Po 10-hodinovej debate nakoniec Grécko v nedeľu prijalo úsporný balíček. Spravilo tak napriek obrovským násilným protestom v Aténach, kde protestujúci podpálili desiatky budov.
Úsporný balíček prešiel pomerom 199 hlasov k 74, nemal však jednoznačnú podporu ani pri vládnucich stranách, keď desiatky vládnych poslancov hlasovalo proti nemu, alebo sa hlasovania zdržalo. Pred hlasovaním grécky premiér Lucas Papademos vyhlásil: „(Tento balíček je) jedinou alternatívou ku katastrofickému bankrotu, ktorý by skôr či neskôr prinútil Grécko opustiť eurozónu. Sociálny dopad tohto balíčka je len veľmi obmedzený v porovnaní so sociálnou a ekonomickou katastrofou, ktorá by nasledovala, ak by nebol prijatý.“
Pri prijímaní balíčka sa tiež stala zaujímavá vec, ktorej bolo venované len málo pozornosti – lídri gréckych hlavných politických strán museli podpísať písomnú dohodu, že úsporný balíček presadia bez ohľadu na to, kto vyhrá v aprílových voľbách. To znamená, že grécki občania tak v najbližších voľbách nemajú možnosť demokraticky sa rozhodnúť pre odmietnutie tohto balíčka. Rovnako nie je pravdepodobné, že by túto možnosť dostali v referende, keďže posledná snaha o vyhlásenie takéhoto referenda bola vystavená nátlaku Európskej únie na jeho zastavenie. Neúspešné vyhlásenie referenda následne bolo jedným z hlavných dôvodov odstúpenia bývalého gréckeho premiéra George Papandreou.
Ani po prijatí úsporného balíčka si Grécko nemôže vydýchnuť. S ďalšou tranžou pôžičky získa čas, jeho štátny dlh však stále zostane na veľmi vysokých úrovniach – až 140% HDP. Splácanie úrokov tak bude aj naďalej tvoriť významnú časť vládnych výdavkov. Grécka ekonomika je navyše v recesii, čo znamená, že dlh bude v pomere k HDP rásť aj v prípade, že sa v absolútnych číslach nebude zvyšovať. S poklesom ekonomiky tiež Grécko môže očakávať ešte nižšie príjmy, čo mu o to viac sťaží možnosť dostať svoje hospodárenie na udržateľnú úroveň. Napriek všetkému úsiliu Grékov šetriť a obrovskej finančnej pomoci, ktorú Grécko obdržalo, tak stále zostáva pravdepodobnosť bankrotu veľmi vysoká. Podľa denníka Spiegel dokonca nemecká vláda hľadá „plán B“, ktorý by umožnil Grécku zbankrotovať, pričom by zostalo v eurozóne.
Autor : strana-sas.sk
Foto : wikipedia