnonline.sk/slovensko/c1-58033930-vladne-eso-na-prednostoch-nesetri

 

 

 

---