Zámer Európskej komisie umožniť materským bankám odčerpať peniaze z dcérskych bánk na Slovensku v rámci ozdravovania európskeho bankového systému je nesystémový. „Slovenský bankový sektor je zdravý vďaka odvahe vlády v rokoch 1998-2002 ísť do reštrukturalizácie sektora. Nebolo to ľahké, stálo to aj peniaze daňových poplatníkov, preto si nemyslím, že je správne, aby Brusel prehodil riziko nezdravých aktív materských bánk na úspory Slovákov v tunajších bankách,“ upozorňuje poslanec NR SR a podpredseda Výboru pre európske záležitosti Ivan Štefanec.
Ako dodáva I. Štefanec, v prípade, že bude príslušná smernica schválená v súčasnej podobe, môže to ohroziť stabilitu finančného trhu na Slovensku. „S tým nemôžeme súhlasiť. Ochrana úspor slovenských občanov bola jednou z podmienok, ktoré presadzovala bývalá premiérka Iveta Radičová na jeseň 2011 ako podmienku našej vlády pre schválenie eurovalu,“ pripomína I. Štefanec. Prípadné schválenie súčasného návrhu EK v plnom znení, by anulovalo tvrdé rokovania bývalej vlády pri schvaľovaní eurovalu. „S tým takisto nemôžeme súhlasiť. Aj preto budem iniciovať na úrovni výboru pre európske záležitosti začiatok rokovaní s kolegami z parlamentov iných členských krajín, ako aj na úrovni EP,“ dodáva I. Štefanec.
Hlavný cieľ návrhu smernice Európskej komisie je vytvorenie efektívneho systému krízového riadenia vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Ten má podľa EK umožniť korigovať zlyhania bánk bez ohrozenia stability finančných trhov. „To je samozrejme správny úmysel, no súčasná podoba legislatívneho návrhu mu v prípade Slovenska odporuje,“ upozorňuje I. Štefanec. Z pohľadu Slovenska obsahuje totiž prinajmenšom dve riziká: tým prvým je fakt, že v určitej situácii záchrana bankovej skupiny môže mať prednosť pred záchranou jednej jej časti, napríklad dcérskej spoločnosti na Slovensku. Druhým rizikom je možnosť použitia prostriedkov z Fondu na ochranu vkladov na záchranu banky a zároveň vytvorenie mechanizmu na požičiavanie medzi národnými fondmi. „Slovenský fond na ochranu vkladov by tak zachraňoval tunajšiu dcérsku banku, z ktorej by jej materská banka odčerpala úspory slovenských občanov. A zároveň by fond na ochranu vkladov v krajine materskej banky takisto požiadal ten slovenský o peniaze?,“ pýta sa I. Štefanec.
Slovenskí daňoví poplatníci počas reštrukturalizácie bankového sektora za vlády v rokoch 1998-2002 znášali náklady na jeho ozdravenie vo výške 124 miliárd korún (4 mld. eur). „Zároveň sa nám cez legislatívu a dohľad Národnej banky Slovenska podarilo nastaviť zodpovedný a obozretný výkon bankovej činnosti zo strany manažmentov komerčných bánk. Ohrozenie tejto stability v dôsledku minulých rizikových operácií nezodpovedných bánk v zahraničí, je preto z pohľadu SDKÚ-DS neprijateľné,“ dodáva jej podpredseda I. Štefanec.
Zdroj :sdku-ds.sk
Foto : nrsr.sk